Požiare v uzavretých priestoroch budov sú považované za jeden z najviac traumatizujúcich zážitkov. Spôsobujú škody nielen hmotného rázu, ale aj ujmy na ľudskom zdraví a psychike. Podľa rozboru požiarovosti na Slovensku vzniklo v roku 2020 v našej krajine 8356 požiarov s priamou škodou dosahujúcou 45,6 miliónov eur. Z toho takmer 80 % škôd sa týkalo budov a stavieb, čo v prepočte činilo až 36,3 miliónov eur. Tento podiel škôd spôsobených požiarom budov sa na Slovensku v priebehu uplynulých rokoch nijako výrazne nemenil a v priemere sa pohybuje na úrovni 80 %. Každý komerčný subjekt je povinný vybaviť svoje priestory prostriedkami požiarnej ochrany a požiarno-bezpečnostnými zariadeniami. Avšak aktuálne štúdie ukazujú, že je potrebné ísť ešte ďalej: už raná fáza projektovania a konštrukcie budov má zásadný vplyv na priemernú mieru požiarov za rok. Každý projekt má svoje nuansy, ale určité aspekty zostávajú pre všetky projekty zhodné. Základné odporúčania ohľadom požiarnej bezpečnosti a návrhy na jej vylepšenie prináša spoločnosť PlanRadar, popredný autor európskej platformy pre digitalizáciu a zefektívnenie procesov v stavebníctve.
Ilustračné foto: PlanRadar
Aktívna verzus pasívna požiarna ochrana
Požiarna bezpečnosť budov je v zásade postavená na dvoch základných pilieroch. Aktívna ochrana sa primárne vzťahuje na požiarno-bezpečnostné zariadenia v budove, ktoré sú schopné rozpoznať a hasiť požiar. V praxi sa jedná o elektrické požiarne signalizácie a hlásiče, stabilné hasičské zariadenia ako hasiace prístroje či sprinklery a súčasne zariadenia na odvod tepla a dymu. Oproti tomu pasívna ochrana zahŕňa predovšetkým konštrukčné a dispozičné riešenie stavieb tak, aby čo najdlhšie vzdorovali ohňu bez ďalšieho zásahu človeka – to znamená, aby sa zabránilo šíreniu plameňov a dymových plynov a potlačili sa tepelné účinky ohňa vo vnútri budovy. Cieľom je umožniť včasnú evakuáciu osôb aj rýchly zásah záchranných tímov. Za tým účelom sa využívajú hlavne rôzne deliace konštrukcie medzi jednotlivými miestnosťami či celkami zo žiaruvzdorných materiálov. Najčastejšie sa jedná o vápenocementové alebo sadrové nástreky, speňovateľné (intumescentné) náterové hmoty a doskové obklady. Avšak okrem toho existuje celý rad ďalších architektonických a konštrukčných faktorov, ktoré ovplyvňujú protipožiarnu bezpečnosť a evakuačný plán budovy. Napríklad to, ako v nej počas prevádzky prúdia ľudia, koľko má objekt východov, aké sú rozmery dverí či viditeľnosť použitého značenia atď. S tým všetkým na zreteli by mali byť nové budovy navrhované a stavané. A aplikácia PlanRadar je v tomto smere vítaným pomocníkom.
„Aplikácia obsahuje kompletnú sadu preddefinovaných šablón, ktoré svojim užívateľom poskytujú čo najľahší a najprehľadnejší nástroj na prevenciu neočakávaných udalostí a zaistenie maximálnej bezpečnosti nielen počas výstavby, ale aj následnej údržby a správy. Či už sa jedná o reporty stavebných závad, BOZP alebo práve požiarnu ochranu. Facility manageri, s ktorými spolupracujeme, v poslednej dobe oceňujú aj naše vylepšenia v podobe QR kódov, ktoré je možné rozmiestniť na rôzne protipožiarne zariadenia v rámci celého objektu: po ich naskenovaní pomocou mobilu či tabletu získajú všetky potrebné dáta, a to aj v režime offline. Týmto ľahko zistí, kde a kedy je potrebná revízia, výmena či prípadná oprava. Vďaka tomu predchádzajú potenciálnym problémom, a navyše môžu tieto záznamy využiť aj pri pravidelných auditoch,“ komentuje Ivan Petráš, expert spoločnosti PlanRadar zameriavajúci sa na digitalizáciu procesov pri stavebných a realitných projektoch.
