Inštitút urbánneho rozvoja už v minulosti upozorňoval na pomalé využívanie výnosov z poplatku za rozvoj. V minulom roku sa situácia vo využívaní týchto financií nezmenila. To, čo sa ale zmenilo, bol výrazný nárast poplatku za rozvoj, ktorý v Bratislave vyrubili mestské časti. Výška vyrubených poplatkov presiahla sumu vyzbieranú za predošlé tri roky spolu. Mesto a mestské časti však naďalej nie sú schopné získané desiatky miliónov eur reálne využívať.
Zdroj: Unsplash.com / Martin Katler
V rokoch 2017 až 2019 bol na území Bratislavy vyrubený poplatok v celkovej výške viac ako 19 miliónov eur. V rovnakom období sa využilo len 3,5 milióna eur. V minulom roku bola výška vyrubeného poplatku v Bratislave spolu až 21 miliónov eur. Využilo sa však necelých 3,5 milióna eur.
„Od zavedenia poplatku do konca minulého roka zostali nevyužité zdroje vo výške vyše 33 miliónov eur. Je možné, že nie všetky tieto peniaze sú už na účte mesta a mestských častí, čo môže byť spôsobené napríklad úhradou poplatku v splátkach,“ hovorí Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR) a dodáva: „V každom prípade, mesto a mestské časti by mali mať k dispozícii objem peňazí približne rovnaký, ako je výber dane z nehnuteľností za obdobie jedného roka.“ Rozpočtovaná suma dane z nehnuteľností na rok 2020 bola v Bratislave vo výške 33,5 milióna eur.
Poplatok platí každý stavebník
Na základe zákona o miestnom poplatku za rozvoj č. 447/2015 Z.z. prijali všetky mestské časti v Bratislave všeobecne záväzné nariadenia, ktorými zaviedli poplatok na celé územie. „Poplatok má slúžiť obciam ako jeden zo zdrojov na budovanie infraštruktúry najmä tam, kde novou výstavbou vzniká jej potreba,“ pripomína Suchánek.
Každý stavebník sa poplatkom za rozvoj podieľa aj na lepšom bývaní pre starousadlíkov. Mestské časti môžu výnos z poplatku využiť napríklad na budovanie miestnych komunikácií, parkov, zariadení starostlivosti o deti či sociálneho bývania. Vyrubenými poplatkami do rozpočtov mestských častí, ako aj do rozpočtu Bratislavy, pritekajú milióny eur od veľkých developerov, či malých stavebníkov.
Bratislava dostáva tretinu
Zo sumy, ktorú vyrubuje mestská časť stavebníkom jej ostáva 68 % a zvyšných 32 % posiela na účet Bratislave. „Dôležité je pripomenúť, že aj mesto musí použiť výnos z poplatku v tej mestskej časti, kde bol vyrubený,“ upozorňuje Suchánek. Mesto Bratislava začalo využívať svoj podiel až v minulom roku, a to vy výške 1 190 505,67 eur. Účely použitia poplatku sa líšili od kúpy starj radnice v Prievoze, cez rekonštrukciu domova seniorov, výstavbu detských ihrísk a obnovu športovísk, až po rekonštrukcie ciest. Podrobné informácie o čerpaní poplatku uvádzame na stránke IUR.
Verejnosť dlhodobo vnímala najmä negatíva z novej výstavby. „Dnes vidíme, že mestu a mestským častiam prináša obrovské zdroje na rozvoj potrebnej infraštruktúry. Suma 3,5 milióna eur bola využitých na množstvo projektov, ktoré výraznou mierou dokážu zlepšovať život všetkých Bratislavčanov,“ hodnotí Suchánek.
„Je načase otvoriť odbornú diskusiu o ich efektívnom využití. Argument, že na nové škôlky, školy, zdravotnícke zariadenia, parky či kvalitné cesty nie sú peniaze už neplatí,“ uzatvára Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ IUR.
Zdroj: IUR