Slovenský pracovný trh už dlhšie obdobie charakterizuje nízka miera nezamestnanosti a mnohí zamestnávatelia sa boria s nedostatkom vhodných kandidátov na voľné pracovné miesta. Táto všeobecná charakteristika však neplatí všade rovnako. Ako sú na tom s pracovným uplatnením čerství absolventi vysokých škôl? V ktorých oblastiach sa im darí zamestnať sa najrýchlejšie, aké sú požiadavky zamestnávateľov a aké sú nástupné mzdy vysokoškolákov? O skúsenosti z praxe sa podelili odborníci z personálnej agentúry Grafton.
Ideálny stav pre každého vysokoškoláka je nájsť si po skončení školy prácu v odbore, ktorý vyštudoval. Prax však ukazuje, že viac než polovica absolventov vysokých škôl a takmer dve tretiny stredoškolákov sa dnes vo vyštudovanom odbore neuplatnia. Podľa personalistov z agentúry Grafton je dôvodov viacero, ich podstata však spočíva v nesúlade medzi požiadavkami a ponukou zamestnávateľov na jednej strane a zručnosťami a predstavami kandidátov na strane druhej.
Firmy chcú jazykovo vybavených a technicky zdatných absolventov, ktorí už popri škole pracovali
Okrem odboru, ktorý kandidát vyštudoval, berú v súčasnosti zamestnávatelia do úvahy najmä prax získanú popri štúdiu. „Vysoká škola už nie je až takou veľkou výhodou. Dôležitým predpokladom pre uplatnenie v praxi sú dnes pracovné zručnosti, získané popri škole,“ hovorí Veronika Širocká, tím líderka z bratislavskej pobočky personálnej agentúry Grafton. „Čím viac pracovných skúseností, tým lepšie – či už ide o čiastočné úväzky, dlhodobé brigády, alebo work and travel pobyty v zahraničí,“ upresňuje Širocká. „Mnoho firiem dnes už študentom ponúka možnosť praxe alebo stáže popri štúdiu a následne si ich nechávajú aj po škole ako zamestnancov na trvalý pracovný pomer,“ dodáva manažérka pobočky Graftonu v Bratislave Michaela Vilčeková.
S ohľadom na digitalizáciu a masívny nástup umelej inteligencie do mnohých oblastí je ďalšou podstatnou požiadavkou spoločností schopnosť uchádzačov pracovať s novými technológiami. „V súčasnosti sa kladie dôraz na technologické zručnosti, ktoré zahŕňajú AI, automatizáciu, data science či kybernetickú bezpečnosť. Tento trend bude pokračovať, pretože firmy sa snažia získať konkurenčnú výhodu prostredníctvom inovácií, zefektívnenia a optimalizácie svojich procesov,“ pripomína Zuzana Ábel, manažérka regionálnych tímov Graftonu v Košiciach, Žiline a Nitre. Podľa skúseností odborníkov na personalistiku dnešní absolventi vysokých škôl s týmito zručnosťami problém nemajú a väčšina z nich disponuje znalosťami technológií na veľmi dobrej úrovni.
Ilustračné foto: Vasily Koloda / Unsplash.com
Už štandardným očakávaním zo strany zamestnávateľov sú dnes jazykové znalosti absolventov. „Angličtina sa už v súčasnosti považuje za samozrejmosť, veľmi žiadaná je v poslednom období taktiež nemčina, pričom kandidátov s dobrou znalosťou nemčiny je pomenej. Pomerne často sa však stretávame aj s požiadavkami na ďalšie jazyky, a to predovšetkým v centrách zdieľaných podnikových
služieb,“ konkretizuje Michaela Vilčeková. V tomto sektore, ktorý každoročne pojme najmä v Bratislave veľký počet absolventov, patrí pritom vysoká úroveň jazykovej výbavy ku kľúčovým požiadavkám.
Mnohým vysokoškolákom chýba prax, problémom býva aj cudzí jazyk
Dve zo spomínaných kľúčových požiadaviek zamestnávateľov patria aj k najčastejším dôvodom neúspechu vysokoškolákov pri uchádzaní sa o pracovné miesto. „Mnoho absolventov má síce vynikajúce teoretické znalosti, no chýba im prax popri štúdiu, čo môže byť pri nástupe do prvého zamestnania hendikepom. Častým kameňom úrazu býva aj nedostatočná znalosť cudzieho jazyka. Zároveň však mávajú títo kandidáti prehnané platové očakávania,“ konštatuje Michaela Vilčeková. K negatívnym signálom pre zamestnávateľa patrí podľa Veroniky Širockej tiež slabá motivácia. „Mnohí absolventi akoby si ešte ani na pracovnom pohovore neboli istí tým, či chcú pracovať v odbore, ktorý vyštudovali a v ktorom sa o prácu uchádzajú,“ hovorí personalistka.
Najžiadanejší sú absolventi technických a ekonomických škôl
Z údajov personálnej agentúry vypláva, že zo strany firiem je dnes najväčší dopyt po študentoch s technickým a ekonomickým vzdelaním. Tiež u absolventov patria medzi najžiadanejšie technické a IT pozície, ale aj ekonomické a finančné profesie, ako sú účtovníci, finanční analytici, daňoví špecialisti či audítori. Naopak, najväčší nedostatok uchádzačov evidujú zamestnávatelia v sektore služieb. Deficit pracovnej sily v týchto odvetviach môže byť podľa odborníkov na personalistiku spôsobený nižšou atraktívnosťou týchto profesií z hľadiska pracovných podmienok a mzdového ohodnotenia.
Absolventské mzdy môžu byť pre zamestnávateľov výzvou
Mladí ľudia si uvedomujú svoju hodnotu a neboja sa pýtať si viac, čo býva pre zamestnávateľov výzvou, najmä ak nemajú dostatok finančných prostriedkov na pokrytie týchto požiadaviek. Absolventom sú však ochotní ponúknuť viac nefinančných benefitov, ako sú pružná pracovná doba, možnosť práce z domu, príspevky na vzdelávanie a ďalšie výhody.
Podľa minuloročného mzdového prieskumu agentúry Grafton patrili k najlepšie plateným absolventské pozície v sektoroch IT a inžinieringu. K najvyšším patrili mzdy programátorov a vývojárov, ktorí napríklad v bratislavskom kraji zarobili 1 600 – 2 000 € mesačne. Podobná bola aj mzda PLC programátorov a vysokoškolsky vzdelaných inžinierov a technológov na juniorských pozíciách. Naopak, najnižšie mzdy mali vysokoškoláci v oblasti služieb zákazníkom (napríklad na zákazníckej linke v Bratislave to bolo 1100 až 1300 €, v Trenčíne a Žiline dokonca len 900 až 1100 €), a tiež v oblasti bankovníctva a finančných služieb (napríklad vysokoškolsky vzdelaný úradník na bankovej priehradke, recepčný alebo asistent mal v Bratislave nástupnú mzdu veľmi podobnú ako jeho kolega s ukončenou strednou školou na rovnakej pozícii, a to 1 100 – 1300 €).
Porovnanie minuloročných nástupných miezd vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelaných absolventov potvrdzuje konštatovanie personalistov, že vysoká škola nemusí byť na začiatku pracovnej kariéry výhodou. Napríklad vysokoškolsky vzdelaný inžinier na juniorskej pozícii zarobil minulý rok v Bratislave a Trnave mesačne 1 500 – 2 000 €, čo je približne rovnako ako nástrojár alebo zámočník s výučným listom (1 600 – 2 000 €), a dokonca menej než zvárač alebo automechanik v rovnakých krajoch (1 500 – 2 100 €, resp. 1 800 – 2 200 €).
Zdroj: Grafton