Disponibilná nezamestnanosť ani v úli ďalej neklesala. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa nezamestnanosť na Slovensku v júli nezmenila, t.j. ostala na úrovni 4,97%. Po zohľadnení tradičnej sezóny (prepočet UniCredit Bank) sa nezamestnanosť v júli znížila o 0,05 pb. na 4,93%. V porovnaní s júlom minulého roka sa nezamestnanosť znížila o 0,50 pb, t.j. o 13 tisíc nezamestnaných.
Ilustračné foto: Pixabay.com
V úvode leta už tradične slabne aktivita na trhu práce - počas dovolenkového obdobia sa zmierňuje fluktuácia na úradoch práce, a to zvyčajne na oboch stranách bilancie – na príleve nových nezamestnaných, i na umiestňovaní nezamestnaných na trhu práce. Inak to nebolo ani tento raz. Kým sa však počet umiestnených uchádzačov na trhu práce drží blízko 6-ročných miním z minulých mesiacov, registrácia nových nezamestnaných predsa len začína javiť známky nepatrného oživenia. Napriek tomu sa však dá konštatovať, že zatiaľ sa ekonomického spomalenie, ktoré ukázali aj čísla HDP za druhý kvartál, na trhu práce zásadnejšie neprejavilo. Bližší pohľad na dáta síce naznačuje, že malá, skôr zanedbateľná, časť privátneho sektora už začala riešiť problémy s odbytom i prehodnocovaním stavu zamestnancov, významnejšia časť ekonomiky však stále zápasí skôr s nedostatkom pracovnej sily a zosuvu nezamestnanosti ďalej smerom nadol bránia, aspoň nateraz, stále skôr štrukturálne problémy na trhy práce, kde sa úplne nestretáva dopyt s ponukou práce, najmä regionálne, ako problémy s nedostatočným dopytom po práci. Túto hypotézu potvrdzuje najmä pohľad na voľné pracovné pozície v ekonomike. Tie sa v júli vyšplhali na nové historické maximu, mierny nárast oproti júnu zaznamenali aj po štatistickom zohľadnení tradičných sezónnych faktorov. Dynamika medziročného rastu voľných pracovných pozícií sa tak v júli zrýchlila na 13,8%. Naďalej pritom platí, že gro voľných pracovných pozícií je koncentrovaných na západe krajiny, a rovnako aj približne 2/3 medziročného prírastku voľných pozícií pripadá práve na západ krajiny (počet voľných pracovných pozícií na západe klesal len v Trnavskom kraji). A paradoxne práve západ krajiny zaznamenal v júli už tretí mesiac po sebe mierny nárast nezamestnanosti, z 3,46% na 3,54%. Naopak, na východe nezamestnanosť ďalej klesala, a to 9,03% na 8,87%. Dôvodom je pravdepodobne nasýtenie trhu práce vo viacerých okresoch na západe krajiny a z tohto vyplývajúca prirodzená fluktuácia nezamestnanosti pri úrovniach blízkych jej limitom (prirodzenej nezamestnanosti).
I napriek tomu, že stále pozorujeme pribúdanie pracovných pozícií na trhu, ich charakter sa predsa len začína nepatrne meniť. Najväčší neuspokojený dopyt je síce stále po operátoroch do výroby, počet voľných pracovných pozícií v tejto oblasti sa však už znižuje, čo pravdepodobne súvisí s cyklickým spomaľovaním prichádzajúcim z externého prostredia, ktoré ako prvé postihuje exportérov, t.j. priemysel. Naopak, sektory obchodu a služieb, kam sa cyklické spomalenie bude dostávať s miernym odstupom, hlásia stále nárast neobsadených pozícií. Čoraz viac sa zvýrazňuje aj nedostatok špecialistov, čo zvyšuje nároky na vzdelanie uchádzačov o prácu, t.j. mierne rastie podiel voľných pracovných pozícií, ktoré vyžadujú vysokoškolské vzdelanie.
Výhľad
Nezamestnanosť by mala stagnovať, resp. len jemne klesať aj v auguste. Naopak, registrácia absolventov stredných škôl by ju mohla dočasne zvýšiť už v septembri, a to aj napriek očakávaniam, že slabnutie tohto efektu bude pokračovať aj tento rok. Návrat k výraznejšiemu poklesu nezamestnanosti na jeseň sa nateraz javí ako menej pravdepodobný. Dôvody zastavenie poklesu nezamestnanosti by sa však už mali pozvoľna začať presúvať od štrukturálnych problémov na trhu práce k spomaľovaniu ekonomického rastu, na ktorý zamestnávatelia pri plánoch na prepúšťanie/nábor pracovnej sily predsa len reagujú s miernym oneskorením. Spomaľujúca ekonomika by mala generovať čoraz menej pracovných miest a postupne tak schladzovať aj domáci trh práce. Výraznejší nárast nezamestnanosti však stále neočakávame, aj vzhľadom nato, že aktuálny ekonomický rast je oveľa viac náročný na novú pracovnú silu v porovnaní s obdobím spred dekády. Nové pracovné miesta by mali aj v nasledujúcich mesiacoch pribúdať najmä na západe krajiny, kde je už zásoba vhodnej pracovnej sily vyčerpaná, čo bráni i ďalšiemu poklesu nezamestnanosti v tomto regióne. V ekonomicky slabších regiónoch Slovenska sa naopak nedá vylúčiť, že by sme tu na prelome rokov mohli pozorovať i jemný nárast miery nezamestnanosti nad rámec tradičnej sezóny. Ešte viac by sa tak mohla zvýrazniť heterogenita pracovného trhu na Slovensku, kde v zásade fungujú dva paralelné trhy (jeden na západe a severozápade a druhý na juhu stredného Slovenska a na východe). V dôsledku nízkej mobility časti pracovnej sily tak budú viacerí zamestnávatelia na západnom Slovensku stále odkázaní na dovoz pracovnej sily zo zahraničia alebo (v horšom prípade) budú nútení prehodnotiť svoje plány ďalšej expanzie v tomto regióne.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.