V mnohých ohľadoch nenaplnený vecný zámer a absencia vykonávacích vyhlášok určujúcich, ako túto nielen pre stavebníctvo kľúčovú právnu normu používať – to by samo o sebe stačilo na to, aby bola účinnosť nového stavebného zákona odložená na 1. 7. 2024. Česká komora autorizovaných inžinierov a technikov činných vo výstavbe (ČKAIT) preto tento odklad víta, súčasne však dlhodobo upozorňuje na množstvo ďalších nedostatkov, ktoré rekodifikácia obsahuje. Patrí k nim okrem iného znížená ochrana verejného záujmu.
Aj preto Komora, zastupujúca 32 tisíc stavebných inžinierov a technikov, víta vládnu novelu stavebného zákona. Počas nasledujúcich dvoch rokov vznikne potrebný priestor na odbornú diskusiu a prípravu na implementáciu nových právnych úprav do stavebného riadenia, ktoré by malo byť prioritne digitalizované. Bez úprav hrozí chaos a riziko zahltenia súdov.
Ilustrácia: Alexander Lesnitsky / Pixabay.com
K hlavným problémom nového stavebného zákona patrí podľa ČKAIT napríklad neúmerné zníženie požiadaviek na rozsah projektovej dokumentácie pre stavebné konanie. Novým stavebným zákonom zjednodušená projektová dokumentácia neumožní stavebným úradom kontrolovať povoľované stavby vo vzťahu k ochrane zdravia, života alebo životného prostredia. To nepovedie ani k ochrane verejného záujmu, ani k sľubovanému zrýchleniu a zjednodušeniu povoľovacieho konania.
ČKAIT ďalej trvá na jednotnom systéme stavebných predpisov pre celú Českú republiku a zásadne nesúhlasí so zavádzaním „dvojitej kvality“ vo výstavbe, podľa toho, v ktorom meste sa identická stavba realizuje. Podľa expertov Komory nie je prípustné, aby si vybrané mestá mohli stanoviť vlastný prístup k zaisteniu bezpečnosti používania a rôzny výklad základných požiadaviek na stavby, ktoré sú spoločné a záväzné pre všetky členské štáty EÚ. Naopak je na mieste, aby sa do nového stavebného zákona vrátila možnosť zrýchleného prerokúvania zmeny územného plánu – práve vytváranie predpokladov pre výstavbu, posudzovanie zmien v území a možnosti rýchlej reakcie na ne by malo zostať v gescii miest a obcí.
Pre celú Českú republiku by mali zostať jednotné technické požiadavky na stavby. Radia sa medzi ne požiadavky na pripojenie stavieb na siete technického vybavenia, prevádzkyschopnosť stavieb, vykurovanie, výmenu vzduchu, osvetlenie, hluk, svetlú výšku miestností, preslnenie, tepelnú pohodu užívateľov, tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a podobne.
„Nový stavebný zákon v súčasnej podobe hádže do jedného vreca rôzne druhy stavieb. Podľa zjednodušenej projektovej dokumentácie na úrovni územného rozhodnutia by sa novo mali povoľovať nielen bytové domy, ale aj priemyselné a skladové areály, nemocnice, školy a ďalšie veľké stavby,“ upozorňuje Ing. Robert Špalek, predseda ČKAIT, ktorý sa tento týždeň stretol s ministrom pre miestny rozvoj Ivanom Bartošom a odovzdal mu kompletnú analýzu problémových miest nového stavebného zákona. „Novela stavebného zákona by nemala byť len inštitucionálna, ale aj vecná. Mala by odstrániť hlavné nedostatky schválenej podoby nového stavebného zákona a vytvoriť časový priestor na prerokovanie zatiaľ neexistujúcich nadväzujúcich stavebno-technických vyhlášok,“ dodáva predseda Špalek.
ČKAIT sa do vzniku nového stavebného zákona aktívne zapájala od samého začiatku jeho prerokúvania v roku 2017. Bohužiaľ na jar av lete 2021 väčšina dojednaných pripomienok bola nahradená mierne upravenou verziou zákona, ktorý vychádzal z pôvodného návrhu v roku 2017. O problematičnosti nového stavebného zákona napokon aj spôsob jeho schválenia. Tesne pred jesennými voľbami bol jednomyseľne odmietnutý Senátom av Poslaneckej snemovni zaň hlasovali len zástupcovia ÁNO, SPD a KSČM. Je vhodné pripomenúť, že prijatý návrh nevzišiel z dielne právnikov Ministerstva pre miestny rozvoj SR, ale na výslednej podobe nového stavebného zákona sa významne podieľali predovšetkým developerské spoločnosti zastúpené Hospodárskou komorou SR.
Priority ČKAIT v úprave nového stavebného zákona
• Digitalizácia – pokračovať v naštartovanom trende, stanoviť jasnú hierarchiu vyjadrení, zdieľanie naprieč úradmi
Pre české stavebníctvo je kľúčové, že najneskôr do 1. februára 2025 by mali byť digitalizované všetky zodpovedajúce služby a úkony, pokiaľ iný zákon neustanovuje inak. Aj keby bol nový stavebný zákon kompletne prepracovaný, k digitalizácii riadenia a postupov vykonávaných stavebnými úradmi podľa súčasného stavebného zákona by v dôsledku zákona o práve na digitálne služby muselo dôjsť tak či tak. Komora je presvedčená o tom, že nie „fluidum“ nového stavebného zákona, ale práve proces digitalizácie je tým najefektívnejším nástrojom na skrátenie a sprehľadnenie všetkých procesov spätých so slovenským stavebníctvom.
• Nezavádzať dvojakú kvalitu vo výstavbe alebo jednotné technické predpisy pre výstavbu pre celú ČR
ČKAIT zásadne nesúhlasí so zavádzaním rôznej kvality vo výstavbe. To neznamená, že sme proti možnosti miest umiestňovať stavby podľa vlastných potrieb. Avšak základné požiadavky na stavby, medzi ktoré sa radia požiadavky na mechanickú odolnosť a stabilitu stavieb, alebo požiadavky na požiarnu bezpečnosť stavieb, hygienu, ochranu zdravia a životného prostredia, úspory energie a tepla a požiadavky na udržateľné využívanie prírodných zdrojov, musia stavby spĺňať pri bežnej údržbe a pôsobení bežne predvídateľných vplyvov počas návrhovej životnosti stavby. Nemala by teda existovať možnosť, že tieto požiadavky budú upravované v rámci územia SR rozdielne. „Mestské predpisy“ sú technickým predpisom v zmysle článku 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a predpisov pre služby informačnej spoločnosti, a preto podliehajú notifikácii zo strán Európskej komisie. Okrem základných požiadaviek na stavby musia rešpektovať európske technické normy, ku ktorých prevzatiu sa Česká republika zaviazala pri vstupe do EÚ. Obce majú možnosť uplatniť svoje predstavy o výstavbe na území obce v rámci územného plánovania av prípade, že budú mať mestá možnosť vydávať svoj predpis, je nutné stanoviť mantinely, v ktorých sa budú pohybovať. Vhodnejšie by bolo rozvinúť právomoci miest v územnom plánovaní, čo však nový stavebný zákon neprináša.
• Dokončiť novelu a zjednotenie technických vykonávacích predpisov
Navrhovaná vyhláška zjednocuje požiadavky rôznych súčasných vykonávacích predpisov (cca 90) do jedného, čo možno jednoznačne hodnotiť ako jej prínos. Orientácia v predpisoch je však zatiaľ ťažká, jednak z dôvodu jeho obsiahlosti, ale bohužiaľ aj z dôvodu roztrieštenosti jednotlivých požiadaviek do rôznych častí predpisu. Mnohé technické normy, ktoré majú byť určené, bude nutné ešte upraviť či prepracovať tak, aby boli zmysluplné. K jednotlivým ustanoveniam pripravovanej vyhlášky uplatnila ČKAIT pripomienky.
• Príliš zjednodušená dokumentácia pre povolenie zámeru vo väzbe na iba štyri kategórie stavieb (drobné, jednoduché, vyhradené a všetky ostatné) nenapĺňa verejný záujem všetkých občanov
Projektovú dokumentáciu nezjednodušovať plošne len v rozsahu dnešnej DÚR+ (dokumentácia pre územné rozhodnutie), ale vo vyhláške rozumne zohľadniť rôzne druhy stavieb potrebnou podrobnosťou, a to najmä s ohľadom na riadne zabezpečenie ochrany verejných záujmov a tretích osôb zámerom dotknutých. Vhodnejší je rozsah existujúcej spoločnej dokumentácie pre územné a stavebné konanie s rozsahom podľa druhu stavby a zvýšiť dôraz na určené – sponzorované normy. Je možné zjednodušiť projektovú dokumentáciu bytových domov, ale napríklad pri technologických stavbách alebo výrobných závodoch je nevyhnutné mať projektovú dokumentáciu podrobnejšiu, pretože z jednotlivých technologických požiadaviek sa odvíja celková dispozícia alebo potreba umiestnenia vyhradeného požiarneho zariadenia. Tu môžeme vychádzať zo skúsenosti v zahraničí a rozhodne odporúčame nedávať do jednej kategórie ostatných stavieb výrobný závod a bytový dom. Navyše úplne odlišnú kategorizáciu stavieb prináša požiarna ochrana budov.
• Povinný dozor projektanta aj pre stavby súkromných stavebníkov
Je vo verejnom záujme, aby bol súlad realizácie stavby s overenou a autorizovanou projektovou dokumentáciou. Táto kontrola by nemala byť len výsadou verejného obstarávania, ale mala by byť zo zákona povinná aj pri výstavbe bytových a rodinných domov i administratívnych budov, v ktorých väčšina občanov trávi až 90 % svojho času.
• Jednotné metodické vedenie stavebných úradov a dotknutých orgánov
Je nutné garantovať jednotu a súlad všetkých vyhlášok a predpisov a rovnako jednotný výklad vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach štátu. To dnes nefunguje. Súčasný stav, keď všetky ministerstvá majú možnosť vydávať a tiež vydávajú metodické odporúčania – mnohokrát protichodné – je neudržateľný. MMR by malo tento dohľad zabezpečiť a docieliť tak väčšiu predvídateľnosť v rozhodovaní stavebných úradov.
• Vymáhateľné lehoty by nemali byť len fikciou
Súčasné znenie nového stavebného zákona nestanovuje sankciu za nedodržanie lehôt. Prerušenie stavebného konania tak, ako ho definuje súčasná dikcia zákona, kedy sa všetko vracia na začiatok konania a kedy sa termíny počítajú opäť od začiatku, môže stavebné konanie paradoxne aj predlžovať. Kladom je fikcia súhlasu u dotknutých orgánov.
Ako bol naplnený zámer stavebného zákona schválený na začiatku rekodifikácie v roku 2017?
Medzi deklarované ciele rekodifikácie bola snaha o zabezpečenie univerzálnosti, jednoduchosti, efektivity a férovosti jediného povoľovacieho konania pri rešpektovaní práv všetkých dotknutých subjektov a ochrany verejných záujmov. Podľa dôvodovej správy k novému stavebnému zákonu (zákon č. 283/2021 Zb.) mali nosné zmeny tohto predpisu oproti doterajšej právnej úprave (zákon č. 183/2006 Zb.) spočívať v nižšie popísaných cieľoch. Ako sa ich však podarilo naplniť? Prinášame pohľad ČKAIT na naplnenie cieľov procesu rekodifikácie stavebného zákona.
1. CIEĽ: Oddelenie štátnej správy a samosprávy na úseku stavebného poriadku na úrovni vyšších územno- samosprávnych celkoch.
NAPLNENIE Z POHĽADU ČKAIT: Projektantom je jedno, kam ponesú (alebo budú posielať) projektovú dokumentáciu, podstatné je, aby systém fungoval. Zmena systému povoľovacieho riadenia bez predchádzajúcej digitalizácie me zi autorizovanými osobami skôr vyvoláva obavy z chaosu.
2. CIEĽ: Vytvorenie novej sústavy štátnej stavebnej správy na čele s Najvyšším stavebným úradom, Špecializovaným stavebným úradom a krajskými stavebnými úradmi, ktoré integrujú ochranu verejných záujmov štátu, bude metodicky riaditeľná a umožní zdieľanie kapacít a know-how.
NAPLNENIE Z POHĽADU ČKAIT: Je podstatné zabezpečiť jednotný dohľad nad jednotným vykonávaním stavebného zákona jednotlivými stavebnými úradmi. Samotné zníženie ich počtu problém nerieši, mnohokrát malé stavebné úrady fungujú lepšie ako tie veľké.
3. CIEĽ: Významné obmedzenie problému systémovej zaujatosti stavebných úradov a dotknutých orgánov a rizika ich ovplyvňovania záujmami samospráv.
NAPLNENIE Z POHĽADU ČKAŤ: Vždy bude niekto podjatý, či už samospráva alebo štátna správa. Systémovú zaujatosť nemožno nikdy úplne vylúčiť.
4. CIEĽ: Posilnenie územných samospráv v oblasti územného plánovania, plánovacích zmlúv s investormi a ochrane nimi reprezentovaných verejných záujmov ako účastníkov v konaní.
NAPLNENIE Z POHĽADU ČKAIT: Rozhodne nenastalo. Samosprávy naopak novým stavebným zákonom strácajú možnosť skráteného postupu obstarávania zmeny územného plánu.
5. CIEĽ: Zrušenie duality územného a stavebného riadenia, zrušenie všetkých existujúcich povoľovacích procesov, ich alternatív a variantov a vytvorenie jediného efektívneho konania o povolení stavby.
NAPLNENIE Z POHĽADU ČKAIT: Podporujeme jedno „spoločné“ povoľovacie konanie, ale s podrobnosťou projektovej dokumentácie zodpovedajúcej typu stavby. Navrhnutý rozsah dokumentácie a iba štyri kategórie stavieb nie sú dostatočné. Rozhodne nie je vo verejnom záujme, aby všetky ostatné stavby tj bytové domy rovnako ako skladové a výrobné haly, nemocnice, školy, garáže atď. boli povoľované len podľa jednoduchej dokumentácie pre územné rozhodnutia, ktoré neriešia hluk, osvetlenie, požiarnu bezpečnosť a ďalšie podstatné „ podrobnosti“. Pre developerov je to určite žiaduca zmena, pre všetkých susedov takto povoľovaných veľkých stavieb to je však zmena priam nežiaduca.
6. CIEĽ: Revízia, modernizácia a zjednotenie všeobecných požiadaviek na výstavbu do jedného právneho predpisu spolu s elimináciou multiplicít chránených záujmov s cieľom je sprehľadniť, zjednodušiť a zabezpečiť kvalitu architektúry, urbanizmu a ochranu voľnej krajiny.
NAPLNENIE Z POHĽADU ČKAIT: Zjednotenie je vítané, bohužiaľ zákon to priamo popiera. Možnosť, aby mestá mali vlastné technické predpisy, je s týmto v priamom rozpore. Podľa nového stavebného zákona si môžu mestá ako je Praha, Brno a Ostrava stanoviť vlastné stavebno-technické požiadavky ako, sú napríklad na požiadavky osvetlenia, vetrania hluk, svetlej výšky v obytných miestnostiach. Žijú snáď v týchto mestách iní ľudia a používajú iné stavebné výrobky ako vo zvyšku krajiny?
7. CIEĽ: Úplná digitalizácia stavebnej agendy od nástrojov územného plánovania, cez projektovú dokumentáciu stavieb až po elektronický spis stavebných úradov.
NAPLNENIE Z POHĽADU ČKAIT: Zjednotenie je vítané, ale zatiaľ chýbajú vykonávacie vyhlášky.
8. CIEĽ: Úprava obsahu záväzných nástrojov územného plánovania, zavedenie územného rozvojového plánu ako celoštátneho nástroja územného plánovania; na úrovni kraja, resp. obce budú ponechané zásady územného rozvoja, resp. územný plán a regulačný plán. Úprava opatrení všeobecnej povahy, ktorým sa jednotlivé nástroje územného plánovania vydávajú.
NAPLNENIE Z POHĽADU ČKAIT: Navrhnutý proces i súčasný stav územného plánovania negarantuje obciam dostatočné nástroje pre svoj územný rozvoj. Ide o konzervatívny text.
Zdroj: ČKAIT