Rozpočtové škrty by mohli viesť k uvoľneniu zhruba 200 000 m2 kancelárií.
Český trh s kancelárskymi priestormi sa zotavuje, miera neobsadenosti je relatívne nízka a pokračuje v klesajúcom trende, naopak výstavba zase naberá obrátky. V regionálnom porovnaní, nájomné v Čechách je po Poľsku druhé najvyššie. Nedávno publikovaná analýza DTZ tvrdí, že rozpočtové škrty by mohli viesť k uvoľneniu zhruba 200 000 m2 kancelárií, a to v dôsledku personálnej redukcie štátneho aparátu.
Faktory ako strata niekoľko tisícok pracovných miest vo verejnom sektore, ale aj citeľné rozpočtové škrty a nové, pre investorov atraktívne obligácie, môžu v nasledujúcich rokoch markantne ovplyvniť európsky trh komerčných nehnuteľností. Najviac postihnutý môže byť kancelársky segment, ale aj trh s obchodnými priestormi a v závislosti na ňom aj komerčná logistika.
V Českej republike, vo väčšine prípadov, štát kancelárie, v ktorých sídli aj vlastní. Preto dopad na trh s kanceláriami nie je a ani nebude taký markantný ako v krajinách, kde je štát skôr nájomcom. „V prípade Českej republiky do budúcnosti môže dôjsť na úrovni verejných inštitúcií ako nájomcov k veľkým zmenám. Niektoré štátne inštitúcie a ministerstvá zvažujú konsolidáciu a predaj časti nehnuteľností. Ak je ich cieľom efektívnejšie využívanie priestorov, úspora prevádzkových nákladov, prípadne ak sú dané nehnuteľnosti nadbytočné, ide o racionálny krok,“ hovorí Lenka Šindelářová z pražskej kancelárie DTZ. Horšia situácia môže nastať v prípade, že ministerstvá, štátne organizácie či agentúry začnú odchádzať z priestorov, ktoré majú prenajaté v developerských projektoch, hoc ponúkajú veľmi výhodné podmienky.
Autori štúdie pri formulovaní prognóz pre trh kancelárskych priestorov vo vzťahu k úsporám verejných rozpočtov brali do úvahy nasledovné ukazovatele: dlh vo vzťahu k HDP, odhad rastu HDP a percento ohlásenej redukcie pracovníkov vo verejnom sektore (v porovnaní s celkovým počtom miest v administratíve). Okrem vyššie spomínaných ukazovateľov sa bral do úvahy aj podiel štátnych zamestnancov na celkovom počte administratívnych pracovníkov. Napríklad v Grécku to je 46% a v Portugalsku 42%, na druhej strane stojí Veľká Británia a Švajčiarsko s 18%, respektíve 19%. Európsky priemer je 28%. Čím nižšie percento, tým miernejší je a bude vplyv vládnych škrtov na dopyt po kanceláriách.
Česká republika sa podľa štatistík Oxford Economics blíži k európskemu priemeru s 29% podielom na celkovom počte administratívnych pracovníkov. Podľa prognóz tohto zdroja sa v Českej republike medzi rokmi 2011–2015 zníži počet pracovných miest vo verejnom sektore o 14 000. To by za predpokladu, že všetci sú zamestnaní v administratíve, znamenalo uvoľnenie približne 210 000 m2 kancelárskych priestorov, ak sa počíta 15 m2 na osobu (pre porovnanie – práve teraz je v štádiu výstavby 190 000 m2 kancelárií).
Zdroj: Stavební forum / Petr Bým 13.10.2011