Ako už naznačovali čísla zahraničného obchodu zo stredy, priemysel v septembri nenaplnil úplne naše očakávania. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa jeho produkcia v septembri znížila o 0,2% (sezónne očistené), pričom dynamika medziročného rastu sa spomalila z 2,1% len na 0,4%. S výnimkou veľkonočného marca si priemysel pripísal v septembri pripísal najpomalší medziročný rast v tomto roku.
Paradoxne, napriek slabším číslam zahraničného obchodu, viaceré exportné odvetvia priemysel v septembri nadol neťahali, práve naopak. Príjemne prekvapili najmä výrobcovia strojov, ktorých produkcia sa medziročne zvýšila až o 26,5% a celkové medziročné čísla priemyslu navyšovala o takmer 2 pb. Ich príspevok k rastu tak len mierne zaostal za lídrom priemyslu posledných mesiacov – za automobilovým priemyslom. Ten si udržal pomerne silné dvojciferné dynamiky medziročného rastu, hoci v porovnaní s augustom sa jeho produkcia predsa len nepatrne znížila (po zohľadnení sezóny), keď odvetvie pravdepodobne reagovalo na WLTP a nižšie predaje áut v Európe. Dynamika medziročného rastu v auto sektore sa tak spomalila z 15,5% na 10,1%. Darilo sa aj výrobcom elektrických zariadení (iných ako spotrebná elektronika). Ich produkcia sa síce v porovnaní s augustom tiež mierne znížila, vďaka priaznivej báze sa však dynamika jej medziročného rastu zrýchlila z 10,8% na 12,9%. Tieto tri silné exportné odvetvia v úhrne v septembri prispeli k medziročnému rastu slovenského priemyslu takmer 5 pb. Bohužiaľ, ostatné odvetvia slovenského priemyslu sa už ani zďaleka neniesli na rovnako pozitívnej vlne. Medziročný rast si už pripísali len farmaceuti (9,8%) a potravinári (5,1%). Naopak, viacero odvetví si opäť pripísalo dvojciferné dynamiky medziročného poklesu produkcie (rafinérsky, odevný/textilný, nábytkársky priemysel, výrobcovia chemikálií i spotrebnej elektroniky). V septembri však už na rastové čísla z minulých mesiacov nenadviazali ani hutníci – ich produkcia sa v porovnaní s letom výraznejšie znížila a medziročne bola nižšia až o 7,2%. Hutníci sú pritom tradičným predstihovým odvetvím a ak by sa pokles zopakoval aj v nasledujúcich mesiacoch, mohlo by to signalizovať blížiace sa výraznejšie spomalenie slovenského priemyslu (i ekonomiky). Zatiaľ však predpokladáme, že sa jednalo skôr len krátkodobú volatilitu, hoci silné, neraz dvojciferné, dynamiky rastu odvetvia ako v minulom roku už takisto neočakávame.
Klesajúci trend naďalej vykazovali aj odvetvia priemyslu mimo spracovateľského priemyslu – ďalší pokles produkcie si pripísala ťažba (10,6%) i energetika (-7,5%). Tieto dve odvetvia tak z medziročného rastu priemyslu ubrali ďalší percentuálny bod.
Slabšie septembrové čísla sa prejavili aj na číslach za celý štvrťrok. Dynamika rastu priemyslu sa v treťom štvrťroku spomalila z 0,3% na 0,1% v medzikvartálnom (sezónne očistenom) porovnaní a z 2,9% na 1,5% v medziročnom porovnaní. Napriek pokračujúcemu reštartu automobilového priemyslu, ktorý sa stal podľa očakávaní už pred nábehom štvrtej automobilky opätovne jednoznačným ťahúňom slovenského priemyslu, priemysel ako celok v treťom štvrťroku zaostal za našimi očakávaniami, keď slabšie čísla doručilo hneď viacero odvetví. Priemysel by tak naznačoval i pomalší rast HDP v treťom štvrťroku ako sme pôvodne očakávali (3,9%). Na druhej strane, Štatistický úrad revidoval rast HDP v prvej polovici roka o dve desatiny nahor z 3,9% na 4,1%, čo by negatívne riziká prichádzajúce z priemyslu mohlo (štatisticky – vyššia štartovacia úroveň) viac ako plne kompenzovať. Slabšie čísla priemyslu v treťom štvrťroku pravdepodobne kompenzovalo aj silnejšie stavebníctvo a tak náš odhad rastu HDP nemeníme a ponechávame ho na úrovni 3,9%.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Stavebníctvo aj v auguste na vzostupe
Stavebníctvo pokračovalo i v septembri v relatívne silnom raste z minulých mesiacov. V medzimesačnom porovnaní sa jeho rast síce už takmer zastavil, keď podľa údajov Štatistického úradu sa jeho produkcia v septembri zvýšila len o 0,3% (sezónne očistené), dynamika jeho medziročného rastu sa však ďalej zrýchľovala z 10,7% na 12,5%. K medziročnému rastu prispeli oba segmenty stavebníctva – výstavba infraštruktúry i budov. Kým však infraštruktúra pridávala a dynamika jej rastu sa zrýchlila z 16,6% na 32,4%, budovy po prekvapivo silnom auguste predsa len svoje rastové čísla zreálnili a dynamika medziročného rastu stavebnej produkcie v tomto segmente sa spomalila 8,2% na 1,4%.
Dynamika rastu stavebníctva sa tak v treťom štvrťroku výraznejšie zrýchlila a stavebníctvo by tak malo byť jedným z hlavných ťahúňom rastu HDP (vidieť by sme to mohli najmä vo verejných investíciách/zásobách). V porovnaní s predchádzajúcim kvartálom sa produkcia slovenského stavebníctva zvýšila až o 6,1% (sezónne očistené), pričom dynamika jeho medziročného rastu sa zrýchlila z 4,3% na 11,0%.
Výhľad
Nálada v slovenskom priemysle sa v októbri zhoršila a bola najhoršia od januára tohto roka. Producenti v priemysle sú pesimistickejší najmä ohľadom produkcie v najbližších mesiacoch. Zdá sa pritom, že problémy na európskom trhu s novými autami už mohli dobehnúť aj slovenských producentov v sektore, ktorí hodnotili plánovanú produkciu zvlášť negatívne. Štatistický úrad pritom reportoval, že negatívne očakávania majú najmä producenti v Žilinskom kraji, pozitívne najmä v Nitrianskom. Produkcia automobilového priemyslu by si ale aj v nasledujúcich mesiacoch mala udržať rastovú trajektóriu, keď jej pomôže ponukový šok v podobe štartu produkcie v novom závode v poradí už štvrtej automobilky na Slovensku. Jaguár Land Rover zahájil riadnu prevádzku v posledných dňoch októbra. Naďalej však platí, že viacero odvetví slovenského priemyslu pravdepodobne už dosiahlo svoj cyklický vrchol, navyše zápasí s vnútornými problémami (napríklad i v podobe rastúcich mzdových nákladov). Produkcia v odvetviach ako spotrebná elektronika, textil, či výrobe nábytku by tak mohla klesať aj v nasledujúcich mesiacoch a rast priemyslu by tak mala naďalej tlmiť.
Stavebníctvo by aj v nasledujúcich mesiacoch malo ťažiť stále najmä z reštartu výstavby infraštruktúry, ktorej by ešte aj v októbri mali pomáhať aj masívne investície samospráv do infraštruktúry s blížiacim sa termínom komunálnych volieb (začiatok novembra). Riziká v tomto segmente sú však stále významné, posuny v termínoch tu nie sú ojedinelé, čo zdvíha i volatilitu produkcie. Na druhej strane sa zdá, že segment výstavby budov má už svoj cyklický vrchol za sebou. Naďalej tak neočakávame dlhodobejší rast tohto segmentu, pravdepodobnejšia sa javí jeho stagnácia, resp. mierny pokles. Trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami by mala čoraz viac schladzovať i prísnejšia regulácia hypotekárneho trhu. Akokoľvek, stavebníctvo by si v tomto roku v úhrne malo udržať stále prevažne rastovú trajektóriu. Rast sa však bude i naďalej presúvať smerom k volatilnejšej výstavbe infraštruktúry, čo by sa malo prejaviť aj na rastúcej volatilite v dynamike rastu celého stavebného sektora. Podobný vývoj by mal pretrvať aj v budúcom roku.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.