Mzdová konkurencieschopnosť práce sa zlepšila
Rast miezd v úvode roka príjemne prekvapil a jemne prevýšil naše i priemerné trhové očakávania. Reálne mzdy si tak udržali rast i v úvode roka, a to najskôr i po zohľadnení daňových a odvodových úprav, t.j. i v čistom vyjadrení. Mzdy tak nateraz priamo netlmili spotrebu domácnosti, ktorú zatiaľ obmedzuje skôr nižší spotrebiteľský sentiment ako reálny výpadok príjmov. Akokoľvek, rast miezd tretí kvartál v rade zaostal za rastom produktivity práce – inými slovami, mzdová konkurencieschopnosť meraná reálnymi jednotkovými nákladmi práce sa zlepšila. Priaznivejší (z pohľadu ekonomiky) trend vývoja jednotkových nákladov práce je okrem iného najskôr aj výsledkom odchodu neefektívnej produkcie s nízkou pridanou hodnotou a vysokým podielom práce z krajiny. I v dôsledku silného demografického tlaku sa tento odlev nateraz prejavuje číslach nezamestnanosti len v obmedzenej miere, hoci v úvode roka v metodike Štatistického úradu predsa len zaznamenala najsilnejší nárast od pandémie.
Napriek fiškálnej konsolidácií zaznamenali nadpriemerný mzdový nárast aj viaceré odvetvia verejného okruhu – vzdelávanie ťažilo z dvojitej valorizácie miezd (v septembri i od nového roka), mzdy nadpriemerne rástli aj v zdravotníctve, zatiaľ čo verejná správa i bez plošnej valorizácie zaznamenala predsa len jemný, hoci podpriemerný, mzdový nárast. Silný nárast miezd zaznamenali aj viaceré odvetvia s podpriemernou mzdou, kde sa nepriamo mohol prejaviť i prudký (12%) nárast minimálnej mzdy. Z tohto pohľadu je však sklamaním len priemerný mzdový nárast v hoteloch a reštauráciách – odvetví s najnižšou priemernou mzdou v ekonomike. Slabý rast miezd nestíhajúci infláciu v úvode roka zaznamenali najmä odvetvia služieb, predovšetkým administratívnych, ale i energetika, či ťažba.
Pozitívny reálny rast si udržali aj čisté príjmy zamestnancov
Priemerná hrubá nominálna mzda v prvom štvrťroku tohto roka medziročne vzrástla až o 6,1% na 1 611 EUR. Tempo jej medziročného rastu sa tak v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom (5,8%) prekvapivo zrýchlilo. Zrýchlenie tempa rastu miezd sme zaznamenali aj v reálnom vyjadrení, keď si priemerná inflácia udržala podobné tempo medziročného rastu ako v závere minulého roka. Tempo medziročného rastu reálnej mzdy sa tak zrýchlilo z 1,9% na 2,3%. Treba ale pripomenúť, že sa jedná o reálny nárast hrubej mzdy. Z reálnych čistých príjmov zamestnancov uberali vyššie zdravotné odvody a u stredne a vyššie príjmových zamestnancov aj vyššie zdanenie práce. Napriek tomu, v priemere v ekonomike si pozitívny reálny rast udržali najskôr aj čisté príjmy zamestnancov. V súlade s očakávaniami však boli rozdiely medzi jednotlivými skupinami zamestnancov pomerne veľké – záviseli od výšky príjmu i odvetvia, v ktorom zamestnanec pôsobí.
Ilustračné foto: Jakub Żerdzicki / Unsplash.com
Silný nárast minimálnej mzdy (12,1%) sa prejavil vo viacerých odvetviach s podpriemernou mzdou na nadpriemernom mzdovom náraste v úvode roka. Hrubé nominálne mzdy v poľnohospodárstve medziročne narástli až o 10,8%, v umení rekreácií a zábave o 9,3%, v stavebníctve o 6,8%. Z tohto pohľadu bol ale sklamaním len priemerný nárast miezd v reštauráciách a hoteloch (6,1%), ktoré i naďalej ostávajú odvetvím s najnižšou priemernou mzdou v ekonomike (963 EUR), len jemne nad aktuálnou úrovňou minimálnej mzdy (915 EUR).
Pomerne silný mzdový nárast si pripísali viaceré odvetvia z okruhu verejnej správy, a to i napriek fiškálnej konsolidácií. Zo zmrazenia miezd ale boli vyňatí zamestnanci v školstve a zdravotníctve. A práve vzdelávanie bolo v úvode roka odvetvím ekonomiky s najsilnejším medziročným rastom miezd, keď sa tu nakumulovali až dve plošné valorizácie miezd (v septembri 2025 i v januári 2026). Priemerná hrubá nominálna mzda vo vzdelávaní tak medziročne narástla až o 14,5%. Vysoko nadpriemerný mzdový nárast si pripísalo aj zdravotníctvo (7,4%). Zmrazené mzdy väčšiny štátnych úradníkov sa naopak premietli na pomalšom mzdovom náraste vo verejnej správe, kde rast hrubej mzdy zaostával i za rastom cien. Mzdy vo verejnej správe sa v úvode roka v priemere zvýšili len o 3,0%.
Rast miezd v úvode roka zaostal za infláciou aj vo viacerých odvetviach služieb, najmä kancelárskych. Len zanedbateľný nárast zaznamenali v IT a komunikáciách (0,2%), len o niečo silnejší v administratívnych službách (2,4%) a v oblasti nehnuteľností (2,7%). Podpriemerný rast, avšak už nad úrovňou inflácie, si spomedzi sektorov služieb pripísal aj obchod (4,5%) a finančný sektor (4,6%). V ťažbe a dobývaní sa nominálne mzdy medziročne dokonca nepatrne znížili (o 0,1%), za infláciou zaostali aj v energetike (1,6%). Naopak, pomerne dynamicky stále rástli mzdy v spracovateľskom priemysle, kde medziročne narástli o ľahko nadpriemerných 6,3% a tempo ich medziročného rastu sa v porovnaní so záverom minulého roka ešte jemne zrýchlilo (z 6,2%).
Najnižšiu priemernú mzdu (963 EUR) poberajú stále zamestnanci v hoteloch a reštauráciách. Naopak, najvyššiu priemernú mzdu zaznamenali v úvode roka zamestnanci vo financiách (3 259 EUR).
Z hľadiska regiónov rástli mzdy v úvode roka najrýchlejšie v Prešovskom kraji (až o 10,8%), ktorý však ale i naďalej ostáva regiónom s najnižšou priemernou mzdou – len 1 306 EUR. Regiónom s druhou najnižšou mzdou sa postupne stáva Nitriansky kraj (1 391 EUR), ktorý paradoxne patrí medzi regióny s najviac prehrievajúcim sa trhom práce (nedostatkom zamestnancov). Nitra a okolie sa však postupne stáva hlavnou montážnou dielňou Slovenska, t.j. vysoký podiel práce s nízkou pridanou hodnotou a nízkou mzdou. Zároveň je to región dlhodobo charakterizovaný vysokým podielom poľnohospodárstva, ktoré patrí medzi odvetvia ekonomiky s vysoko podpriemernou mzdou.
Najpomalšie mzdy narástli v úvode roka v Bratislavskom kraji (len o 4,4%), ktorý však i naďalej ostáva regiónom s najvyššou priemernou mzdou – 1 984 EUR. Mzdové rozdiely medzi regiónmi sa tak v úvode roka mierne zjemnili.
Výhľad - mzdy ovplyvní konsolidácia
Predpokladáme, že tento rok by sa rast nominálnych miezd mal spomaliť jemne pod 5,5%. Reálne mzdy by si tak mali udržať rast blízko 1,5% a medziročne by v priemere mali byť nepatrne vyššie aj po očistení o daňovo-odvodové zmeny.
Z rastu miezd bude tento rok uberať najmä pokračujúca fiškálna konsolidácia a zmrazenie miezd vo verejnej správe. Už v druhom štvrťroku v dôsledku technického bázického efektu pritom verejná správa prispeje k výraznejšiemu prechodnému spomaleniu tempa rastu miezd (vysoká porovnávacia z druhého kvartálu minulého roka, kedy boli vyplatené jednorazové odmeny).
Rast miezd v komerčnej časti ekonomiky bude i naďalej podporovaný relatívne napätým trhom práce, a to i napriek jeho aktuálnemu i očakávanému čiastočnému ochladeniu (nárast nezamestnanosti, resp. predpokladaný úbytok voľných pracovných miezd). K rastu miezd prispeje i minuloročné zrýchlenie inflácie (spätná indexácia miezd), či prudký rast minimálnej mzdy (o 12,1%). Na druhej strane, priestor pre ďalšie zrýchľovanie miezd v súkromnom sektore môže byť postupne uzatváraný spomaľujúcim sa rastom ziskovosti podnikov, i v dôsledku negatívnych dopadov fiškálnej konsolidácie (a vyššieho daňového zaťaženia súkromného sektora). To môže spomaliť aj prenos vyššej inflácie do miezd.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky