Rast miezd sa v treťom štvrťroku v súlade s očakávaniami spomalil, naďalej sa však držal nad úrovňou inflácie a reálne mzdy teda stále rástli. V porovnaní s druhým kvartálom už počas leta mzdy zamestnancov nepodporovali jednorazové odmeny. Ich efekt sa (v druhom štvrťroku) prejavil najmä vo verejnom sektore, ale aj v časti komerčnej časti ekonomiky. Spomalenie rastu miezd prechádzalo naprieč odvetviami ekonomiky – v porovnaní s druhým kvartálom sa medziročný rast miezd zrýchlil len v doprave a skladovaní a z pohľadu zamestnanosti v nevýznamnom sektore činnosti v oblasti nehnuteľností. Naopak, výrazné spomalenie dynamiky medziročného rastu miezd zaznamenali (v súlade s očakávaním) najmä sektory verejnej správy – vzdelávanie a verejná správa, ale i sektory s vysokým podielom verejného vlastníctva - energetika a vodárenstvo. I naďalej platilo, že silný rast miezd vykazujú predovšetkým odvetvia s relatívne nižšou priemernou mzdou, ktoré sú citlivejšie na zvyšovanie minimálnej mzdy (hotely a reštaurácie, či poľnohospodárstvo). Naopak, utlmený rast miezd, v treťom štvrťroku dokonca i pod úrovňou inflácie, vykazujú sektory s vysokým podielom kancelárskych prác – administratívne služby a odborné, vedecké a technické činnosti. Znížený dopyt po administratívnej pracovnej sile tento rok naznačovali aj voľné pracovné pozície zverejňované úradmi práce. Ochladenie v tomto sektore, pravdepodobne zvýraznené i daňou z finančných transakcií, má tak vplyv aj na mzdy jeho zamestnancov.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Priemerná hrubá nominálna mzda v treťom štvrťroku tohto roka medziročne vzrástla o 5,7% na 1 569 EUR. Tempo jej medziročného rastu sa v porovnaní s odmenami nafúknutým druhým štvrťrokom citeľne spomalilo, a to z 8,8% na 5,7%. V porovnaní s úvodom roka (prvým štvrťrokom – 4,9%) ale predsa len stále pozorujeme jemne silnejší medziročný rast miezd. V reálnom vyjadrení mzdy v treťom štvrťroku medziročne narástli o 1,3% - v porovnaní so silným druhým kvartálom (4,5%) sa tempo ich rastu zvoľnilo približne na úroveň z úvodu roka (prvý štvrťrok – 1,0%).
Po roku a pol tempo medziročného rastu miezd jemne zaostalo za tempom rastu produktivity práce (nominálne). Nárast reálnych jednotkových nákladov práce sa tak nateraz spomalil – inými slovami, rast hrubých miezd v treťom štvrťroku viac menej kopíroval rast produktivity práce. Vzhľadom na vyššie odvodové zaťaženie práce, ktoré tento rok znášajú zamestnávatelia, ale rast celkových nákladov práce pravdepodobne stále jemne predbiehal rast produktivity práce.
Volatilitu do medziročného rastu miezd tento rok vniesol najmä verejný sektor. Jednorazové odmeny vyplatené v máji nafúkli rast miezd v druhom štvrťroku. Podľa očakávaní sa tak v treťom štvrťroku rast miezd v sektoroch s prevahou štátom platených zamestnancov citeľne spomalil (s výnimkou zdravotníctva) a vzdelávanie i verejná správa sa opätovne zaradili medzi časť ekonomiky s podpriemerným nárastom miezd. Mzdy vo vzdelávaní v treťom štvrťroku narástli len o 4,8%, vo verejnej správe o 4,9%. Pomalšie rástli mzdy už len v administratívnych službách (3,3%), v umení, rekreácií a zábave (2,8%) a odborných, vedeckých a technických službách (1,8%). Tieto tri sektory boli zároveň jedinými sektormi ekonomiky, kde mzdy rástli pomalšie ako ceny v ekonomike, inými slovami reálne mzdy medziročne klesali.
Citeľné spomalenie tempa medziročného rastu zaznamenali aj viaceré ďalšie odvetvia – od vodárenstva (z 16,4% na 8,3%), či energetiky (z 13,2% na 6,6%) až po z pohľadu zamestnanosti významné odvetvia priemyselnej výroby ( z 7,6% na 5,4%), či obchodu (8,0% na 5,3%).
Relatívne silný rast miezd si i naďalej držia odvetvia s relatívne nízkou mzdou, ktoré často reagujú na pohyb minimálnej mzdy. V poľnohospodárstve i v hoteloch a reštauráciách mzdy medziročne narástli o 9,1% a viac menej tak kopírovali zvyšovanie minimálnej mzdy (o 8,8%). Keďže vysoko nadpriemerné zvyšovanie minimálnej mzdy je naplánované aj na budúci rok (12,1%), tieto odvetvia si udržia silné dynamiky rastu miezd pravdepodobne aj v nasledujúcich štvrťrokoch (budúcom roku).
Dvojcifernú dynamiku medziročného rastu miezd v treťom štvrťroku zaznamenali len dve odvetvia, ktoré sú navyše z hľadiska zamestnanosti skôr marginálne – činnosti v oblasti nehnuteľností (12,2%) a ťažba a dobývanie (11,2%). Relatívne dynamicky však mzdy stále rastú aj v zdravotníctve (o 9,6%).
Najnižšiu priemernú mzdu (1 006 EUR) poberajú stále zamestnanci v hoteloch a reštauráciách. Naopak, najvyššiu priemernú mzdu zaznamenali zamestnanci v IT a telekomunikáciách (2 548 EUR), finančnom sektore (2 546 EUR) a energetike (2 537 EUR). Priemernú mzdu presahujúcu 2 000 EUR vykázala aj verejná správa (2 082 EUR).
Z hľadiska regiónov rástli mzdy v treťom štvrťroku najrýchlejšie v Nitrianskom kraji (8,4%), najpomalšie v Bratislavskom kraji (4,6%). V ostatných regiónoch sa rast miezd pohyboval od 4,9% v Banskobystrickom po 6,8% v Prešovskom kraji. Rozdiely v priemernej mzde medzi regiónmi Slovenska ostávajú naďalej pomerne veľké, napriek tomu, že sa i v treťom štvrťroku čiastočne zmiernili - kým v Bratislavskom kraji dosiahla priemerná mzda až 1 866 EUR, v Prešovskom len 1 252 EUR.
Výhľad
Predpokladáme, že i závere roka by sa rast nominálnych miezd mal pohybovať na úrovni okolo 5-6%. Rast miezd bude i naďalej podporovaný napätým trhom práce, a to i napriek jeho očakávanému jemnému ochladeniu (mierny nárast nezamestnanosti, resp. úbytok voľných pracovných miezd). Rast miezd v závere roka podporí aj plošné zvýšenie miezd v školstve o 7% od začiatku nového školského roka. V budúcom roku môže k rastu miezd prispieť i tohtoročné zrýchlenie inflácie (spätná indexácia miezd), či prudký rast minimálnej mzdy (o 12,1%). Na druhej strane, priestor pre ďalšie zrýchľovanie miezd v súkromnom sektore môže byť postupne uzatváraný spomaľujúcim sa rastom ziskovosti podnikov, i v dôsledku negatívnych dopadov fiškálnej konsolidácie (a vyššieho daňového zaťaženia súkromného sektora). To môže spomaliť aj prenos vyššej inflácie do miezd. Tlmiaco na mzdy bude ale budúci rok pôsobiť najmä verejný sektor (s výnimkou školstva), v ktorom konsolidácia zmrazí mzdy väčšiny zamestnancov. Predpokladáme preto, že nominálny rast miezd by sa budúci rok mohol spomaliť z tohtoročných 6,1% k 5%.
Spomalenie v tempe rastu reálnych (hrubých) miezd by mohlo byť predsa len miernejšie, keďže v porovnaní s týmto rokom by sa mal zvoľniť aj rast cien (z očakávaných 4% v tomto roku na približne 3,5%). Na druhej strane, štatistiky miezd sú zverejňované v hrubom vyjadrení - z rastu čistých príjmov zamestnancov uberú budúci rok vyššie zdravotné odvody a časti zamestnancov s nadpriemernou mzdou aj vyššie dane. Okrem príjmov zo zamestnania sa ale veľká časť domácnosti bude môcť oprieť o nový príspevok na energie (teplo). Rast hrubej mzdy tak budúci rok bude pravdepodobne o niečo menej vypovedať o zmene príjmov domácnosti zamestnancov ako sme boli zvyknutý v minulosti.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky