Trend pozvoľného schladzovania domáceho trhu práce pokračoval aj v júni. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch mesiacoch júnové oslabenie už pretlačilo aj sezónny efekt a miera (disponibilnej) nezamestnanosti sa tak už aj navonok odrazila od dna, keď vzrástla po prvýkrát od zimného sezónneho nárastu v januári. Po očistení o sezónne faktory miera nezamestnanosti rástla tretí mesiac, tempo jej rastu sa v júni opäť jemne zrýchlilo a v porovnaní s marcovým minimom už bola vyššia o dve desatiny. Nepriaznivý vývoj na trhu práce pozorujeme najmä v ekonomicky slabších regiónoch na juhu stredného a na východnom Slovensku. Tu miera nezamestnanosti (sezónne očistená) vzrástla z májového minima už o takmer štyri desatiny a výrazný úbytok tu zaznamenali aj neobsadené pracovné pozície. Nepatrné zhoršenie je však vidieť aj na ekonomicky silnejšom západe krajiny, avšak najmä v okolí Bratislavy a Trnavy zároveň stále i naďalej rastie počet voľných pracovných miest. Tie sa stále koncentrujú najmä v priemysle, napriek prvým júnovým známkam ochladenia dopytu po zamestnancoch aj v tomto kľúčovom odvetví ekonomiky.
Naopak, úbytok hlásia predovšetkým neobsadené administratívne pracovné pozície. Oslabenie sektora znalostných služieb sa najskôr podpísalo aj na vyššom príleve absolventov vysokých škôl do evidencie úradov práce, ktorí sa zvyčajne registrujú (po ukončení štúdia) najmä v mesiacoch máj a jún. Jún potvrdil májové čísla s takmer 10% medziročným prírastkom čerstvých absolventov registrujúcich sa na úradoch práce. V absolútnom vyjadrení sa na úradoch práce v mesiacoch máj a jún registrovalo v úhrne o približne 400 viac absolventov ako pred rokom. Vplyv tohto nárastu na celkové čísla nezamestnanosti je síce zanedbateľný, avšak poukazuje na črtajúce sa problémy domáceho trhu práce.
Oslabenie na trhu práce nateraz viac ako na strane prílevu nových nezamestnaných do evidencie úradov práce vidno na oslabení schopnosti trhu práce absorbovať existujúcich, či nových nezamestnaných. Nateraz tak môže hovoriť skôr o zastavení pozitívneho trendu (resp. len miernom ochladení) ako o citeľnom zhoršení na domácom trhu práce. Prílev nových nezamestnaných do evidencie úradov (prepúšťanie) ostával aj v júni blízko priemeru predchádzajúcich mesiacov tohto roka i priemeru minulého roka (po očistení o sezónne faktory). Počet uchádzačov o prácu, ktorí si v priebehu mesiaca našli novú prácu, sa ale znížil na najnižšiu úroveň od začiatku jesene 2023 (po očistení o sezónne faktory). Viaceré indikátory naznačujú, že ďalšie oslabenie v nasledujúcich mesiacoch nie je vylúčené, resp. je veľmi pravdepodobné. Dôvere v ekonomike, a najmä v kľúčovom priemysle, sa na rozdiel od viacerých krajín na západ od Slovenska (vrátane Nemecka a Česka), nedarí stabilne odraziť od dna a už niekoľko mesiacov sa pohybuje pod dlhodobým priemerom. Navyše, indikátor „hromadenia pracovnej sily“ (labour hoarding) Eurostatu naznačuje i čoraz menšie vyťaženie pracovnej sily. Jeho hodnota sa v júni vyšplhala na najvyššiu úroveň od júla 2021. Dočasné hromadenie pracovnej sily v prostredí prehrievajúceho sa trhu práce a očakávaného blízkeho oživenia ešte nevyhnutne nemusí znamenať zvýšenie prepúšťania a zákonitý nárast miery nezamestnanosti v nasledujúcich mesiacoch (a potvrdzuje to aj vývoj nezamestnanosti v druhej polovici roka 2021). Snaha udržať si zamestnancov aj za cenu ich nižšej vyťaženosti a vyhnúť sa tak ich nedostatku v budúcnosti však v súčasnosti môžu naraziť na viaceré dodatočné náklady, ktorým slovenskí zamestnávatelia čelia – od zvýšených nákladov na energie (vyššie dopady energetickej krízy na podnikový sektor ako vo väčšine iných krajín EÚ) až po dodatočné zdanenie podnikového sektora, ktoré so sebou prináša fiškálna konsolidácia. Časť zamestnávateľov by sa tak predsa len v druhej polovici roka mohlo rozhodnúť pristúpiť k uvoľneniu nevyužitej pracovnej sily, predovšetkým v ekonomicky slabších regiónoch Slovenska, kde problém nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily nie je až natoľko vypuklý.
Na druhej strane, voľné pracovné miesta, či prílev zahraničných zamestnancov na slovenský pracovný trh naznačujú, že minimálne časť ekonomiky je stále relatívne vitálna a dokonca by mohla dopyt po pracovnej sile zvyšovať. Negatívne dopady prípadného zvýšeného prepúšťania by tak mohli byť aspoň čiastočne tlmené. Po májovom oslabení v tvorbe nových pracovných miest i prílevu nových zahraničných pracovníkov priniesol jún ich stabilizáciu (voľné miesta), resp. ich opätovnú jemnú akceleráciu (prílev zahraničných pracovníkov). I naďalej pritom platí, že noví zahraniční pracovníci prichádzajú na slovenský pracovný trh čoraz viac z Ázie. Pozíciu lídra postupne preberá indický subkontinent, juhovýchodná Ázia, či stredoázijské bývalé sovietske zväzové republiky. Naopak, prílev pracovnej sily z blízkych európsky krajín slabne. Spomaľuje sa aj prílev Ukrajincov, hoci tí stále ešte dominujú medziročnému prírastku i celkovému počtu zahraničných zamestnancov.
Miera (disponibilnej) nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v júni vzrástla o 0,09 pb. na 4,82% (137 tisíc), po prvýkrát od januára tohto roka. Po zohľadnení sezónnych pohybov miera nezamestnanosti (prepočet UniCredit Bank) rástla už tretí mesiac v rade, tentoraz o 0,08 pb. na 5,00% - najvyššia od augusta minulého roka. Za posledné tri mesiace sa pritom sezónne očistená miera nezamestnanosti zvýšila až o 0,20 pb. Otočenie trendu vo vývoji nezamestnanosti naznačuje aj pohľad na medziročné porovnanie – medziročný pokles miery disponibilnej nezamestnanosti sa v júni opäť spomalil z -0,12 pb. už len na zanedbateľných -0,06 pb. (-1,3 tisíc).
Zhoršenie na trhu práce sme v posledných mesiacoch mohli pozorovať najmä v ekonomicky chudobnejších regiónoch východného a juhu stredného Slovenska, avšak nepatrne nezamestnanosť narástla aj na ekonomicky silnejšom západe krajiny. Jún tento trend len potvrdzoval. Sezónne očistená miera nezamestnanosti (prepočet UniCredit Bank) na ekonomicky slabšom juhu stredného a východnom Slovensku medzimesačne narástla o 0,15 pb. na 7,98%. Za posledné tri mesiace si pripísala takmer štyri desatiny a bola najvyššia od januára tohto roka. Síce výrazne pomalšie, ale predsa len jemne rastúci trend posledné mesiace vykazuje aj miera nezamestnanosti na ekonomicky silnejšom západe, resp. severozápade Slovenska - v júni narástla o 0,03 pb. na 3,71%. Za posledné tri mesiace síce narástla o výrazne miernejších 0,09 pb., avšak bola najvyššia od októbra 2023, keď sa medzi decembrom 2023 a aprílom 2025 pohybovala vo veľmi úzkom koridore 3,62-3,66%.
Nárast miery nezamestnanosti by mala aspoň teoreticky pomáhať zmierňovať rekordne vysoká zásoba voľných pracovných miest v ekonomike. Ich počet v júni opäť narástol (o približne tisícku) a posunul historické maximum už na takmer 107 tisíc. I júnové zlepšenie však ide takmer výlučne na vrub sezóny. Po očistení o sezónne faktory síce počet voľných pracovných miest (na rozdiel od mája) zásadnejšie neklesol, avšak ani nerástol – klesol o približne 100 voľných pracovných miest (resp. 0,1%). Otáčanie trendu potvrdzuje aj pohľad na medziročné porovnanie – dynamika medziročného rastu voľných pracovných miest sa v júni ďalej spomaľovala z 11,9% na 8,8% a bola najpomalšia od januára minulého roka. Čísla stavu voľných pracovných miest môžu byť navyše skreslené vysokým podielom už len fiktívnych pozícií, ktoré boli medzičasom obsadené alebo si ich otvorenie zamestnávatelia medzičasom rozmysleli, avšak túto zmenu nenahlásili na úrady práce.
Oslabenie dopytu hlásia zamestnávatelia najmä po zamestnancoch v administratíve (stav voľných pracovných miest tu medziročne klesol o 15%), či špecialistoch (-22%). Jemný úbytok voľných pracovných miest však v júni hlásil po dlhšom čase už aj priemysel, hoci ich počet tu bol stále medziročne vyšší o 8,8% a priemysel bol zodpovedný za viac ako polovicu všetkých pracovných miest v ekonomike. Posledné mesiace sa zvyšuje najmä dopyt po pracovníkoch v poľnohospodárstve (nad rámec bežnej sezóny) a pomocných nekvalifikovaných zamestnancoch. Trh práce teda momentálne nevie obsadiť najmä slabo platené pracovné miesta, ktoré následne v zvýšenej miere pokrývajú cudzinci.
Z regionálneho pohľadu chýbajú zamestnanci stále najmä na západe krajiny, pričom aj v júni ich najvýraznejší (medziročný) prírastok hlásili kraje na západe krajiny – Bratislavský, Trnavský a Trenčiansky kraj. Naopak, ekonomicky slabšie regióny na východnom a strednom Slovensku už evidujú menej pracovných miest ako v rovnakom období pred rokom – niektoré dokonca aj významne (napr. Prešovský kraj o viac ako 20%). Okolie Bratislavy a Trnavy hlási viac voľných pracovných miest ako nezamestnaných na úradoch práce a nedostatok zamestnancov sa tu ďalej zvýrazňuje. V priemere na Slovensku pripadá na jedno voľné pracovné miesto 1,3 nezamestnaného, v Banskobystrickom kraji ale až 5,0, v Košickom kraji 6,5 a v Prešovskom kraji dokonca 11,0. Smutnými rekordérmi z pohľadu okresov sú najmä okresy na severovýchode Slovenska – Medzilaborce, kde na jedno voľné pracovné miesto úrady práce registrujú až 139 nezamestnaných, ale aj Sabinov (50) a Stropkov (51). Viac ako 50 nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto hlási ešte okres Poltár (55).
Ak by sa všetky voľné pracovné pozície podarilo obsadiť nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera nezamestnanosti na Slovensku by bola nižšia až o 3,83 pb. a dosahovala by len 1,07%. Takýto scenár je však extrémne nepravdepodobný, a to v dôsledku nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci, a to v kvalifikačnom/odvetvovom i regionálnom smere.
Nedostatok vhodnej domácej pracovnej sily tlačí na jej dovoz zo zahraničia. Po májom spomalení prílevu nových pracovníkov sme v júni videli opätovne jemné oživenie, hoci tempo rastu stále jemne zaostávalo za úvodom roka. V júni pribudlo 1,1 tisíc nových zahraničných zamestnancov, čo po zohľadnení sezónnych vplyvov znamenalo nárast 0,7%. Počet zahraničných pracovníkov opäť posunul nové historické maximum na takmer 127 tisíc, pričom dynamika medziročného rastu sa jemne zrýchlila z 17,1% na 17,9%. Máj nadviazal na trendy z predchádzajúcich mesiacov roka. Prílev Ukrajincov na slovenský trh práce sa výrazne spomalil, hoci stále tvoria najpočetnejšiu skupinu cudzincov (38% zahraničných pracovníkov) a stále si držia (napriek jemnému májovému poklesu) i pozíciu najpočetnejšieho prírastku v medziročnom porovnaní (31% podiel na medziročnom prírastku zahraničných pracovníkov). I posledný mesiac potvrdzoval silnejúcu pozíciu mimoeurópskych zamestnancov na slovenskom trhu práce. Silnie najmä prílev zamestnancov z krajín indického subkontinentu (India, Nepál atď.), ktorých podiel na zahraničných pracovníkov sa už šplhá k 8% a na medziročnom prírastku sa podieľali až 28%. Indovia sú už treťou najpočetnejšou skupinou cudzincov na slovenskom trhu práce. Noví zamestnanci pomerne vo veľkých objemoch prichádzajú aj z ostatných krajín bývalého sovietskeho zväzu (najmä stredoázijských republík - 21% podiel na medziročnom prírastku) a juhovýchodnej Ázie (15% podiel na medziročnom prírastku). V TOP10 najpočetnejších skupín zahraničných pracovníkov už nájdeme Uzbekov (8. pozícia) a Filipíncov (9. pozícia), zatiaľ čo väčšina ostatných post-sovietskych krajín je zoradená tesne za prvou desiatkou.
Výhľad
Rastúca, hoci spomaľujúca, ekonomika bude pravdepodobne i v nasledujúcich mesiacoch posielať nové požiadavky na zamestnancov. Už prvá polovica roka ale naznačovala návrat dvojrýchlostného charakteru domáceho trhu práce. Viaceré ohlásené hromadné prepúšťania v poslednom období tento dvojrýchlostný charakter pravdepodobne ešte viac zvýraznia. Na napätom trhu práce s rekordným počtom neobsadených pracovných miest by však nárast nezamestnanosti mohol byť len dočasný a trh práce by mohol byť schopný nových nezamestnaných pomerne rýchlo absorbovať. Rizikom je najmä nesúlad medzi novou ponukou a existujúcim dopytom po pracovnej sile, či už regionálny, tak kvalifikačný. Predpokladáme, že miera nezamestnanosti by teda v najbližších mesiacoch mohla vzrásť o približne pol percentuálneho bodu, pričom mála časť tohto nárastu by mohla pretrvať až do budúceho roka a trvalo vychýliť mieru nezamestnanosti nad súčasne historické minimá.
Konsolidácia a očakávané spomalenie ekonomického rastu v tomto roku (aj pod vplyvom zavedenia amerických ciel na dovozy áut z Európy) uľavia domácemu trhu práce pravdepodobne len čiastočne a dočasne. Nerovnováha na trhu práce sa pravdepodobne nebude zmierňovať ani v nasledujúcich rokoch. Práve naopak, starnutie populácie a postupný pokles ekonomicky aktívnej populácie ju budú ďalej zvýrazňovať.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky