Október na trhu práce potvrdil trendy z posledných mesiacov
Nezamestnanosť v októbri naplnila očakávania – v porovnaní so septembrom síce nepatrne klesla, avšak po očistení o tradičné sezónny vplyvy pokračovala v trende jemného rastu a v porovnaní s marcovým minimom bola vyššia o viac ako dve desatiny. Prepúšťania sa pritom čoraz viac dotýkajú aj domáceho priemyslu, ktorý (po očistení o sezónu) dodal v októbri najviac nových nezamestnaných od pandémie. Tentoraz bol nárast sezónne očistenej nezamestnanosti v priemere pomerne rovnomerne rozložený medzi ekonomicky silnejší západ krajiny i ekonomicky chudobnejší východ krajiny. Kým v septembri číslami nezamestnaných pohlo najmä hromadné prepúšťanie v oblasti Turca, v októbri rástla nezamestnanosť najmä v okrese Kežmarok. Mierne silnejší ako zvyčajný nárast zaznamenali aj viaceré ďalšie okresy severovýchodu Slovenska (Svidník, Snina, Stará Ľubovňa, Gelnica), ale aj okolie Bratislavy (Bratislava IV, Pezinok).
Október v zásade potvrdil trendy, ktoré naznačovali už predchádzajúce mesiace. Prílev nových nezamestnaných do evidencie úradov práce zotrval (po očistení o sezónu) blízko septembrových popandemických maxím, a to aj napriek tomu, že počet prepustených v rámci hromadných prepúšťaní sa v porovnaní so septembrom výrazne znížil (až o takmer dve tretiny). V októbri dokonca evidenciu opustilo viac nezamestnaných, ktorí boli v minulosti prepustení v rámci hromadných prepúšťaní, ako ich bolo v rámci nových hromadných prepúšťaní novo-registrovaných. Zvýšený odlev zaznamenali v minulosti hromadne prepustení najmä v okresoch so silným obuvníckym priemyslom – Martin, Bánovce nad Bebravou, Partizánske, či Bardejov. To naznačuje, že trh práce je stále schopný pomerne rýchlo absorbovať nemalú časť čerstvých nezamestnaných, ktorí tak v evidencii ostávajú radovo v týždňoch. Na druhej strane, počet nezamestnaných, ktorí si v priebehu posledného mesiaca našli novú prácu, sa zásadnejšie nezvyšuje a i v októbri ostával jemne (cca 1%) pod priemerom minulého roka (po očistení o sezónu). Zvýšený prílev nových nezamestnaných tak síce nevedie k dramatickému nárastu miery nezamestnanosti, avšak výrazne zúžil priestor pre jej ďalší pokles a posledné mesiace preto pozorujeme síce ľahký ale predsa len stabilný trend pozvoľného nárastu miery nezamestnanosti.
Ilustračné foto: Guilherme Cunha / Unsplash.com
Napriek tomu, trh práce ostáva relatívne napätý a i vývoj voľných pracovných miest, či zamestnávania cudzincov naznačuje, že viac ako nedostatočná ponuka práce bránia ďalšiemu poklesu miery nezamestnanosti dlhodobé štrukturálne problémy na trhu práce – inými slovami, ponuka a dopyt po práci sa nestretávajú, a to či už v regionálnom, tak aj odvetvovom/kvalifikačnom smere. Trh práce síce dokáže pomerne rýchlo absorbovať nemalú časť nových nezamestnaných, v dôsledku týchto štrukturálnych nerovnováh môže ale časť nových nezamestnaných, tento rok v zvýšenej miere aj v rámci hromadných prepúšťaní, zotrvať v evidencii úradov práce dlhodobo. Tohtoročná slabosť v ekonomike tak zatiaľ zásadnejšie neredukuje počet voľných miest v ekonomike. Tie sa v októbri opäť posunuli na nové historické maximum, a to i po očistení o tradičnú sezónu. Vysoko nadpriemerný pritom neostáva len celkový stav ale aj prítok nových voľných pracovných miest do systému.
