Nerovnomerné vykurovanie priestorov, vysoká hlučnosť, zlá kvalita prirodzeného a umelého osvetlenia, ale najmä nevhodný klimatizačný systém môžu mať za následok pracovnú nepohodu a ohrozenie zdravia. Najdôležitejšou zložkou, ktorá zabezpečuje kvalitu vnútorného prostredia je tepelno-vlhkostná mikroklíma. Dôsledkami zlého vnútorného prostredia sú zvýšená chorobnosť, infekcie dýchacích ciest, močových ciest a rozvoj alergických ochorení (alergická nádcha, astma, ekzém). Takéto prostredie sa potom prejavuje únavou, bolesťami hlavy, hrdla a krčných lymfatických uzlín.
Vnútorné prostredie kancelárií
Podmienky pre vnútorné prostredie budov určuje Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (zákon č. 355/2007 Z.z.). Fyzická osoba - podnikateľ a právnická osoba, ktorá prevádzkuje budovu určenú pre verejnosť, je povinná zabezpečiť kvalitu vnútorného ovzdušia budovy tak, aby nepredstavovalo riziko v dôsledku prítomnosti fyzikálnych, chemických, biologických a iných zdraviu škodlivých faktorov.
Podrobnosti a konkrétne požiadavky na vnútorné prostredie budov uvádza vyhláška MZ SR č. 259/2008 Z. z. Optimálne a prípustné podmienky tepelno-vlhkostnej mikroklímy sa určujú v závislosti od oblečenia ľudí, od celkovej tepelnej produkcie ich organizmu podľa tried činností (administratívne práce sú zaradené do triedy činnosti 1a).
Predpoklady na optimálne mikroklimatické podmienky má vytvoriť stavebné riešenie budovy. Tam, kde to stavebné riešenie budovy neumožňuje, treba tieto podmienky zabezpečiť technickým zariadením, napríklad prostredníctvom klimatizácie. Nedostatočnou kontrolou klimatizačných jednotiek môže dochádzať v prostredí kancelárie k šíreniu plesní. „Biologické škodliviny vznikajú pri vhodnej kombinácií vlhkosti (pre plesne viac ako 70% relatívnej vlhkosti), teploty a dostatku živín. Ich nárast býva spôsobený nielen konštrukčno-stavebnými chybami, spôsobujúcimi zatekanie, nesprávnou izoláciou, ale aj nesprávnou údržbou priestorov a nedostatočným vetraním,“ uviedla RNDr. Oľga Miklánková z odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR.
Relatívna vlhkosť by sa mala pohybovať pod 50%, v ideálnom prípade medzi 40 – 50%. Tepelná izolácia fasád, používanie parozábran a nepriedušných plastových okien znižujú celkovú priedušnosť stien a tým aj blokujú prirodzené vetranie, v dôsledku čoho dochádza k zvyšovaniu obsahu splodín dýchania, počtu mikroorganizmov a zvyšuje sa vlhkosť prostredia.
Zdravotné komplikácie spojené s nedostatočnou kvalitou vnútorného prostredia
K najčastejším zdravotným problémom, ktoré súvisia s nevhodným vnútorným prostredím budov najmä u citlivých a alergických ľudí, patria bolesti hlavy, únava, dráždenie očí, nosa a hrdla. V tejto súvislosti sa objavuje termín Syndróm chorých budov (Sick Building Syndrome) – je to séria nešpecifických ťažkostí, kedy ľudia pociťujú príznaky ochorenia a nepohody vo vnútri budovy, avšak po opustení budovy tieto symptómy ustúpia, respektíve miznú.
Vďaka novému trendu zelených budov sa začali zdôrazňovať práve prístupy vedúce k ochrane zdravia v interiéroch. Kombináciou kvalitných technológií sa dajú nežiadúce vplyvy vnútorného prostredia výrazne zmierniť.
„V administratívnej budove BBC 1 Plus sme aplikovali systém stropného chladenia, ktorý na rozdiel od bežne používaného systému chladenia cez fan-coily nevytvára zdraviu škodlivé prúdenie vzduchu, nevytvára hluk a tým, že systém neprivádza ochladený vzduch potrubím, neumožňuje ani vznik plesní. Okrem toho, malá hĺbka priestorov od fasády a svietidlá navrhnuté špeciálne pre počítačové pracoviská zabezpečujú vynikajúcu kvalitu ako prirodzeného tak aj umelého osvetlenia. Použitie spomenutých technológií a architektonických riešení prispieva k vytvoreniu zdravého a príjemného pracovného prostredia,“ hovorí lízingový riaditeľ BBC 1 Plus Radovan Mihálek.
Okrem vhodného klimatizačného systému sa na vytvorenie zdravého pracovného prostredia používajú ďalšie technológie, ako napríklad systém zvlhčovania vzduchu, či systém rovnomerného vykurovania pomocou nízkoteplotných radiátorov. Vďaka nemu nenastáva lokálne prehrievanie a nevznikajú väčšie tepelné rozdiely v členenom priestore.
Zdroj a foto: BBC1 Plus