Platforma Budovy pre budúcnosť víta, že Európska komisia chce oživiť ekonomiku zelenými investíciami, ktorých súčasťou má byť výrazná podpora obnovy budov. Európsky plán obnovy plán obnovy vo výške 750 miliárd EUR na oživenie ekonomiky v období recesie spôsobenej koronavírusom počíta aj s masívnou obnovou budov. Práve investície do kvalitnej a energeticky efektívnej obnovy budov majú veľa pozitívnych aspektov z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska. Zelené smerovanie obnovy ekonomiky podporuje aj 79 % Slovákov.
Podľa európskeho plánu obnovy, ktorý včera predstavila Európska komisia, jadrom ekonomickej obnovy má byť zelená a digitálna transformácia našich ekonomík. Fond na obnovu bude obsahovať celkom 500 miliárd EUR poskytnutých členským štátom prostredníctvom grantov a ďalších 250 miliárd EUR prostredníctvom výhodných pôžičiek. Plán obnovy má byť nadstavbou posilneného sedemročného európskeho rozpočtu, ktorý sa má pohybovať na úrovni 1100 miliárd EUR. Slovensko tak dostane na roky 2021 – 2027 od EÚ ešte viac peňazí, ako dostávalo posledných sedem rokov.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Fond na oživenie hospodárstva by mal byť v súlade s ambíciami v oblasti klímy a zároveň by mal posilniť Európsky ekologický dohovor. Podľa komisie by mali zelené investície pomôcť naštartovať hospodárstvo rýchlo a na lokálnej úrovni. Dôležitou súčasťou tohto plánu je preto masívna obnova budov. „Oceňujeme, že obnova budov je súčasťou tohto balíka opatrení. Opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti sú win win riešenia, tak pre životné prostredie, ako aj reštart ekonomiky. Podpora obnovy budov nadpriemerne stimuluje domáci dopyt a lokálnu ekonomiku. Takmer všetky tieto investície zároveň zostávajú v krajine, keďže stavebníctvo má jeden z najmenších podielov dovozu zo všetkých sektorov, a rovnomerne sa realizujú sa vo všetkých regiónoch. Súčasne takéto opatrenia znižujú ľuďom účty za energie a podporujú dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energetiky,“ zhodnotila Katarína Nikodemová za platformu Budovy pre budúcnosť.
Obnova budov má podporu aj u Slovákov. Podľa nedávneho prieskumu, takmer tri štvrtiny opýtaných súhlasia s tým, aby medzi opatreniami vlády na obnovu ekonomiky po skončení koronakrízy bola aj finančná podpora obnovy budov. Prieskum realizovala agentúra Focus na vzorke 1011 respondentov v polovičke mája 2020. Vyplynulo z neho, že podľa 79 % opýtaných je dôležité, aby opatrenia vlády zamerané na obnovu ekonomiky po skončení koronakrízy boli v súlade s ochranou životného prostredia. Opačný názor – teda, že na ochranu životného prostredia nie je potrebné teraz pri obnove ekonomiky prihliadať, zdieľa pätina opýtaných (19 %). Zároveň prieskum zistil, že takmer tri štvrtiny opýtaných (73 %) súhlasia s tým, aby medzi opatreniami vlády na obnovu ekonomiky po skončení koronakrízy bola aj finančná podpora obnovy budov. Pričom s takýmto opatrením „určite“ súhlasí 30 % opýtaných a „skôr“ s ním súhlasí 44 % respondentov. Opačný názor – teda, že finančná podpora obnovy budov nemá byť medzi opatreniami vlády pri obnove ekonomiky po skončení koronakrízy, zdieľa pätina opýtaných (21 %).
„Investovanie do budov je pre vládu dobrá investícia. Sme za to, aby sa vláda vyhla zakonzervovaniu súčasného hospodárskeho modelu a aby využila túto bezprecedentnú príležitosť. Prostriedky z fondu obnovy by primárne mali smerovať do opatrení, ktoré nám pomôžu v prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo. Takýto postup má vysokú podporu u občanov, podľa ktorých je dôležité aby bolo obnova zelená,“ doplnila Nikodemová. Podľa odhadov ¾ verejných budov a približne polovica budov na bývanie na Slovensku potrebuje obnovu. Platforma Budovy pre budúcnosť už poslala predsedovi vlády a príslušným rezortom 15 bodov o tom, prečo a ako by vláda mala sektor budov podporiť.
„Investície do obnovy budov by mali byť pre Slovensko dôležitým prvkom stimulačných investícií. Príkladom pre nás môže byť odskúšaný recept z Českej republiky, kde sa po kríze z roku 2008 rozhodli postaviť ekonomiku späť na nohy investovaním do obnovy rodinných domov a spustili, v súčasnosti veľmi úspešný, dotačný program „Zelená úsporám“. Zefektívnenie a rozšírenie slovenského dotačného programu na obnovu rodinných domov je jeden krokov, ktoré by mala vláda využiť. Jedno z ďalších opatrení sú vyššie investície do obnovy verejných budov. Vláda sa predsa v programovom vyhlásení zaviazala, že chce dosiahnuť urýchlenú obnovu verejných budov, a pre naštartovanie našej ekonomiky sú takéto investície ideálnym riešením,“ doplnil Richard Paksi, analytik platformy.
Obnovu budov možno považovať aj za ekologické opatrenie. Budovy sú dnes zodpovedné za približne 40 % spotreby energie a 36 % emisií C02 v EÚ. Pre dosiahnutie klimatických cieľov v roku 2050 nám ich správna obnova vie významne pomôcť. Podľa nízkouhlíkovej štúdie, ktorú pre Slovensko vypracovala Svetová banka, je najväčší potenciál úspor energie práve v sektore budov. Zároveň sa v nej uvádza, že najdôležitejším politickým cieľom do roku 2030 musí byť pre Slovensko v nízkouhlíkovej transformácií obnova existujúceho fondu budov spojená so zvyšovaním ich energetickej efektívnosti.
Zdroj: BPB