Napätý trh práce dokladuje aj zamestnávanie cudzincov, ktoré takisto z mesiac na mesiac posúva historické maximá. I naďalej platí, že zamestnávatelia sa musia obzerať čoraz viac po pracovnej sile zo vzdialenejších ázijských krajín, zatiaľ čo počet zamestnancov z blízkych európskych krajín sa ďalej nezvyšuje (s výnimkou Ukrajiny), v prípade krajín EÚ dokonca pozvoľna klesá. Po lete sa zintenzívnil najmä prílev nových pracovníkov z krajín juhovýchodnej Ázie (predovšetkým Vietnamu, ale aj Filipín, či Indonézie). Silné prírastky však naďalej hlási aj indický subkontinent (India, Nepál), či post-sovietske stredoázijské republiky (najmä Uzbekistan a Kirgizsko).
Miera (disponibilnej) nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v októbri klesla o 0,02 pb. na 5,02% (140 tisíc). Po očistení o sezónne faktory sa naopak jemne zvýšila, a to o 0,03 pb na 5,04% (prepočet UniCredit Bank) a v porovnaní s marcovým minimom bola vyššia už o 0,22 pb. V medziročnom porovnaní sa počet nezamestnaných zvýšil o takmer 3 tisíc, resp. miera nezamestnanosti o 0,10 pb.
Sezónne očistená miera nezamestnanosti v októbri rástla rovnakým (medzimesačným) tempom (o 0,03 pb). na ekonomickom silnejšom západe a severozápade krajiny (na 3,82%) aj na ekonomicky chudobnejšom juhu stredného a východnom Slovensku (na 7,88%).
Štrukturálne problémy zvýrazňujú napätie na trhu práce. Napriek pozvoľnému rastu miery nezamestnanosti, počet voľných pracovných miest v ekonomike neubúda, keďže ponuka práce sa nestretá s jej dopytom v regionálnom ani kvalifikačnom smere. Počet neobsadených pracovných pozícií v októbri narástol o viac ako 2 tisíc na nové historické maximum 116,5 tisíc. Po očistení o sezónny efekt (prepočet UniCredit Bank) sa počet voľných pracovných miest v ekonomike zvýšil o 3 tisíc (resp. o 2,8% medzimesačne). Tempo medziročného prírastku voľných pracovných miest sa zrýchlilo už len nepatrne z 19,4% na 19,6%. Časť voľných pracovných miest nahlásených na úradoch práce už nemusí byť aktívna (zamestnávatelia ich už napríklad neplánujú obsadiť ale túto zmenu na úrad práce nenahlásili) a teda celková zásoba voľných pracovných miest je pravdepodobne nižšia ako publikovaných 116,5 tisíc. Aj pohľad na novovzniknuté pracovné miesta (prítok) v samotnom mesiaci ale naznačuje, že trh práce ostáva napätý. Po rekordne silnom septembri sme tu už síce videli jemnú korekciu, avšak i v samotnom októbri pribudlo takmer 20 tisíc nových pracovných miest, čo bolo o 11% viac ako v októbri minulého roka.
Prírastok voľných pracovných miest bol naprieč pracovnými pozíciami stále relatívne plošný. V porovnaní so septembrom ľahko ubudli len pri technických a odborných pozíciách, pozíciách špecialistov a pozíciách v obchode a službách. Posledné menované ale stále hlásia jemne viac voľných pracovných miest ako pred rokom. Z regionálneho pohľadu už ale pozorujeme väčšie nerovnováhy - voľné pracovné pozície ukazujú, že trh práce chladne najmä v ekonomicky chudobnejších regiónoch Slovenska a silnejší nárast miery nezamestnanosti tu najskôr zatiaľ nepozorujeme najmä v dôsledku zvýšenej migrácie za prácou. Počet voľných pracovných miest v Prešovskom kraji sa medziročne znížil až o 24%, v Banskobystrickom kraji o 11%. V porovnaní so septembrom (po očistení o sezónu) voľné pracovné miesta ubúdali okrem Prešova a okolia aj v Košickom a Žilinskom kraji. Až 82% všetkých voľných pracovných miest je registrovaných v okolí Bratislavy, Trnavy, Nitry a Trenčína, pričom úrady práce v týchto krajoch registrujú viac voľných pracovných miest ako disponibilných nezamestnaných. I vďaka tomu v priemere na Slovensku pripadá na jedno voľné pracovné miesto len 1,2 nezamestnaného. Avšak, v Banskobystrickom a Košickom kraji je to 5,4 resp. 5,7 nezamestnaných a v Prešovskom kraji dokonca až 12,3 nezamestnaných. Viac ako 30 nezamestnaných pripadá na jedno pracovné miesto v okresoch Poltár (111), Sabinov (49%), Stropkov a Medzilaborce (zhodne 31).
