Nová vláda by mala udržať ambície pre obnovu budov. Experti v nej totiž vidia trvalé a celospoločenské benefity. Obnova budov priamo pomáha riešiť energetickú chudobu, zdravé životné prostredie, šetriť verejné financie a znižovať účty za energie pre domácnosti. Navyše je to tiež ekonomická príležitosť, ktorá generuje podľa prepočtov platformy viac ako 1,6 miliárd euro HDP, príspevok 400 miliónov euro pre verejné financie v podobe daňových príjmov a znížených sociálnych výdavkov a pracuje v ňom približne 45 tisíc osôb. Pre úspech pri projektoch obnovy budov bude hrať kľúčovú rolu predvídateľnosť, kontinuita v dohodnutých cieľoch a efektívne a adresné využívanie verejných zdrojov. Vyplynulo z diskusie expertov, ktorú dnes organizovala platforma Budovy pre budúcnosť.
Foto: Budovy pre budúcnosť
Pre definovaní úrovne ambicióznosti sa účastníci diskusiu zhodli, že pri téme obnovy budov by vláda mala byť ambiciózna „až nadoraz“. Firmy sú už nastavené na dekarbonizačný model a sú pripravené tieto ambície prakticky napĺňať. Potrebujú však od vlády jasné ubezpečenie, že táto trajektória smerovania bude platiť aj naďalej. „Minulá vláda dohodla isté priority prerozdelenia prostriedkov z Plánu obnovy ako aj nového programového obdobia eurofondov, kde má obnova budov jasne definované alokácie. Okrem toho bude nová vláda rozhodovať aj o doplňujúcich finančných prostriedkov napr. zo sociálno-klimatického fondu, čo predstavuje dodatočné zdroje na posilnenie programov a ich pokračovanie. Tieto záväzky by si mala vláda osvojiť a záväzok zvýšenia tempa obnovy verejných budov na 3 % ročne pochopiť ako konkrétnu ekonomickú príležitosť a národnú výzvu. Je to aj sociálna príležitosť, pretože úspory energie a znižovanie nákladov na bývanie potrebujú práve tí najchudobnejší“, uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy. Z Plánu obnovy je alokovaných 2,7 miliardy eur a z eurofondov 0,7 miliardy eur na sektor budov.
Na diskusii tiež odznelo, že dotovanie koncovej ceny energií by bola pre verejné financie priamo cesta do pekla. Krátkodobo by tým vláda pomohla, ale dlhodobo tým iba stabilizujeme vysokú spotrebu. Potenciál úspor v sektore budov je pritom enormný. Len bežné projekty obnovy, kde sa zrealizuje čiastkové riešenie (ako napríklad zateplenie) vie zabezpečiť úsporu 30 % energie. Hĺbková obnova vie zabezpečiť úsporu energie 60 až 80 % úspory energie. Konkrétnym príkladom je obnova Strednej priemyselnej školy stavebnej Emila Belluša v Trenčíne, kde sa komplexnou obnovou zabezpečila až 73 % úsporu na energiách, využitie odpadového tepla a zlepšila sa kvalita vnútorného prostredia.
Pri verejných budovách pomenovali účastníci diskusie jasné smerovanie. Potrebujeme dôslednú pasportizáciu budov a poznanie faktov o ich využiteľnosti a spotrebe. Až potom vieme realizovať opatrenia na naplnenie cieľa zrýchlenia tempa obnovy všetkých verejných budov na 3 % ročne presne podľa záväzku smernice o energetickej efektívnosti. Potreba znásobiť tempo verejných budov pritom nie je nová a stále sa nedarí prekročiť tempo 1 % ročne. Realizácii a zefektívneniu čerpania by pomohla technická pomoc pri príprave projektov. Dôležité je aj prilákanie financovania z komerčného sektora napr. formou garantovaných energetických služieb. Takto by sa podarilo multiplikovať úsilie, ktoré by štát podporil verejnými zdrojmi aj súkromnými investíciami. Naplnenie týchto ambicióznych cieľov bude tiež závisieť od dostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Tu sa účastníci diskusie zhodli, že pre Slovensko toto bude téma, ktorou sa vláda bude musieť vysporiadať. Riešením je prijatie zahraničných odborných pracovníkov.
Budovy pre budúcnosť zorganizovali podujatie s názvom „Je Slovensko pripravené na dekarbonizovaný fond budov?“. V diskusii vystúpili Norbert Kurilla, poradca prezidentky SR pre životné prostredie, energetiku, zmenu klímy a podnikateľské prostredie, Robert Špaček, slovenský architekt a vysokoškolský pedagóg, Marcela Kubů, výkonná riaditeľka Asociácie výrobcov minerálnych izolácii a za politickú stranu Progresívne Slovensko Ivan Štefunko. Pozvaní boli aj zástupcovia troch koaličných strán (Smer SSD, Hlas a SNS). Tieto však pozvanie do diskusie neprijali.
Zdroj: Budovy pre budúcnosť