Po rokoch klesania začala nezamestnanosť na Slovensku mierne rásť – podľa úradov aj štatistikov nejde síce o dramatický zvrat, stúpajúca tendencia však môže byť signálom hlbších problémov. Čo sa skrýva za číslami a prečo sa niektorým regiónom a profesiám darí horšie než iným? Prinášame pohľad odborníkov z Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) na aktuálny vývoj aj možné scenáre do budúcnosti.
Nezamestnanosť na Slovensku v posledných mesiacoch pozvoľna stúpa, odborníci ju však stále považujú za relatívne nízku. Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) sa podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie (PDU) od mája do septembra 2025 zvýšil z 3,71 % na 3,88 %. Mierne zhoršenie potvrdzujú aj údaje Štatistického úradu SR z výberového zisťovania pracovných síl (LFS), podľa ktorých dosiahla miera nezamestnanosti v 2. štvrťroku 2025 úroveň 5,3 %, kým v rovnakom období minulého roka to bolo 5,2 %. Ide pritom o prvý medziročný nárast po približne štyroch rokoch postupného poklesu.
Ilustračná grafika: Deng Xiang / Unsplash.com
Dve metodiky, jeden trend
Na prvý pohľad môže verejnosť miasť fakt, že štát pracuje pri nezamestnanosti s dvomi rôznymi číslami. ÚPSVaR sleduje ľudí, ktorí sú evidovaní na úradoch práce a sú teda pripravení nastúpiť do zamestnania, zatiaľ čo LFS je reprezentatívny štatistický prieskum, ktorý zachytáva aj tých, ktorí v evidencii úradov práce nie sú. „Rozdiel medzi údajmi z ÚPSVaR a Štatistického úradu SR vyplýva najmä z odlišných metodík – kým ÚPSVaR eviduje iba registrovaných uchádzačov o zamestnanie, LFS zachytáva širší okruh ľudí bez práce. Obe metodiky však dnes ukazujú rovnaký trend – mierny nárast nezamestnanosti,“ vysvetľuje prezidentka APAS Zuzana Rumiz.
Podľa Pavla Petríka z personálnej agentúry Europersonal odráža tento trend kombináciu sezónnych vplyvov a aktuálneho správania firiem: „Každý rok o tomto čase vplývajú na čísla nezamestnanosti veľmi podobným spôsobom faktory ako je sezónnosť niektorých odvetví či príchod nových absolventov na trh práce. Tentoraz však okrem nich pozorujeme aj opatrnejšie správanie firiem. Zamestnávatelia, ktorí v tomto období zvyčajne prijímali nových ľudí, dnes skôr čakajú ako sa situácia vyvinie. Niektoré pozície tak ostávajú neobsadené aj napriek dostupnej pracovnej sile.“
Kto má najväčší problém nájsť si prácu
Dáta Štatistického úradu ukazujú, že nezamestnanosť sa v 2. štvrťroku 2025 zhoršila v piatich z ôsmich krajov, hoci väčšinou len mierne. Najviac nezamestnaných už tradične pripadá na Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj. „Najväčšie výzvy vidíme dlhodobo v regiónoch na východe krajiny, kde sa kumuluje viacero problémov – slabšia infraštruktúra, nižšia ekonomická aktivita a obmedzené investičné príležitosti,“ hovorí Zuzana Rumiz. Dodáva, že v poslednom období sa znižujú aj náborové plány v niektorých regiónoch stredného Slovenska, zatiaľ čo Bratislavský a Trnavský kraj si stále držia nízku nezamestnanosť.
Z hľadiska odvetví vidia personalisti najväčšie problémy vo výrobe, automotive, stavebníctve, logistike, gastronómii a poľnohospodárstve, a to najmä mimo veľkých miest. „Firmy tu často hľadajú pracovníkov, ktorí jednoducho nie sú k dispozícii. Nejde však len o nedostatok žiadaných zručností, teda o rozdiel medzi požiadavkami na strane zamestnávateľov a ponuky na strane zamestnancov, ale o kombináciu tohto faktoru s nízkymi mzdami, obmedzenou mobilitou pracovnej sily a nedostupnosťou bývania, čo obsadenie voľných miest sťažuje,“ približuje dôvody dnešnej situácie Pavol Petrík. Podľa neho ide o problém, ktorý si vyžaduje komplexný prístup: nestačí len hľadať nových ľudí, potrebná je aj podpora ich vzdelávania, cestovania či bývania.
Štrukturálny nesúlad a slabá mobilita
Odborníci sa zhodujú, že za miernym nárastom nezamestnanosti nie je dramatický kolaps trhu práce. Ide skôr o štrukturálne problémy, ktoré sa kumulujú a postupne prehlbujú. „Tento vývoj súvisí najmä so štrukturálnym nesúladom medzi ponúkanými pracovnými miestami a zručnosťami uchádzačov, ale aj s úbytkom voľných pracovných pozícií v niektorých sektoroch a dopadom sezónnosti. Dôležitými faktormi sú tiež slabšia mobilita pracovnej sily, odchod mladých ľudí do zahraničia a opatrnosť firiem pri prijímaní nových zamestnancov,“ opisuje Zuzana Rumiz. Podľa nej slovenský trh práce zostáva celkovo stabilný, no citlivo reaguje na spomalenie ekonomiky a rast nákladov firiem.
Z tohto pohľadu má zásadný vplyv aj tlak technologických zmien a digitalizácie. Tie zvyšujú dopyt po špecializovaných technických a IT zručnostiach a zároveň znižujú potrebu niektorých, najmä manuálnych profesií. Firmy tak na jednej strane zápasia s nedostatkom kvalifikovaných ľudí, na druhej strane však evidujú skupinu uchádzačov, ktorým chýbajú presne tie zručnosti, ktoré si trh aktuálne žiada.
Čo môže podľa odborníkov priniesť najbližší rok
Prognózy odborníkov na najbližšie obdobie sú skôr opatrné. „Očakávame, že miera nezamestnanosti sa u nás v nasledujúcich mesiacoch stabilizuje, alebo bude mierne klesať, pričom dynamika sa bude líšiť podľa sektora a regiónu,“ odhaduje Pavol Petrík, ktorý považuje za hlavné riziká vonkajšie ekonomické vplyvy – spomalenie ekonomiky EÚ, infláciu, kolísanie cien energií a surovín či odkladanie investícií v priemysle a stavebníctve.
Aj Zuzana Rumiz je vo výhľade zdržanlivá: „V najbližšom období očakávame skôr stagnáciu alebo mierny nárast miery nezamestnanosti. K hlavným rizikám patrí spomalenie ekonomiky v eurozóne, nižšia investičná aktivita firiem, fiškálne reštrikcie a neistota v automobilovom sektore.“ Podľa jej slov však môžu situáciu zmierniť nové investície do digitalizácie, energetiky a zelenej transformácie, a tiež rozvoj infraštruktúry a efektívnejšie rekvalifikačné programy.
Obaja odborníci z APAS sa zhodujú, že kľúčom k pozitívnemu vývoju bude schopnosť prepojiť vzdelávanie s reálnymi potrebami firiem a zlepšiť mobilitu pracovníkov – či už cez dostupnejšie bývanie, lepšiu dopravu alebo podporu pri presťahovaní. Ak sa tieto opatrenia podarí uviesť do praxe, Slovensko môže udržať nezamestnanosť na priaznivej úrovni aj v čase, keď ekonomika už nerastie tak rýchlo ako v predchádzajúcich rokoch.
Zdroj: APAS