Chýbajúca pracovná sila a jej dovoz z tzv. tretích krajín je aktuálnym problémom v celej V4. Avšak kým u nás podnikatelia zatiaľ volajú po vhodnej úprave legislatívy, aby sa prístup cudzincov na slovenský pracovný trh zjednodušil, naši susedia už majú začiatok tejto cesty za sebou. A narazili aj na problémy, ktoré by sa mohli objaviť i u nás. Dokážeme sa z tejto situácie poučiť?
Hľadanie kvalitnej a kvalifikovanej pracovnej sily je dnes problémom väčšiny ekonomík v EÚ. Podľa údajov ŠÚ SR bola v minulom roku miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 5,9 %, v druhom kvartáli tohto roku nezamestnanosť ešte poklesla, a to na 5,7 %. V rámci celého regiónu sa pohybuje dokonca pod úrovňou 5 %. Zároveň je tu viac než 670-tisíc voľných pracovných miest. Len na Slovensku máme podľa údajov Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) dlhodobo neobsadených vyše 90-tisíc pracovných pozícií.
Nedostatok ľudí trápi celú V4
Nedostatok pracovníkov je pritom v krajinách V4 hlavnou prekážkou ekonomického rastu, znamená teda viac než vážny problém. Jeho rýchle riešenie predstavuje podľa odborníkov dovoz pracovnej sily zo zahraničia, najmä z tzv. tretích krajín. A podobne ako naše firmy to vidia aj u susedov – napríklad Poľsko by podľa odhadu miestnych úradov potrebovalo najmenej 200-tisíc prisťahovalcov ročne, aby sa udržal súčasný pomer medzi obyvateľstvom v produktívnom a v dôchodkovom veku. Maďarskému hospodárstvu bude podľa vyjadrení maďarskej vlády v priebehu dvoch rokov chýbať približne 500-tisíc nových pracovníkov, čo predstavuje viac než 10 % súčasnej pracovnej sily. Maďarský parlament preto chce prijať zákon, ktorý uľahčuje príchod cudzincov na ich pracovný trh.
Podľa slov českého ministra práce bude náš západný sused do roku 2030 potrebovať, okrem súčasných 900-tisíc zahraničných pracovníkov, ešte ďalších 300-tisíc. Aby Česko udržalo svoju ekonomiku v chode, preto zvažuje schváliť vyššie kvóty na národné víza pre pracovníkov z Filipín a Mongolska. Tí by mali v Česku nahradiť Ukrajincov, ktorých prílev prerušila vojna. „Na Slovensku bolo v decembri 2022 zamestnaných takmer 57-tisíc pracovníkov z tretích krajín, pričom išlo väčšinou o pozície, o ktoré nebol zo strany Slovákov záujem - teda najmä o horšie platené miesta s nižšou potrebou kvalifikácie. Ako však vidno, v porovnaní s okolitými krajinami je to naozaj zanedbateľné číslo. Aj zástupcovia nášho priemyslu preto hovoria o potrebe omnoho dynamickejšieho prijímania cudzincov,“ upozorňuje prezidentka APAS Zuzana Rumiz.
Problémom je zdĺhavý proces vybavovania
Zamestnávatelia u nás bojujú s nedostatkom pracovnej sily, ktorý je dlhodobo kritický predovšetkým vo výrobe. Demografický vývoj na Slovensku pritom hovorí jasne – situácia sa nezlepší, ak sa nezmenia pravidlá ekonomickej migrácie. No po riešení tejto otázky volajú u nás firmy zatiaľ márne. Akousi „záplatou“ na akútny nedostatok pracovníkov vo viacerých odvetviach mal byť systém národných víz, pri ktorých sa uplatňuje tzv. zrýchlený postup získania prechodného pobytu pri zamestnávaní cudzincov z tretích krajín.
Podľa Vladimíra Janča z APAS síce môže takéto zrýchlené prijímanie cudzincov pomôcť zmierniť nedostatok pracovnej sily v niektorých oblastiach, v návrhu Ministerstva práce však vidí viaceré rezervy. „Napríklad niektoré kriticky nedostatkové povolania neboli do návrhu vôbec zahrnuté a ani navrhované množstvo národných víz pravdepodobne nebude postačovať na pokrytie skutočnej potreby priemyslu,“ upozorňuje V. Jančo.
Nutná je komplexná zmena aj zvýšenie miezd
Dôležitým krokom, ktorý by mala urobiť nová vláda, je podľa zástupcov personálnych agentúr komplexná zmena legislatívy týkajúcej sa ekonomickej migrácie. Ako hovorí odborníčka na personalistiku, veľkým problémom je u nás najmä štandardný proces pri vybavovaní pracovného povolenia aj povolenia k pobytu, ktorý je dnes príliš komplikovaný a zdĺhavý. Poučiť by sme sa pritom mohli napríklad v susednom Poľsku, kde už boli pravidlá ekonomickej migrácie zmenené. „U nás je potrebné najskôr vybaviť všetky administratívne záležitosti súvisiace s pracovným povolením a vízami, čo obvykle trvá 6 až 8 mesiacov. Až potom môže zahraničný pracovník pricestovať na Slovensko. Takýto dlhý čas je problematický ako pre potenciálneho zamestnanca, tak aj pre zamestnávateľa. Naproti tomu v Poľsku je systém koncipovaný opačne – zamestnanec najskôr príde do krajiny, do 14 dní môže mať v rukách pracovné povolenie a následne má 3 mesiace na to, aby si vybavil vízum. Celý ten čas je pritom už k dispozícii zamestnávateľovi v Poľsku,“ vysvetľuje Zuzana Rumiz.
Ilustračné foto: Jay Soni / Unsplash.com
Zjednodušenie a skrátenie štandardného procesu získania pracovnej sily zo zahraničia je u nás o to dôležitejšie, že výškou miezd nedokážeme okolitým krajinám konkurovať. „Mzdy na Slovensku patria k najnižším v eurozóne – s priemernou čistou mzdou vo výške 1008 € sme dokonca štvrtí od konca. To má naozaj výrazný vplyv na atraktivitu Slovenska ako pracovného trhu,“ hovorí prezidentka APAS a dodáva: Práve z tohto dôvodu sa už nemôžeme spoliehať na pracovníkov z Európy, napríklad zo Srbska či Bulharska, ako to bolo v minulosti. Riešením pre našich zamestnávateľov bude skôr pracovná sila z krajín ako sú Filipíny, Indonézia či Nepál.“
Čakajú nás podobné problémy, akým čelia naši susedia?
„Kvalitná právna úprava by mohla pomôcť pri riešení problémov s nedostatkom pracovnej sily, nie je však isté, či vyrieši všetky problémy, napríklad v kontexte konkurencie s inými európskymi krajinami,“ potvrdzuje slová predsedníčky asociácie aj Vladimír Jančo. „Navyše, okrem byrokratických prekážok pri získavaní pracovných povolení sú tu aj otázky integrácie do spoločnosti či kultúrnej adaptácie, a tiež jazyková bariéra,“ upozorňuje zástupca APAS.
Dôkazom dôležitosti spomenutej otázky integrácie sú aj skúsenosti Maďarka a Poľska z regiónov s veľkým prílevom zahraničných pracovníkov pochádzajúcich najmä z Ázie, ktorí by mali zabezpečiť úspech tamojších nových investičných projektov. Krajiny, ktoré doteraz presadzovali politiku odmietania cudzincov, musia odrazu presviedčať vlastných obyvateľov o tom, že práve cudzinci sú kľúčom k dôležitému ekonomickému rastu a sú tak pre ich krajinu nevyhnutnosťou. Napríklad v Poľsku sa organizujú antidiskriminačné semináre, robia sa osvetové kampane s cieľom bojovať proti rasizmu a polícia sa snaží zmierniť obavy z prípadného nárastu kriminality. Politika vyvolávania strachu a nenávisti voči cudzincom môže mať v konečnom dôsledku nečakaný negatívny dopad.
Podľa Asociácie personálnych agentúr Slovenska je zamestnávanie cudzincov aj u nás podobne komplikovanou témou, a to nielen pre obavu obyvateľov zo straty pracovného miesta v dôsledku uprednostnenia lacnejšej pracovnej sily zo zahraničia. Preto je mimoriadne dôležité nastaviť a regulovať migráciu pracovnej sily tak, aby nevyvolávala spoločenské, sociálne a ekonomické napätie. „Pri zamestnávaní cudzincov je podstatné zabezpečiť, aby domáci pracovníci neboli znevýhodnení alebo vystavení nespravodlivej konkurencii. Základom sú teda spravodlivé mzdy a pracovné podmienky. Zároveň je však potrebné pamätať aj na dôstojné zaobchádzanie so zahraničnými pracovníkmi, a tiež na podporu pri ich integrácii do spoločnosti,“ uzatvára Vladimír Jančo.
Zdroj: APAS