Rast priemernej mzdy sa v druhom štvrťroku v súlade s očakávaniami spomalil. Miera spomalenia ale bola výraznejšia ako sme my i trh očakávali. K spomaleniu dynamiky rastu miezd prispela väčšina sektorov ekonomiky. Oproti úvodu roka sa citeľne spomalil rast miezd predovšetkým v energetike – predpokladáme, že v úvode roka tu mzdy ovplyvnili jednorazové odmeny. I v druhom štvrťroku platilo, že mzdy nahor ťahali najmä sektory verejnej správy, kde stále ešte doznievalo minuloročné jesenné zvyšovanie miezd. Naopak, viaceré sektory služieb balansovali na hrane rastu reálnej mzdy, resp. zaznamenávali v rámci ekonomiky ich podmienený nárast. Reálne mzdy však klesali len v oblasti nehnuteľností, kde sa znížili dokonca aj v nominálnom vyjadrení.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Podľa údajov Štatistického úradu dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda na Slovensku v druhom štvrťroku tohto roka 1 520 EUR. Dynamika jej medziročného rastu sa tak spomalila z 9,0% na 7,1%. Nominálne mzdy tak rástli najpomalšie od konca roka 2022. Spätná indexácia miezd, kedy vo viacerých sektoroch ekonomiky mzdové vyjednávania pre tento rok stále vychádzali z dvojcifernej minuloročnej inflácie, však stále drží rast miezd nad úrovňou bežnou v predchádzajúcom desaťročí. Spolu so spomalením inflácie sa tak reálne mzdy i v druhom štvrťroku držali blízko rekordných úrovní, hoci dynamika ich medziročného rastu sa predsa len spomalila z 5,6% na 4,9%. Reálne mzdy už síce vymazali podstatnú časť prepadu spôsobeného energetickou krízou, za predkrízovými maximami však podľa našich prepočtov stále zaostávajú o približne 2%.
Napriek citeľnejšiemu spomaleniu dynamiky rastu miezd v druhom štvrťroku, rast miezd (nominálne o 7,1%) i naďalej mierne predbiehal rast produktivity práce (nominálne o 6,7%). Podobne ako v úvode roka tak (reálne) jednotkové náklady práce mierne rástli a ďalej tak korigovali pokles, ktorý sme mohli pozorovať počas väčšiny obdobia poznačeného inflačnou krízou. Potvrdzuje sa tak, že spätná indexácia miezd v prvej fáze preliala vyššie (nominálne) tržby nafúknuté infláciou do zisku zamestnávateľov, na napätom trhu práce sa však ale tieto inflačné zisky zamestnávateľov postupne predsa len rozpúšťajú vo vyšších mzdách zamestnancov. Relatívne silný rast reálnych miezd tento rok výdatne dotuje aj spotrebu domácnosti.
I v druhom štvrťroku rast miezd ťahali nahor predovšetkým odvetvia verejnej správy – nominálne mzdy vo vzdelávaní boli medziročne vyššie až o 14,1%, v zdravotníctve o 9,1% a vo verejnej správe o 8,4%. Relatívne silný medziročný rast miezd si však udržal aj spracovateľský priemysel (9,3%), finančný sektor (9,2%), umenie a rekreácia (9,1%), či poľnohospodárstvo (9,5%). Naopak, dynamika rastu miezd vo viacerých sektoroch služieb zaostávala. Mzdy v oblasti nehnuteľností dokonca medziročne klesli (o 4,5%). Mzdy v administratívnych službách (3,1%), obchode (4,8%), IT a telekomunikáciách (4,8%), odborných činnostiach (6,4%), ale aj ubytovaní a reštauráciách (6,9%) vykazovali podpriemerné tempo medziročného rastu. Za priemerným rastom zaostáva aj rast miezd v trápiacom sa stavebníctve (4,9%). V porovnaní s úvodom roka zaznamenala citeľné spomalenie rastu miezd predovšetkým energetika, a to z 21,4% na 3,9% - pravdepodobne v dôsledku efektu jednorazových odmien vyplatených v úvode roka.
Najnižšiu priemernú mzdu (862 EUR) dostávajú stále zamestnanci v hoteloch a reštauráciách, najvyššiu (2 638 EUR) vo finančných službách.
Z hľadiska regiónov rástli mzdy v druhom štvrťroku najrýchlejšie v Žilinskom (9,3%), a Banskobystrickom (9,1%) kraji. Naopak, najpomalšie v Nitrianskom (len o 5,4%) a Bratislavskom (5,7%) kraji. Rozdiely v priemernej mzde medzi regiónmi Slovenska ostávajú naďalej pomerne veľké - kým v Bratislavskom kraji dosahuje priemerná mzda až 1 836 EUR, v Prešovskom len 1 169 EUR.
Výhľad
Vysoká inflácia minulého roka by mala cez spätnú indexáciu miezd podporovať medziročný rast nominálnej mzdy v komerčnej časti ekonomiky aj v druhej polovici roka. Na rozdiel od predchádzajúcich štvrťrokov však už priemerná mzda nedostane dodatočný impulz z verejného sektora. Medziročne síce ešte bude aj počas časti tretieho štvrťroka doznievať minuloročné (septembrové) zvýšenie miezd vo verejnom sektore, po vyprchaní tohto efektu sa ale dynamika rastu miezd v závere roka už citeľne oslabí. V priemere za celý rok očakávame, že nominálna mzda by mala vzrásť o približne 7-7,5%. Keďže však inflácia tento rok spomalí z minuloročných dvojciferných úrovní pod 3%, reálne mzdy by si mali pripísať pomerne citeľné zrýchlenie. V priemere by tento rok mohli vzrásť až o viac ako 4%. Budúci rok očakávame ďalšie spomalenie dynamiky rastu miezd. V dôsledku nevyhnutnej konsolidácie verejných financií ich bude brzdiť najmä verejný sektor. A keďže inflácia sa budúci rok opätovne zrýchli k 4%, rast reálnych miezd v ekonomike by sa podľa našich prepočtov mal spomaliť pod 2%.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky