Európska únia sa čím ďalej viac snaží o vyššiu energetickú udržateľnosť a znižovanie spotreby energie. Aktuálne sa zamerala na budovy – tie spotrebovávajú najviac energie, zároveň sú jedným z podstatných producentov emisií. Zástupcovia Európskeho parlamentu si preto stanovili záväzný cieľ – do roku 2030 by mala byť znížená ročná spotreba energie budov o 38 % a ich konečná spotreba až o 40,5 %. Podľa existujúcich kritérií by za 7 rokov mala najvyššia energetická náročnosť budov odpovedať súčasnej triede E.
Zníženie energetickej spotreby budov až o 40,5 %?
Nedávne rozhodnutie Európskeho parlamentu stanovuje ambiciózne ciele – zníženie ročnej spotreby energie budov o 38 % a ich konečnú spotrebu až o 40,5 % a to do roku 2030. V súčasnosti bol plán zakotvený na 32,5 %. Cieľom novej smernice je energetická udržateľnosť. V praxi ide napríklad o zníženie energetických nárokov budov na vykurovanie a prevádzku. Tie s vyššou energetickou náročnosťou (triedy F a G) budú musieť dosiahnuť minimálne triedu E. Ďalej sa nariadenie týka aj oblasti svetelných zdrojov, ktoré od marca tohto roku musia disponovať platným energetickým štítkom podľa nových pravidiel. Zakázaný je predaj tohto tovaru s obsahom ortuti. „Investície do energeticky menej náročných budov prispejú nielen k úspore nákladov na energie, ale taktiež k ochrane životného prostredia. V M2C vidíme energetickú udržateľnosť ako jeden z kľúčových prvkov pre podporu udržateľného rozvoja,“ uvádza country manažér Peter Kozáček zo spoločnosti M2C Slovakia, ktorá ponúka najmodernejšie technológie v rámci facility manažmente, vďaka ktorým je možné ušetriť signifikantné náklady na prevádzku a tým aj znížiť dopad na životné prostredie.
Ilustračné foto: Davide Cantelli / Unsplash.com
Podľa prieskumu sa až 75 % Slovákov riadi pri nákupe podľa energetického štítku
Cieľom energetických štítkov sú nielen informácie o spotrebe energie, ale tiež podnietenie ekologickejšieho správania sa spotrebiteľov. Podľa štúdie sa až 75 % Slovákov pri nákupe nových spotrebičov riadi práve podľa energetických tried – napríklad predaje produktov s vyššou energetickou náročnosťou klesli až o 45 %. Zo strany EU ide o tzv. ekodesign – teda snaha podporovať nielen predaj, ale hlavne výrobu ekologickejších a moderných spotrebičov. Ak bude na európskom trhu viac než 30 % spotrebičov tried A a B, predefinujú sa pravidlá pre energetické štítky a ich meranie, v ktorom sa zohľadňuje pokrok technológií napr. inteligentné funkcie šetriace energiu. Pravidlá pre kategorizáciu štítkov sa neustále vyvíjajú, čo má vplyv na chovanie spotrebiteľov, modernizáciu a konkurencieschopnosť.
Rovnaký princíp môžeme pozorovať aj v prípade budov, ktoré v EU predstavujú najväčších spotrebiteľov energie a zároveň významné zdroje emisií. Vlastníci nehnuteľností s nižšou energetickou náročnosťou môžu zvýšiť svoje zisky predajom, naopak budovy s vyššou energetickou triedou môžu záujemcov od kúpy odradiť. Energetický štítok je dôležitou súčasťou a povinnosťou pri podpise kúpnej zmluvy nehnuteľnosti. V prípade jeho absencie znamená automatické zaradenie do najhoršej triedy G. Budovy v kategórii A nepresiahnu ročnú spotrebu 50 kWh energie na meter štvorcový, naopak tie v triede G majú ročnú spotrebu nad 286 kWh na meter štvorcový. Na to, aby bolo dosiahnutá potrebná kategória E, musí mať spotrebu do 246 kWh na meter štvorcový.
Budúcnosť je v modernizácii nielen budov, ale technológií a procesov
Stále väčší dôraz na ekológiu a modernizáciu vedie spoločnosti k hľadaniu nových prístupov k podnikaniu. Nielen v prístrojoch, stavbách, ale tiež v prevádzkach neustále pribúdajú nové technológie a digitalizácia. Jedným z efektívnych riešení, v prípade ktorého je nezanedbateľná nielen ekológia, ale aj ekonomické hľadisko, je proces spätného získavania tepla zo spalín (heat recovery system). Ten zahŕňa zachytávanie a opätovné využívanie tepla, ktoré by sa za normálnych okolností pri priemyslových procesoch alebo v budovách stratilo. „Strata energie zo spalín alebo iného tepelného procesu je zvyčajne okolo 15 až 20 percent. So systémom spätného získavania tepla od exodraftu môže byť obnovených až 80 percent tepla. Inak povedané, existuje tu potenciál zníženia spotreby paliva o 12 až 16 percent a redukcia emisií CO2,“ vysvetľuje obchodný riaditeľ Pavel Ulrich zo spoločnosti Almeva. Niektoré priemyslové systémy dokonca umožňujú zo zachyteného tepla vyrábať elektrinu, čo ďalej znižuje potrebu externých zdrojov.
Snaha dosiahnuť zníženie spotreby energie v budovách sa dotýka aj Ministerstva životného prostredia, ktoré vytvorilo program Obnov dom. Jeho cieľom je zlepšiť energetickú hospodárnosť rodinných domov. „Program je financovaný z Plánu obnovy a odolnosti SR, do roku 2026 má prejsť obnovou najmenej 25 000 rodinných domov a zároveň dosiahnuť úsporu primárnej energie priemerne aspoň 30%,“ uvádza hovorca Ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák. Okrem toho poskytuje Ministerstvo životného prostredia dotácie na zatepľovanie verejných budov prostredníctvom Environmentálneho fondu. „V podpore projektov, ktoré znižujú energetickú náročnosť, bude Environmentálny fond pokračovať. Najbližšie plánuje vyhlásiť špecifikáciu na podávanie žiadostí o dotáciu na rok 2024,“ uzatvára Ferenčák.
Zdroj: M2C Slovakia