Platforma Budovy pre budúcnosť vypracovala 5 investícií a 5 reforiem, ktoré odporúča zapracovať do novo pripravovanej kapitoly REPowerEU slovenského Plánu obnovy a odolnosti. Návrhy pokrývajú chýbajúce politiky na podporu rýchlych opatrení a dlhodobého dosahovania úspor vo všetkých typoch budov. Medzi návrhmi platforma odporúča napr. zriadenie centrálneho útvaru pre správu dát o verejných budovách a zdôrazňuje potrebu celonárodnej informačnej kampane na podporu úspor energie.
Autor: Cristof Echard, Zdroj: Ec.europa.eu
Väčšina navrhnutých investícií a reforiem sa týka verejných budov. Podporu rýchlych opatrení pre zníženie spotreby energie navrhuje platforma tak pre sektor verejných budov ako aj pre rodinné domy. Pri bytových domoch vidí priestor na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie. Za kľúčové považuje platforma podporiť dostupnosť údajov o spotrebe energie vo verejných budovách – inštaláciou meračov, zriadením povinnosti dodávateľov energií poskytovať údaje v spracovateľnej forme a podporou zberu a spracovania dát na centrálnej úrovni.
„Dostupnosť aktuálnych dát o spotrebe energií je kľúčová pre identifikáciu možností na úsporu energie, ako aj na plánovanie investícií do opatrení spojených so znižovaním energetickej náročnosti budov. Bez znalosti súčasnej spotreby nie je dostatočne možné plánovať opatrenia na úsporu energie resp. jej nahradenie OZE. Navrhujeme preto vytvorenie nadrezortného tímu/centrálneho útvaru, ktorého úlohou je zber, správa a analýza údajov o budovách štátnej (a poprípade aj verejnej) správy,“ uviedol Richard Paksi, analytik platformy Budovy pre budúcnosť.
Úplne novú kapitolu REPowerEU, ktorá bude súčasťou Plánu obnovy a odolnosti, pripravuje Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) Úradu vlády. Slovensko v nej bude mať k dispozícií ďalších približne 400 miliónov eur. Cieľom európskeho plánu má byť zníženie našej závislosti od ruských fosílnych palív a opiera sa o tri hlavné oblasti, ktorými je energetická efektívnosť, diverzifikácia dodávok a nahradenie fosílnych palív urýchleným prechodom Európy na čistú energiu. Komisia zároveň poukazuje na možnosti a potrebu úspor energie práve v sektore budov.
Energetická efektívnosť budov má potenciál znížiť aj slovenskú závislosť na zemnom plyne. Najviac zemného plynu na Slovensku spotrebujeme práve v budovách. Spotrebu v nich zároveň najrýchlejšie znižujeme. Vieme, že budovy majú najväčší podiel na spotrebe plynných palív (57 % v roku 2020) a na spotrebe tepla (89 % v roku 2020). Vieme tiež, že až 63 % rodinných domov vykurujeme plynom. „Súbor opatrení, ktoré navrhujeme sa týka energetickej efektívnosti v sektore budov práve z dôvodu, že v tomto sektore vieme byť správne nastavenými verejnými politikami veľmi efektívni pri dosahovaní zmeny. Ak chceme znížiť našu závislosť na zemnom plyne, bez budov to nepôjde,“ uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť.
Zdroj: Budovy pre budúcnosť