Júnové stretnutie diskusnej platformy Industry4UM hovorilo o otázkach človeka v transformujúcom sa prostredí výroby. Pod názvom Môj kolega robot: hrozba, či príležitosť? otvorilo širokú škálu problémov spojených s témou. Okrem iného konštatovalo, že nové technológie ľuďom prácu nezoberú ale pretransformujú ju na inú formu, že rozhodujúcou je zmena paradigmy myslenia o zamestnancovi, riadení firmy a o celom výrobnom reťazci, ale aj radikálne opatrenia vo vzdelávacom systéme. Kľúčovým výstupom fóra boli konštatovania, že rozhodujúcim faktorom v procese transformácie je človek, nie technológie a pokiaľ technológie nespojíme so vzdelávaním, zmeny v priemysle nezvládneme.
Foto: Industry4UM
Technologická explózia vo výrobách si vyžaduje naliehavo prehodnotiť vnímanie a fungovanie človeka - zamestnanca v prostredí inteligentných výrob a stavia nás nekompromisne pred potrebu reagovať na aktuálne požiadavky trhu. „V súvislosti s Industry 4.0 sú dnes vo svete viditeľné trendy spejúce k vysokej úrovni automatizácie, pričom je pre mnohých paradoxné, že to nenarúša zamestnanosť. Menia sa však požiadavky na pracovnú náplň zamestnanca, kladie sa dôraz na jeho kvalifikáciu. Firmy sa sústreďujú na zvyšovanie konkurencieschopnosti nielen cez nízku cenu, ale pridávaním nových hodnôt zákazníkom. Ešte výraznejšie sa presadzuje stratégia byť čo najbližšie k zákazníkovi,“ skonštatoval Martin Morháč, člen Industry4UM a predseda predstavenstva SOVA Digital. Zmeny sa človeka – zamestnanca dotknú bytostne. Oproti dnešnému pracovníkovi, ktorý obsluhuje stroje priamo vo výrobe, prácou na jednom procese v čase, má manuálne zručnosti a je špecializovaný na vybrané činnosti, napr. zváranie, obrábanie, pracovník 4.0 už nepracuje priamo na linke, monitoruje, stará sa o robotov a procesy, simultánne pracuje na viacerých procesoch. Je podporou procesov, ovláda IT prostredie, udržiava zariadenia a vykonáva štatistické a analytické činnosti.
Podľa celosvetových analýz je dnes v priemysle nainštalovaných 2 mil. priemyselných robotov. Na Slovensku majú najvyššie zastúpenie hlavne vo finalizačných továrňach automobiliek. „Z dlhodobého hľadiska robotizácia a automatizácia prinášajú rast produktivity. S rastom produktivity sa dvíhajú aj mzdy. Samotné pridávanie robotov generuje celosvetovo štyri desatiny HDP ročne. Treba si však uvedomiť, že nehovoríme o nahradení ľudí „kus za kus. Firma by mala pracovať s tým čo ľudia vedia, než s tým koľko ich je,“ informuje o aktuálnej situácii Martin Jesný, analytik Revue priemyslu. O zmenách v súvislosti s človekom a jeho rolou v transformačných procesoch sa začína diskutovať aj v samotných podnikoch. Ján Dugáček, manažér vývoja a konštrukcie z Manz Slovakia hodnotí: „Firmy sa pripravujú na zmeny. Niektoré idú na to systematicky, pripravujú stratégie, ľudí, zdroje, koordinujú sa projekty. Veľa firiem je však nepripravených a nevedia odhadnúť veľkosť zmeny. Podceňujú to aj v príprave ľudí, aj v príprave technológií.“
Podľa odborníkov platformy dôsledkom transformácie bude plošná zmena paradigmy v otázkach práce a štruktúry povolaní. Očakáva sa absolútny prepad ľudí vo výrobe. Tí sa presunú do aktivít s pridanou hodnotou, do kreatívnych pozícií, či pozícií náročnejších na zručnosti, napríklad do servisných, či školiacich a poradenských. Dynamiku zmien potvrdzuje aj prieskum analytickej spoločnosti McKinsey, ktorý hovorí, že až 60 % zamestnaní má najmenej 30 % pracovných činností, ktoré by mohli byť automatizované. Do tohto obdobia by automatizácia mohla presunúť 400 - 800 mil. pracovníkov na iné pracovné pozície a až 14 % pracovnej sily vo svete by malo prejsť v rámci zmeny svojej profesie preškolením. Pri týchto zmenách: „Zohrá dôležitú rolu nastavenie firemnej kultúry. Tá sa musí dlhodobo kultivovať a firmy musia na nej pracovať. Platí, že firma dosahuje výsledky, ktoré zodpovedajú jej kultúre,“ hovorí Zoltán Demján, kouč a lektor v oblasti rozvoja jednotlivcov a firmy a dodáva: „Industry 4.0 nahrádza strojmi aktivity, ktoré sú pod „ľudskú dôstojnosť“. Človek tak získa čas a priestor pre seba a svoj rozvoj a to sa firme vráti späť.“