Ak by sa všetky voľné pracovné pozície podarilo obsadiť nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera nezamestnanosti na Slovensku by bola nižšia až o 4,19 pb. a dosahovala by len 0,83%. Takýto scenár je však extrémne nepravdepodobný, a to v dôsledku nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci, a to v kvalifikačnom/odvetvovom i regionálnom smere.
Nedostatok vhodnej domácej pracovnej sily tlačí zamestnávateľov k jej čoraz intenzívnejšiemu dovozu zo zahraničia. Prílev cudzincov na slovenský trh práce sa po lete opäť zintenzívnil. V októbri ich pribudlo v čistom vyjadrení takmer 3,8 tisíc a ich celkový počet sa vyšplhal na rekordných takmer 139 tisíc. Po zohľadnení bežných sezónnych výkyvov bol prírastok podobný – o 3,4 tisíc, resp. 2,5%. Tempo medziročného rastu zahraničných pracovníkov sa tak zrýchlilo z 21,4% na 22,7% a bolo najrýchlejšie od marca 2023, t.j. za viac ako dva a pol roka. Z hľadiska regionálneho zastúpenia zahraničných pracovníkov jeseň viac menej nadviazala na trendy z predchádzajúcich mesiacov. Prílev Ukrajincov na slovenský trh práce sa síce spomalil, avšak stále tvoria najpočetnejšiu skupinu cudzincov (38% zahraničných pracovníkov) i najpočetnejšiu skupinu nových pracovníkov v medziročnom porovnaní (29% podiel na medziročnom prírastku zahraničných pracovníkov). Október ale potvrdzoval čoraz viac silnejúcu pozíciu mimoeurópskych zamestnancov na slovenskom trhu práce. Po lete v porovnaní s jarou zosilnel predovšetkým prílev zamestnancov z juhovýchodnej Ázie, najmä Vietnamu, ale aj Filipín a Indonézie. Tento región sa podieľal na medziročnom prírastku cudzincov na slovenskom trhu práce 18%, pričom ich podiel na celkovom počte zahraničných zamestnancov sa zvýšil na 5,7%. V relatívne veľkých počtoch však na slovenský trh práce i naďalej prúdia aj zamestnanci z indického subkontinentu (25% podiel na medziročnom prírastku a 8,9% podiel na celkovom počte cudzincov) i ostatných bývalých post-sovietskych republík - najmä stredoázijských, ale i Moldavska, Gruzínska, Kazachstanu, či samotného Ruska - (21% podiel na medziročnom prírastku a 11,4% podiel na celkovom počte cudzincov). Indovia sa už dokonca prepracovali na pozíciu druhej najpočetnejšej skupiny zahraničných pracovníkov, keď na tejto pozícií práve v októbri vystriedali Srbov. V TOP10 najpočetnejších skupín zahraničných pracovníkov nájdeme aj Uzbekov (7.), Filipíncov (9.) a Nepálcov (10.), zatiaľ čo Vietnamci (11.), Kirgizi (12.), Rusi (14.), Moldavci (15.), Indonézania (16.), Gruzínci (17.) a Kazachovia (19.) sú zoradení v druhej desiatke.
Výhľad
I októbrové štatistiky potvrdili čoraz silnejší dvojrýchlostný charakter domáceho trhu práce. Ako celok ostáva domáci trh práce stále relatívne napätý, čo by malo i v nasledujúcich mesiacoch spomaľovať prípadný nárast miery nezamestnanosti. V dôsledku štrukturálnych nerovnováh (regionálnych i kvalifikačných) však masívnejšie prepúšťanie v niektorých odvetviach a regiónoch môže viesť k prechodnému nárastu miery nezamestnanosti, pričom časť tohto nárastu by mohla mať i dlhodobý charakter a systematicky tak vychýliť mieru nezamestnanosti v ekonomike nad jarné minimá.
Nerovnováha na trhu práce sa pravdepodobne nebude zmierňovať ani v nasledujúcich rokoch. Práve naopak, starnutie populácie a postupný pokles ekonomicky aktívnej populácie ju budú ďalej zvýrazňovať.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky