Digitalizácia stavebníctva sa v uplynulých rokoch stala často skloňovanou témou, a to nielen v súvislosti s potrebnou rekodifikáciou stavebného zákona, ale aj pandémiou covidu-19. Prakticky zo dňa na deň sa ukázala dôležitosť využívania digitálnych technológií a procesov umožňujúcich väčšiu flexibilitu celého odvetvia, ktoré predstavuje približne 7 % domáceho HDP a zamestnáva viac ako 167 000 ľudí spolu so stovkami tisíc ďalších v príbuzných oblastiach. Napriek tomu patrí stavebníctvo medzi odvetvia, ktoré sú v celosvetovom meradle najodolnejšie voči moderným technológiám a patria medzi najhoršie z hľadiska produktivity práce. Podľa Eurostatu sa za posledné desaťročie zvýšila len o 2 %, zatiaľ čo v iných odvetviach sa zvýšila až o 20 %. Týždenník The Economist s využitím údajov z McKinsey Global Institute dokonca uvádza, že celková produktivita v stavebníctve je dnes na rovnakej úrovni ako v roku 1947. Nehovoriac o tom, že priamo Slovensko sa v minuloročnom celosvetovom prieskume spoločnosti Euler Hermes merajúcom úroveň digitalizácie krajín (tzv. Enabling Digitalization Index) umiestnilo až na 44. mieste. Oproti poslednému prieskumu spred dvoch rokov kleslo o štyri priečky nižšie. Možno sa teda vôbec čudovať tomu, keď na 10 metrov štvorcových novej výstavby pripadajú 1 až 2 kolízie? A že až 30 % budov je drahších, ako sa pôvodne plánovalo?
Foto: PlanRadar
„Všetky priemyselné odvetvia prostredníctvom inovácií napredujú, iba stavebníctvo úplne zbytočne stagnuje. Ide o jeden z najkonzervatívnejších odborov, ktorý je postavený na pevnej hierarchii, pravidlách a papierovej dokumentácii.
Avšak aj to sa postupne zmení v súlade s tým, že veľkí globálni hráči v odbore budú chcieť riešiť svoje procesy digitálne. Kľúčovú úlohu v tomto smere zohrajú startupy, ktoré do odvetvia vnášajú nové technológie. Veľké spoločnosti ich začnú používať a ostatní sa budú postupne pridávať. Všetko je len otázkou času – obdobný vývoj bolo možné sledovať aj v iných odvetviach, ako napríklad v priemysle alebo logistike,“ komentuje Ivan Petráš, expert spoločnosti PlanRadar, odborníka na digitalizáciu procesov v stavebníctve a realitných projektoch.
Hnacou silou digitalizácie na Slovensku je súkromný sektor
V uplynulých rokoch niekoľko európskych krajín zaznamenalo jasný krok smerom k digitalizácii a naplneniu vízie Stavebníctvo 4.0. Definovali prínosy BIM, čiže informačného modelovania budov, počas ktorého sa vytvára digitálne dvojča budovy, obsahujúce grafické informácie a negrafické informácie, ako sú napríklad vlastnosti jednotlivých stavebných prvkov. Medzi tieto prínosy patrí nielen zvýšená efektivita pri komunikácii a citeľná úspora nákladov, ale aj transparentnosť.
V závislosti od týchto zistení niektoré štáty upravili svoju legislatívu za účelom implementácie BIM na národnej úrovni a ďalšie už vyžadujú jeho použitie vo verejnom obstarávaní. V tomto ohľade má pred sebou vláda Slovenskej republiky obrovskú príležitosť a zároveň záväzok: aktuálne platný stavebný zákon má viac ako 40 rokov a zďaleka nezodpovedá požiadavkám 21. storočia. Ťahúňom digitalizácie je preto súkromný sektor, ktorý však stále má pred sebou veľký kus cesty.
Prečo digitalizácia stavebníctva viazne?
Ide o zásadný prechod vyžadujúci nielen nevyhnutnú osvetu, ale aj špecializované technologické riešenia pre túto oblasť, ktoré budú užívateľsky čo najprívetivejšie. Digitalizácia so sebou nesie výrazne vyšší tlak na efektivitu, čoho sa niektorí ľudia prirodzene obávajú. Majú pocit, že budú nahraditeľní. Digitalizácia dokáže veľmi ľahko odhaliť, ktoré veci či postupy sú príliš zložité, nejasné alebo dokonca zbytočné.
Zároveň však ponúka riešenie, ako sa dajú veci robiť jednoduchšie a rýchlejšie. „Je dôležité si uvedomiť, že cieľom digitalizácie nie je brať ľuďom prácu, ale ponúknuť im také postupy, aby sa namiesto neustáleho papierovania mohla naplno prejaviť ich odbornosť. Je pravdou, že určité pozície zaniknú, iné sa premenia, ale súčasne vzniknú úplne nové. Takže aj keď so sebou digitalizácia prinesie niektoré nevyhnutné zmeny, nemala by byť prijímaná s obavou, ale naopak vítaná ako riešenie celého radu pálčivých problémov v súčasnom stavebníctve,“ hovorí Ivan Petráš.
Nenechajte sa oklamať alebo CAD a PDF neznamenajú, že ste digitálni
Paradoxom našej doby sú stavitelia, ktorí si myslia, že digitálnou transformáciou už prešli. „Projektanti navrhujú budovy v CAD programoch. Investori, generálni dodávatelia a ich subdodávatelia si vymieňajú PDF dokumenty a tabuľky v Exceli prostredníctvom e-mailu a popri tom tiež komunikujú pomocou aplikácie WhatsApp. V skutočnosti sa však nič zásadné nezmenilo, pretože s informáciami pracujú úplne rovnako ako v minulosti. Dokumenty si vytlačia, v papierovej podobe prinesú na stavbu, tam sa pobavia o potrebných zmenách a až späť v kancelárii riešia, čo je potrebné upraviť a znovu zapracovať do dokumentov v elektronickej podobe.
Na niektoré veci sa jednoducho zabudne a nie všetci sa o zmenách dozvedia. Ľudia sa potom sťažujú, že digitalizácia nefunguje alebo im len pridáva prácu,“ opisuje Ivan Petráš a dodáva: „Skutočná digitálna transformácia je o niečom inom a spája sa s transformáciou doterajších procesov. Na stavby už nebudeme chodiť s papierovou dokumentáciou v ruke, ale s tabletmi alebo smartfónmi, ktoré rovnako každý z nás vlastní a má neustále pri sebe. Všetky zmeny či úlohy sa budú zanášať digitálne priamo na mieste, takže v reálnom čase. Dáta totiž môžu byť prínosné, len keď sú strojovo čitateľné a aspoň čiastočne automatizovane spracovateľné. Ľudia musia mať možnosť s nimi okamžite po ich vytvorení pracovať a zdieľať s ostatnými. Iba to je totiž zárukou, že každý bude vychádzať z najnovších plánov a nebude dochádzať k zbytočným chybám či oneskoreniam. Navyše priebežná kontrola znamená menej práce pri samotnej kolaudácii a odovzdávaní stavby investorovi.“
PropTech: to je to, o čo tu ide
Digitálne riešenia pre výstavbu a správu nehnuteľností alebo PropTech (z anglických slov property a technology) sa už na trhu objavujú. Fungujú na báze webovej aplikácie, takže k zdieľaniu informácií dochádza v reálnom čase a medzi všetkými relevantnými účastníkmi. Určené sú pre všetky typy profesií, ktoré prichádzajú do kontaktu so stavbou v priebehu celého životného cyklu budovy: t.j. pre investorov a developerov, architektov, projektových manažérov, stavbyvedúcich, správcov budov, ako aj audítorov a inšpektorov nehnuteľností. Jednou z najpoužívanejších aplikácií na svete je PlanRadar, ktorého klientmi sú veľké nadnárodné spoločnosti ako Bouygues, Siemens, Strabag, Allianz alebo Intersport. Na Slovensku túto aplikáciu využívajú napríklad developeri HB Reavis a Reinoo, stavebné spoločnosti Stavflex a Swietelsky alebo firmy pôsobiace v oblasti riadenia stavieb Armatrade GRP a ProClienta Group.
„PlanRadar ponúka riešenie, ktoré uľahčí všetkým odborníkom v oblasti nehnuteľností prechod na skutočnú digitalizáciu a zefektívni ich prácu. Aplikácia je úplne intuitívna, takže predtým, ako ju niekto začne používať, potrebuje maximálne 10 minút na orientáciu," hovorí Ivan Petráš a uzatvára: „Zámerne chceme viesť ľudí postupnými krokmi: od papierovej dokumentácie až po digitalizáciu interných procesov a potom až po BIM. Úplne totiž chápeme, že pre mnoho spoločností je tvorba BIM modelov na začiatku príliš veľké sústo. To však neznamená, že nemôžu byť digitálne alebo že si už hotové BIM modely od svojich architektov nemôžu prezerať, komentovať a navrhovať čiastkové zmeny. Prácu v aplikácii si možno zjednodušene predstaviť rovnako, ako sme zvyknutí pracovať s Google mapou. Užívateľ si v nej zobrazí model stavby alebo napríklad jednotlivé podlažia či miestnosť v akejkoľvek možnej podobe, ktorá je k dispozícii – či už ide o schému, 3D model alebo BIM model. Následne v mieste, ktoré vyžaduje pozornosť ostatných, pripne svoju poznámku alebo niekomu zadá úlohu na dopracovanie. A to vo forme hlasového záznamu, textu či obrázku. Všetci zúčastnení tak vidia, čo treba urobiť, kto to má na starosti a kedy to má byť hotové. Tí, ktorých sa to týka, samozrejme môžu reagovať alebo len neskôr informovať o dokončení úlohy. To všetko jasne a zrozumiteľne. Navyše všetky záznamy sa archivujú, takže sa nič nestráca a je možné sa k nim vrátiť spätne. V krajnom prípade, keby malo dôjsť k súdnemu sporu, sa dajú využiť aj ako auditná stopa. Skrátka: pokrok nemusí vždy bolieť.“
Zdroj: PlanRadar