Technický rozvoj a zmena paradigmy práce musí ísť ruka v ruke s reformou vzdelávacieho systému. Ten zatiaľ potreby priemyslu nereflektuje dostatočne, čím sa prehlbuje disproporcia v naliehavých potrebách praxe na jednej strane a možnostiach pracovného trhu na strane druhej. „Situácia je znepokojivá. Až 15% študentov po maturite nám utečie preč. Ak je elitou 10% populácie a 15% odíde, s kým budeme robiť Industry 4.0?,“ pýta sa František Duchoň, vedúci Národného centra robotiky, pedagóg na FEI STU. Podľa McKinsey až 65% detí, nastupujúcich v týchto rokoch do základných škôl skončí v povolaní, ktoré dnes ešte neexistujú. Súčasne až 8 až 9% z dopytu po pracovnej sile v roku 2030 bude v nových typoch povolaní, aké predtým neexistovali, Martin Morháč situáciu hodnotí konštatovaním: „Nápor na vzdelávanie, na zručnosti, vedomosti človeka sa budú dynamicky meniť. Je potrebné aby sme to zvládli. Pokiaľ technológie nespojíme so vzdelávaním, revolúciu nezvládneme.“ František Palčák z STU BA upozorňuje na potrebu ešte intenzívnejšieho prepojenia praxe so školami: „Potrebujeme viac a viac odborností, riešením je ešte intenzívnejšia spolupráca škôl s praxou. Tú využívame stále málo. Škola nepozná priemysel, priemysel školu. To je cesta k dorozumievaniu, tvorbe inovácii, noviniek.“
Rýchlosť pokroku spôsobuje, že odbornosť dokáže rýchlo zostarnúť. Doteraz vzdelanie pripravovalo kariéru v jednom odbore. To už však nebude stačiť. Je potrebné celoživotné a flexibilné vzdelávanie pre potreby trhu. Firmy sú už dnes nútené postarať sa o zvyšovanie kvalifikácie svojich zamestnancov. Nie sú to systémové kroky, ale z veľkej časti suplujúce chýbajúci funkčný vzdelávací systém pre potreby praxe. Ján Dugáček: „Musíme pripraviť taký systém vzdelávania, aby vyhovoval tomu, čo potrebujú firmy. Je potrebné paralelne nastaviť a prepojiť školstvo s praxou, ale aj nastaviť si systémy vzdelávania v podnikoch. V Manze máme dobré skúsenosti s podnikovými školiacimi centrami.“ Kriticky je potrebné pozrieť sa aj do vnútra vzdelávacích štruktúr, kde vidí prekážky aj František Duchoň, okrem iných: „Je ťažšie vytrhnúť hlavne starších kolegov z komfortnej zóny. Pedagógovia však musia začať od seba. Motivovať deti, aby sa nenabifľovali, ale rozmýšľali. Úloha pedagóga sa musí meniť. Žiaľ, zatiaľ to nie sú systémové kroky, je to založené na prístupe konkrétneho učiteľa.“
Úloha štátu vstúpiť do procesov tvorby podmienok pre rast priemyslu je viac ako naliehavá a nezastupiteľná. Štát musí podporiť vytváranie nových pracovných miest, musí do systému vstúpiť vytvorením mechanizmov rekvalifikácií pracovných miest a rozvoja zručností pracovných síl. Súčasne je nevyhnutné, aby sa postaral o zlepšenie dynamiky podnikania a trhu práce vrátane mobility pracovnej sily. A v neposlednom rade aj o poskytovanie finančnej podpory a iných foriem pomoci pracovníkom pri prechode z jedného povolania na druhé. Vzdelávanie musí byť postavené na koncepčnom prístupe od najnižších ročníkov základnej školy a pokračovať po ukončení študijných programov celoživotným vzdelávaním. Dôležitou bude spolupráca škôl s priemyslom, komunikácia podnikov smerom k študentom a žiakom. Podľa Martina Jesného je tento moment potrebné podporiť aj: „Prezentáciou moderných výrob, toho ako dnes vyzerajú haly, podniky zo strany samotných firiem. Rolu pri získavaní žiakov a rodičov musí zohrať aj štát, ktorý by mal motivovať žiakov pre štúdium technických predmetov, či predmetov uplatniteľných v modernom priemysle.“
Zdroj: Industry4UM