Mnohé firmy si pri výbere agentúry dočasného zamestnávania neuvedomujú, že podľa našej legislatívy nie je celá zodpovednosť len na agentúre. Užívateľský zamestnávateľ má spoluzodpovednosť za pracovné a mzdové podmienky dočasne pridelených ľudí – a pri pochybeniach môže znášať následky spolu s agentúrou. „Najdrahšie sú lacné riešenia,“ upozorňuje Zuzana Rumiz, prezidentka Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS). „Ak totiž partner ignoruje zákonné povinnosti, riziko sa prenáša aj na objednávateľa.“
Slovenská legislatíva nestavia firmu využívajúcu dočasné pridelenie do pasívnej roly. Hoci formálnym zamestnávateľom je agentúra dočasného zamestnávania (ADZ), užívateľský zamestnávateľ vykonáva faktický dohľad nad prácou, riadenie a organizáciu pracoviska. Ak ADZ zlyhá pri dodržiavaní porovnateľných pracovných a mzdových podmienok, „užívateľ“ sa zodpovednosti nevyhne odvolaním sa na to, že ide o „problém agentúry“. „Zmluva s ADZ nie je len nákup služby. Je to zároveň aj prenos rizík, ktoré si firma musí vedieť odkontrolovať,“ hovorí prezidentka Asociácie personálnych agentúr Slovenska.
Zákonný rámec a spoločná zodpovednosť
Kľúčové pravidlá vyplývajú zo Zákonníka práce (§ 58 zákona č. 311/2001 Z. z.) a zo zákona o službách zamestnanosti (§ 29 – § 31 zákona č. 5/2004 Z. z.). Podľa nich je síce personálna agentúra formálnym zamestnávateľom, užívateľský zamestnávateľ však definuje úlohy, pracovný režim a dohliada na výkon práce. Zásadná povinnosť je pritom jasne formulovaná v § 58 ods. 6 Zákonníka práce: pracovné, mzdové a ďalšie podmienky dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľných kmeňových zamestnancov užívateľského zamestnávateľa. Ak tieto podmienky ADZ nezabezpečí, užívateľský zamestnávateľ môže byť spoluzodpovedný za ich nedodržanie. „Princíp je jednoduchý: rovnaká práca, rovnaké podmienky. Kontrolu porovnateľnosti však musí vedieť preukázať aj klient agentúry,“ pripomína Zuzana Rumiz.
Ilustračné foto: Scott Graham / Unsplash.com
Finančné nedoplatky agentúry vs. zodpovednosť firmy
Zákon o službách zamestnanosti neupravuje automatickú finančnú zodpovednosť užívateľského zamestnávateľa za daňové či odvodové nedoplatky agentúry. Za tieto dlhy zodpovedá predovšetkým ADZ, pričom Ústredie práce jej môže za nesplnenie povinností zrušiť povolenie. Ak však dôjde k nelegálnemu zamestnávaniu alebo k porušeniu pracovnoprávnych predpisov a preukáže sa vedomá spoluúčasť užívateľského zamestnávateľa, sankcie môžu dopadnúť aj naňho. „Právny rámec teda neoslobodzuje užívateľské firmy od kontroly partnera. Ak vedome akceptujú dumping miezd či obchádzanie minimálnej mzdy, vstupujú do zóny rizika,“ varuje odborníčka.
Kde najčastejšie vznikajú problémy
Podľa slov Zuzany Rumiz stavili nekalé agentúry na to, že klienti neriešia detaily – chcú najmä rýchlosť a nízku cenu. „No práve v detailoch sa skrýva najväčšie riziko pokút a poškodenia reputácie,“ upozorňuje prezidentka APAS. Podľa skúseností oficiálneho profesijného združenia personalistov vzniká najviac rozporov v štyroch oblastiach:
- Porovnateľná mzda a benefity. K nedostatkom patrí najmä opomenutie príplatkov a nesprávne zaradenie do taríf, ale aj neaktuálne mzdové porovnania a ignorovanie interných benefitov, ktoré prináležia kmeňovým zamestnancom.
- Pracovný čas a evidencia. Obvyklým „neduhom“ sú nadčasy mimo evidencie, prípadne chýbajúce súhlasy s nadčasovou prácou a nedodržané limity.
- BOZP a zaškolenie. Častou chybou býva tiež neúplné zaškolenie či chýbajúca dokumentácia o poučení, prípadne nedostatočné OOPP a dohľad na pracovisku.
- Reťazenie subdodávateľov. Veľkému riziku sa firma vystavuje najmä pri pochybných „white-label“ schémach, kde časť povinností fakticky nespĺňa licencovaná ADZ, ale nepriehľadný medzičlánok.
Ako si preveriť agentúru: praktický rámec due diligence
„Seriózna agentúra nebude klienta presviedčať, aby nepozeral do papierov. Naopak, dá mu prístup k dátam, aby si vedela obhájiť vlastné dodržiavanie pravidiel,“ hovorí Zuzana Rumiz. Prvým krokom zo strany objednávateľa by preto podľa jej slov mala byť vždy kontrola licencie a statusu. Následne je potrebné podrobne prejsť zmluvu: „Musí mať jasné rozhranie zodpovedností, spôsob preukazovania porovnateľnosti a auditné práva pre užívateľského zamestnávateľa,“ radí odborníčka na personalistiku.
K porovnateľnosti by mal užívateľský zamestnávateľ vyžadovať od agentúry metodiku a pravidelný „matching“ miezd, príplatkov, dovoleniek, zmien či bonusov a mesačné reporty vrátane potvrdení o odvodoch. „Princíp rovnakého za rovnaké treba aj vedieť doložiť číslami,“ dopĺňa Z Rumiz. Dôležitá je tiež dokumentácia k BOZP a onboardingu, teda zaškoleniu, OOPP a poučení, ako aj zmluvný zákaz reťazenia subdodávateľov s právom okamžitého ukončenia pri porušení. Firma by si mala overiť taktiež etické štandardy v agentúre – kódex správania, nediskrimináciu, GDPR postupy a nulové poplatky pre uchádzačov. Podľa prezidentky APAS dokáže firma takto nastavenou kontrolou minimalizovať riziká.
Čo hrozí pri pochybení
Okrem možných pokút a povinnosti doplatiť mzdové nároky hrozí firmám aj reputačné riziko a narušenie vzťahov s kmeňovými zamestnancami, ak sa preukáže nerovnosť podmienok. Pri zisteniach dozoru sa prípad môže dotknúť aj zákazky či certifikácií, a v extrémnych prípadoch – ak agentúre zanikne povolenie – sa klient ocitne bez ľudí zo dňa na deň, s dopadom na výrobu či dodávky. Pre firmy to znamená jediné: vybrať si agentúru, ktorá nielen dodá ľudí, ale zároveň ochráni ich právne postavenie, reputáciu a biznis.
Pre užívateľského zamestnávateľa je teda výber ADZ fungujúcej v súlade so zákonom nanajvýš dôležitý. Všeobecne pritom býva signálom aj členstvo v oficiálnej profesijnej organizácii. Práve to totiž v praxi obvykle zaručí, že partner spĺňa odborné a etické štandardy a dlhodobo si plní zákonné povinnosti. „Naši členovia musia splniť prísne vstupné kritériá a dodržiavať etický kódex. To je najlepšia poistka proti nekalým praktikám a zbytočným rizikám pre klientov,“ uzatvára prezidentka APAS Zuzana Rumiz.
Zdroj: APAS