Slovenské stavebníctvo v posledných mesiacoch zaznamenáva relatívne silné medziročné prepady, v júni sa jeho produkcia medziročne znížila až o rekordných 23 %. Prudký prepad časti stavebníctva naviazanej na výstavbu infraštruktúry sa po ukončení viacerých projektov financovaných z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia eurofondov očakával a jeho rozsah v zásade neprekvapil. Posledné mesiace však badať citeľný pokles aj v segmente výstavby budov. Vzhľadom na relatívne silný ekonomický rast, ale aj vzhľadom na rôzne iné štatistiky, ktoré naznačujú silný rast trhu rezidenčných nehnuteľností, pokles v tomto segmente skôr prekvapil. Detailnejšie čísla, ktoré zverejňuje Štatistický úrad po skončení štvrťroka, však ukazujú, že dôvod poklesu stavebníctva v segmente výstavby budov treba hľadať predsa len inde ako vo výstavbe bytov (ktorá si stále drží dvojciferné dynamiky medziročného rastu), a to v časti nebytovej výstavby budov.
Zdroj: UniCredit Bank
V porovnaní s koncom minulého roka, aj v medziročnom porovnaní sa pokles tejto časti stavebníctva (nebytovej výstavby) dokonca takmer vyrovnal poklesu v segmente výstavby infraštruktúry. Relatívne silný ekonomický rast, ktorý ťahá nahor bytovú výstavbu, pritom vytvára vhodné prostredie aj pre rast nebytového segmentu. Na mieste je preto otázka: bude mať tento prekvapivo slabý výkon nebytovej časti stavebníctva dlhodobejší charakter alebo sa jedná len o krátkodobý výkyv? Štatistiky stavebných povolení v druhom štvrťroku tohto roku, ktoré nedávno zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat, naznačujú, že by sme aj v časti nebytovej výstavbe budov onedlho predsa len mohli pozorovať opätovný návrat k dynamickému rastu stavebnej činnosti. Metre štvorcové nebytových priestorov, na ktoré boli v druhom štvrťroku vydané nové stavebné povolenia, medziročne vzrástli až o úctyhodných 216% a vyšplhali sa na 5-ročné maximum. Veľkou mierou sa na tom podieľali najmä stavebné povolenia na výstavbu nových kancelárskych priestorov, ktoré dokonca prekonali doterajšie historické maximum z konca roku 2008 o 12% (štatistiky začínajú od roku 2003). Vydané stavebné povolenie už pritom dáva pomerne silný predpoklad, že stavebný projekt sa z fázy náčrtov presunie aj do stavebnej fázy a neostane len večnou úvahou na papieri. Dlhodobý vzťah pritom naznačuje, že zmena v stavebných povoleniach sa na stavebnej produkcii prejaví približne s oneskorením troch až štyroch kvartálov. To znamená, že opätovné oživenie vo výstavbe nebytových budov by sme mohli pozorovať v prvej polovici budúceho roka. Silný rast nových stavebných povolení čiastočne vysvetľuje aj vývoj nálad v slovenskom stavebníctve – indikátor ekonomického sentimentu Štatistického úradu hovorí, že aj napriek relatívne prudkému prepadu produkcie stavebníctva v prvej polovici tohto roka, sa nálada medzi stavebnými firmami zhoršila len mierne a stále ostáva vysoko nad dlhodobým priemerom.
A ako sa vyvíjali stavebné povolenia v ostatných krajinách EÚ?
Podobný vývoj ako Slovensko vykázali aj blízke krajiny regiónu strednej Európy. Najrýchlejšie v Európe rástli stavebné povolenia (spolu na byty aj nebytové budovy) v Maďarsku, a to až o neuveriteľných 88% medziročne. Silný medziročný rast, o približne tretinu, však vykázalo aj Slovinsko, len o niečo pomalšie rástli na Slovensku (29%) a o viac ako 20% sa stavebné povolenia zvýšili aj v Českej republike a Poľsku. Kým na Slovensku, v Slovinsku a Česku boli ťahúňom rastu výlučne stavebné povolenia na nebytové priestory a bytový segment stagnoval (Slovensko, Slovinsko) alebo dokonca mierne klesal (Česká republika), Maďarsko a Poľsko vykázali silný dvojciferný medziročný nárast nových stavebných povolení v oboch segmentoch (bytovom aj nebytovom).
Okrem stredoeurópskeho regiónu si relatívne silný rast vydaných stavebných povolení pripísali aj niektoré krajiny západnej Európy, medziročný rast blížiaci sa 20% zaknihovali Španielsko, Nemecko, Portugalsko, či Fínsko. V priemere v EÚ plocha budov, na ktorú boli vydané stavebné povolenia v druhom štvrťroku medziročne vzrástla o 6,3%. Na rozdiel od Česka, či Slovenska však v priemere v EÚ rástli najmä stavebné povolenia vydané na byty (11%), naopak rozsah stavebných povolení na nebytové budovy medziročne stagnoval (-0,4%). Rozsah nových stavebných povolení medziročne klesal najmä v Grécku (až o 30%). Blížiace sa hlasovanie o Brexite však pravdepodobne už v predstihu tlmilo aj stavebné plány vo Veľkej Británii, kde sa rozsah stavebných povolení v druhom štvrťroku medziročné znížil o približne 5%. Menej stavebných povolení však bolo vydaných aj v Holandsku a Dánsku, či vo niektorých krajinách regiónu strednej a východnej Európy – na Pobaltí v Estónsku a Lotyšsku, na Balkáne v Chorvátsku a Bulharsku.
Aj napriek rastúcemu počtu stavebných povolení v Európe v poslednom období, ich rozsah stále výraznejšie zaostáva za obdobím spred krízy v roku 2008. V porovnaní s priemerom rokov 2006-2008 boli v druhom štvrťroku tohto roka vydané stavebné povolenia len na približne polovičnú plochu. Iba 4 krajiny EÚ – Nemecko, Rakúsko, Švédsko a Poľsko, vydali viac stavebných povolení ako v priemere v rokoch 2006-2008, k úrovni spred krízy sa približovalo ešte Maďarsko. Rozsah stavebných povolení na Slovensku a v Česku zaostával za obdobím rokov 2006-2008 približne o štvrtinu, podobne ako vo Francúzku, či Estónsku. Najvýraznejší pokles oproti rokom 2006-2008 vykazuje Grécko, kde boli vydané stavebné povolenia len na 7% plochy v porovnaní s priemerom rokov 2006-2008. Napriek relatívne silnému rastu v poslednom štvrťroku však rozsah stavebných povolení výraznejšie zaostával za predkrízovým obdobím aj v Španielsku, či vo viacerých ďalších krajinách (Írsko, Lotyšsko), ktoré pred rokom 2008 vykazovali silné prehrievanie realitného trhu.
Zdroj: UniCredit Bank Weekly N.o.t.e.s, Makroekonomické analýzy trhu