Trh práce na Slovensku v druhom štvrťroku 2025 zaznamenal prvý výraznejší signál spomalenia po takmer dvoch rokoch nepretržitého rastu. Celkový počet pracujúcich medziročne klesol o 10,8 tisíca osôb (–0,4 %) na 2,607 milióna, čo predstavuje zmenu doterajšieho trendu. Napriek tomuto poklesu však kľúčové ukazovatele zostávajú na silných úrovniach. Miera nezamestnanosti sa drží blízko historických miním na úrovni 5,3 %, čo zodpovedá 144,5 tisícom ľudí bez práce. Skutočným ťahúňom ekonomiky domácností sa stáva dynamika platov. Priemerná nominálna mzda zrýchlila svoj rast na 8,8 % a dosiahla 1 654 €, čo po zohľadnení inflácie predstavuje reálny nárast kúpnej sily o 4,5 %. Pozitívnou správou je, že tento rast bol plošný a dotkol sa všetkých 19 sledovaných odvetví hospodárstva.
Detailnejší pohľad však odhaľuje, kde sa začína lámať doterajšia dynamika. Oslabenie sa prvýkrát po roku prejavilo v dominantnom sektore služieb (–3 tisíc zamestnancov), pričom najvýraznejšie straty zaznamenal IT sektor (–9,6 tisíc) a verejné služby ako zdravotníctvo a školstvo (spolu –15,5 tisíc). Pokles pokračoval aj vo výrobných odvetviach, najmä v stavebníctve, ktoré prišlo až o 13 tisíc pracovných miest (–5,2 %). Na druhej strane, dopyt po pracovnej sile neutíchol v logistike a doprave, ktoré pridali 7,6 tisíca ľudí, ani v obchode (+3,2 tisíc), ktorý zostáva druhým najväčším zamestnávateľom v krajine. Kľúčový priemysel, zamestnávajúci každého štvrtého Slováka, sa po štyroch slabších kvartáloch stabilizoval na úrovni 652 tisíc pracujúcich. Tieto trendy zároveň prehlbujú regionálne rozdiely: kým Žilinský a Trnavský kraj hlásia prírastky, najsilnejší pokles zamestnanosti pocítil Nitriansky kraj (–10,8 tisíc).
Ilustračné foto: Antonio Araujo / Unsplash.com
Svetlým bodom zostáva dynamika miezd, ktorá efektívne kompenzuje mierne ochladenie zamestnanosti. Priemerný plat stúpol medziročne o 134 eur, pričom najvýraznejšie nominálne skoky vidíme vo vodohospodárstve (+16 %) či v energetike, vzdelávaní a zdravotníctve (reálne +8 %), kde však pomohli aj jednorazové odmeny. Zaujímavým javom je postupné dobiehanie regiónov – najrýchlejšie rástli mzdy v Košickom kraji (reálne +8,8 %), zatiaľ čo v Bratislavskom kraji bol reálny rast najpomalší (+2,6 %).
Do konca roka očakávame, že zamestnanosť bude stagnovať blízko súčasných vysokých úrovní a miera nezamestnanosti sa udrží v pásme 5,2 % – 5,5 %, zatiaľ čo reálne mzdy si pripíšu ďalšie 2 až 4 percentá. Výhľad na rok 2026 je však spojený s rastúcimi rizikami. Slovenský trh práce môžu ovplyvniť tri kľúčové faktory. Prvým je vládna konsolidácia verejných financií, ktorá môže utlmiť tvorbu pracovných miest vo verejnej správe, či priemysle a cez obmedzenie investícií pribrzdiť aj stavebníctvo. Druhým rizikom sú stále externé šoky, predovšetkým neistota amerických ciel, ktoré by mohli cez exportné reťazce zasiahnuť náš kľúčový automobilový priemysel. Tretím faktorom sú špecifiká jednotlivých odvetví, ako je pokračujúce ochladenie v IT sektore, kde sa aj u nás prejavuje celosvetový trend náhrady pracovníkov umelou inteligenciou v rutinných, administratívno-technických oblastiach. Celkovo podľa nás slovenský trh práce prechádza z fázy rastu do etapy stabilizácie s väčšou mierou neistoty na horizonte, čo bude zvyšovať opatrnosť spotreby domácností a následne aj domáci ekonomický rast. Nateraz nehovoríme o vyslovene negatívnom trende, ale historické úrovne miním, ostanú na dlhšie bez zmeny.
Zdroj: 365.bank