Zásadné je udržiavať aktuálny a komplexný protipožiarny plán. Platí, že prevencia je vždy lepšou variantou ako "hasenie" vzniknutých problémov. To samozrejme platí aj pri samotnej realizácii stavby. „Základom je najať si bezpečnostného kontrolného inžiniera, ktorý bude na projekte riadiť a koordinovať všetky akcie dodávateľov a robotníkov. K tomu neodmysliteľne patrí aj poskytnutie riadneho bezpečnostného školenia a základov krízového riadenia pre všetkých účastníkov. Nesmierne dôležitá je tiež pravidelná kontrola všetkých potenciálnych zdrojov požiaru, a to najlepšie prostredníctvom automatizovaného softvéru pre správu závad ako je PlanRadar,“ opisuje Ivan Petráš. Hoci sa môže každému zdať jasné, že na stavenisku sa napríklad nesmie fajčiť, jedná sa o jedno z bežne sa vyskytujúcich rizikových chovaní. Na projekte sa podieľa veľké množstvo pracovníkov, ktoré nemožno ustrážiť za každej situácie. Ide však o zásadný priestupok ohrozujúci zdravie všetkých zúčastnených, a preto ho treba dôsledne postihovať. Na stavbách sa tiež pracuje s celým radom materiálov vrátane nebezpečných a vysoko horľavých látok. Tie by mali byť vždy udržiavané v špeciálnych izolovaných skladoch mimo lokality alebo aspoň v bezpečnej vzdialenosti od potenciálnych zdrojov vznietenia. Nutné je pamätať na fakt, že horľavé kvapaliny uvoľňujú pary, ktoré sa ďalej šíria vzduchom.
Praktické tipy pre facility manažérov
Akonáhle je budova dokončená a odovzdaná novému majiteľovi, príčiny požiaru už nemožno ľahko kontrolovať. Môžu vzniknúť náhodne fajčením, varením, používaním elektrických spotrebičov či sviečok alebo vykurovacích systémov. Je preto kľúčové premyslieť použitie a rozmiestnenie všetkých potenciálnych zdrojov vznietenia, medzi ktoré radíme aj väčšinu kuchynských spotrebičov ako sú sporáky, sendvičovače, kanvice ai. Okrem toho je nevyhnutné vykonávať pravidelné preventívne kontroly a revízie hasiacich prístrojov, nástenných požiarnych hydrantov a ďalšie protipožiarne techniky. „Technológia NFC, ktorá funguje v rámci nášho vylepšenia s QR kódmi, zefektívňuje ich pravidelnú údržbu umiestnením elektronických štítkov. Všetky informácie o stave a plánovaných revíziách protipožiarnej ochrany sú tak vždy aktuálne a k dispozícii odkiaľkoľvek online,“ uvádza Ivan Petráš a dopĺňa: „Údržba požiarneho systému je povinným aspektom každej budovy. Navyše rozhodne efektívnejším než použitie reakčného a núdzového riešenia. Neočakávaný požiar môže presiahnuť rámec bežnej katastrofy a v závislosti od lokality prerásť až v kultúrnu či historickú pohromu. Je preto potrebné brať požiarnu bezpečnosť vážne a dodržiavať pravidelné kontroly, aby sa udržal perfektný stav všetkých ochranných zariadení.“
5 krokov pre efektívne riadenie protipožiarnej ochrany a postup v prípade tragédie
- Prevencia: Predchádzať problémom je vždy krok číslo jedna. Preto je potrebné zaistiť všetky potenciálne zdroje požiaru: môže sa jednať o elektrickú iskru, skrat či prúdové preťaženie.
- Komunikácia: Pokiaľ predsa len dôjde k vznieteniu, uistite sa, že sú všetci prítomní v budove informovaní a že je aktívny systém požiarnej signalizácie. Testovanie ukazuje, že v krízovej situácii sú abstraktné akustické alebo optické poplašné signály (sirény, majáky) menej efektívne ako hovorené pokyny, z ktorých jasne vyplýva, čo sa stalo a čo treba urobiť.
- Evakuácia: Po oznámení hrozby požiaru je nutné zaistiť núdzové východy a únikové cesty, aby sa osoby prítomné v budove mohli bezpečne dostať von. Následne je nutné skontrolovať, že sa skutočne všetkým podarilo budovu opustiť a nezrovnalosti neodkladne hlásiť záchrannému tímu. Na evakuáciu nikdy nepoužívajte výťah.
- Represia: Oheň by mal byť redukovaný na čo najmenšiu plochu, aby sa obmedzili škody. Na to slúži hlavne pasívna požiarna ochrana, výrazne však pomôže aj uzavretie všetkých okien a dverí pri opúšťaní budovy, pokiaľ je to možné. Vhodné je aj uzavretie kohútov na plyn a vodu.
- Hasenie: Na zabezpečenie rýchleho uhasenia požiaru by mal byť v budovách nainštalovaný protipožiarny sprinklerový systém a dostatok hasiacich prístrojov. Tie však použite len v prípade hasenia pevných a organických materiálov, pretože na niektoré typy požiarov nemusí byť vhodný. Ide hlavne o horľavé kvapaliny, plyny a kovy.
Zdroj: PlanRadar