Pandémia, vojnový konflikt na Ukrajine či energetická kríza priniesli najmä počas uplynulých rokov našej ekonomike nové výzvy. Slovenský trh práce nie je výnimkou. Udržanie si pracovného miesta, pomalší rast platov v porovnaní s infláciou či home office rezonovali asi najviac. Pri príležitosti 1. mája – Sviatku práce pripravila Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, prehľad, v ktorom sa pozrela na vývoj nezamestnanosti, o koľko sa Slovákom zvýšili platy, v ktorých odvetviach a regiónoch hovoríme o rekordne vysokom počte zamestnaných, ale aj na to, či sa zvyšuje podiel Slovákov pracujúcich z domu. Analýza vychádza z najaktuálnejších údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Štatistického úradu SR a Eurostatu.
Ilustračné foto: Rahul Pandit / Unsplash.com
Miera evidovanej nezamestnanosti klesla v marci 2023 na 5,07 %, čomu zodpovedá 141,1 tisíc nezamestnaných schopných nastúpiť do zamestnania ihneď. Nezamestnanosť tak aktuálne opäť atakuje úrovne, ktoré boli evidované tesne pred vypuknutím pandémie. V januári a februári 2020 dosahovala miera evidovanej nezamestnanosti úrovne okolo 5 % (t. j. cca 137 - 139 tisíc uchádzačov o prácu). Naposledy sa k tejto úrovni priblížila evidovaná miera nezamestnansoti v novembri 2023, kedy dosiahla 5,02 % a počet nezamestnaných schopných nastúpiť do zamestnania ihneď klesol tesne pod 140 tisíc. Vyplynulo to z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
Práve koronakríza predĺžila rady nezamestnaných na úradoch práce. Najdlhšie boli v apríli 2021 s mierou nezamestnanosti na úrovni 8,0 % (219,3 tisíc ľudí bez práce). Lockdowny a sprísnené opatrenia prinášali so sebou nárast počtu nezamestnaných, po uvoľneniach zase prišlo k nárastu počtu pracovných ponúk a opätovnému prijímaniu ľudí do zamestnania. Očakávame, že aj v aktuálnom roku 2024 bude miera nezamestnanosti oscilovať okolo úrovne 5 %.
Na Slovensku bol v roku 2023 priemerný počet zamestnancov vykázaný na úrovni 2 399,2 tisíc. Na hodnoty spred pandémie (v roku 2019 na úrovni 2 416,1 tisíc) to však ešte nestačilo. Aj napriek tomu niektoré odvetvia a regióny nielenže vlani prekonali úrovne pred koronakrízou, ale dosahovali dokonca rekordne vysoké počty zamestnaných. Ide predovšetkým o odvetvia ako vzdelávanie, informačné technológie a komunikácie (IKT), odborné vedecké a technické činnosti či zdravotníctvo a sociálna pomoc. V každom tomto odvetví pribudlo za
posledných 5 rokov 11,7 až 15,3 tisíc zamestnancov. Naopak, najväčší úbytok za posledných 5 rokov zaznamenal priemysel s poklesom počtu zamestnancov o vyše 50 tisíc na 509 tisíc.
Spomedzi regiónov dominuje Bratislavský kraj, v ktorom počet zamestnancov od roku 2018 do roku 2023 vzrástol o 33,5 tisíc na vyše 525 tisíc. Bratislavský kraj si tak z celkovej zamestnanosti ukrajuje aktuálne takmer 22 %. Naopak, najvýraznejší úbytok eviduje za posledných 5 rokov Trenčiansky kraj s poklesom počtu zamestnancov o vyše 15 tisíc na niečo cez 238 tisíc. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR.
Počas uplynulých dvoch rokov sme boli svedkami prudkého zdražovania. Inflácia dosiahla v roku 2022 priemernú hodnotu 12,8 %, v roku 2023 bola vykázaná na úrovni 10,5 %. Rekordne vysokej inflácii tak v týchto dvoch rokoch nedokázal konkurovať ani „celkom slušný“ nominálny rast platov a to na úrovniach 7,7 % a 9,7 %. Platy Slovákov a Sloveniek tak zaznamenali reálny pokles o – 0,7 % a – 4,5 %. Stalo sa tak poprvýkrát od roku 2012, kedy platy v slovenskom hospodárstve reálne klesli o – 1,2 %. Priemerná mzda v hospodárstve dosiahla vlani 1 430 eur. V roku 2024 očakávame pomalší rast nominálnych miezd, avšak aj výraznejšie spomalenie inflácie. Po dvoch rokoch reálneho poklesu platov by tak reálne platy mali opätovne rásť.
Obmedziť mobilitu a zároveň neprerušiť prevádzku umožňoval niektorým firmám počas pandémie home office. Údaje Eurostatu ale ukazujú, že ani pandémia nedokázala na Slovensku výraznejšie zvýšiť podiel pracujúcich z domu. V roku 2021, naplno zasiahnutého pandémiou, predstavoval podiel zamestnancov využívajúcich home office pravidelne alebo občas 15,0 %. V ďalších rokoch prišlo k jeho poklesu na 13,1 % v roku 2022 a na 12,7 % v roku 2023. Len pre porovnanie, tesne pred pandémiou bol podiel pracujúcich z domu vykázaný na úrovni 9,5 %. Predpokladáme, že počet zamestnaných Slovákov a Sloveniek pracujúcich z domu sa ani v roku 2024 nezvýši a očakávame obdobnú úroveň ukazovateľa, možno mierne nižšiu, ako počas vlaňajšieho roka.
Najväčší potenciál pre prácu na diaľku majú odvetvia ako informácie a komunikácia, administratívne služby alebo finančné a poisťovacie činnosti. Tieto oblasti však zamestnávajú iba 10 – 15 % zo všetkých zamestnaných. Home office priniesol zamestnancom, u ktorých je možný, aj niekoľko výhod. Napríklad flexibilnejšiu pracovnú dobu, úsporu času, nakoľko nemusia cestovať do práce či na stretnutia a zároveň viac času na rodinu a hobby.
Výlučne práca z domu však z dlhodobého hľadiska prináša viac problémov ako benefitov. Človek je tvor spoločenský a osobný kontakt s kolegami a firemnou kultúrou ho formuje aj osobnostne. Mnohé firmy sa už výlučne home officu „presýtili“ a svojich zamestnancov chcú a potrebujú mať na pracovisku. Na druhej strane im však umožňujú aj niekoľko dní práce z domu. Novým „normálom“ sa tak stal v posledných rokoch mix práce z domu a v kancelárii. Hybridný model spočíva v tom, že niekoľko dní v týždni vykonáva zamestnanec svoju prácu na pracovisku a zvyšné dni pracuje z domu, napríklad v pomere 3:2.
Zdroj: WOOD & Company
