Viac ako polovica obyvateľov Európy, vrátane Slovenska, dnes žije v mestách. V hustejšie urbanizovaných centrách, kde okrem mnohých výhod, ako sú pešia dostupnosť práce, kultúry, tovarov a služieb, vzniká aj rad špecifických problémov, ktoré súvisia s klimatickou krízou. Smog, prehrievanie, chýbajúca zeleň, vodozádržné opatrenia, či cyklistická infraštruktúra sa podpisujú na komforte, zdraví a dokonca aj štatistikách úmrtnosti.
„Trend globálneho otepľovania a extrémov počasia sa nám nedarí zvrátiť a preto je nutné riešiť súčasne dekarbonizáciu, aj adaptáciu na klimatické zmeny. Výnimočnou príležitosťou ako ukázať možné vzorové riešenia sú nové štvrte. Nové mestské štvrte vznikajúce na brownfieldoch, či v doposiaľ zanedbaných častiach mesta,“ uviedol Martin Stohl, člen predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC) a ESG manager JTRE, na úvodnom podujatí Týždňa zelených budov 2024. Bratislavské Nové Lido má podľa neho ambíciu nastaviť novú latku aplikovaním 14 princípov udržateľnosti, vrátane cieľa uhlíkovej neutrality štvrte počas prevádzky.
Foto: SKGBC
Nové prístupy a princípy ako biodiverzita, prechod na obehové hospodárstvo a adaptabilita na zmenu klímy naberajú na význame. Vo svete vznikajú uhlíkovo neutrálne mestá aj mestské štvrte, ktoré môžu byť inšpiratívne aj pre tie slovenské.
Ako to robia u susedov?
O tom prišiel porozprávať Herbert Hetzel, zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Beyond Carbon Energy z Rakúska. Pred viac ako 15 rokmi objavil bezemisné vykurovanie a chladenie. Odvtedy implementuje rôzne špeciálne projekty v existujúcich aj nových budovách – od rodinných domov až po celé mestské štvrte. Navrhuje, realizuje, financuje a prevádzkuje bezemisné vykurovacie a chladiace systémy pre existujúce a nové nehnuteľnosti. Využíva pritom obnoviteľné zdroje dostupné na mieste.
„Tradične boli nehnuteľnosti vnímané ako spotrebitelia energie. Posúvame túto perspektívu a považujeme budovy za spotrebiteľov energie, výrobcov energie a zásobníky energie súčasne,“ uviedol Herbert Hetzel. Pre mestá a mestské štvrte je podľa neho dôležité prijímať správne rozhodnutia, mať holistický pohľad pri hodnotení projektov, ale aj vnímať prechod na dodávky obnoviteľnej energie ako zásadný pre dosahovanie potrebných klimatických cieľov.
Bratislava má plán
Soňa Andrášová z Klimatickej kancelárie Hlavného mesta SR Bratislavy priblížila prvý komplexný klimatický plán pre zelenšiu a zdravšiu Bratislavu, ktorý hlavné mesto schválilo v apríli tohto roka. „Plán ukazuje cestu na zníženie emisií skleníkových plynov o 55 % a posilnenie ochrany obyvateľov Bratislavy pred negatívnymi dôsledkami zmeny klímy. 16 strategických priorít a 65 opatrení klimatického plánu sa týka tak mesta a mestských spoločností, ako aj obyvateľov a firiem,“ vysvetlila Andrášová.
Inventúra skleníkových plynov vykonaná v rámci prípravy plánu podľa nej ukázala, že v Bratislave sa už podarilo emisie skleníkových plynov významne znížiť. Od roku 2005 poklesli o tretinu, a to najmä vďaka úsiliu obyvateľov, ktorí investovali do zatepľovania domov. Ďalšie zníženie emisií o 25 percentuálnych bodov plán navrhuje realizovať prostredníctvom investícií do obnovy všetkých druhov budov na území mesta a masívnej inštalácie obnoviteľných zdrojov energie, najmä fotovoltaiky. Dôležité budú aj investície do postupnej dekarbonizácie teplárenstva, ktoré tvorí až 40 % emisií skleníkových plynov mesta.
Treba konať
„Sme prvou generáciou, ktorá pociťuje vplyv klimatických zmien, a poslednou generáciou, ktorá s tým môže niečo urobiť. Tento výrok Baracka Obamu je s postupom času čoraz viac aktuálny napriek tomu, že 23. septembra to bude 10 rokov od jeho zverejnenia. Tento rok nám klíma v mestách prvú časť tohto výroku potvrdila a je najvyšší čas, aby sme aktívne nadviazali na jej druhú časť a začali niečo skutočne robiť,“ uviedol Marek Kremeň, podpredseda predstavenstva SKGBC.
Podobný pohľad na túto situáciu má aj VÚB banka. Peter Vaňo, ktorý vo VÚB pôsobí ako segmentový manažér Odboru malé a stredné podniky, sa venuje financovaniu investícií do trvalo udržateľných zámerov samospráv s víziou dosiahnutia uhlíkovej neutrality. Spolu s odborníčkou na ESG Laurou Martonovou sa snažia podporovať tento trend už niekoľko rokov. „Aj tento rok nás počasie presviedča o stále urgentnejšej potrebe prípravy na zmeny klímy. Stále sa musíme snažiť znižovať naše dopady a zároveň sa prispôsobovať. Zelené budovy sú príkladom mitigačných aj adaptačných opatrení, navyše s veľkým socio-ekonomickým prínosom. Aj VÚB banka sa snaží zazeleňovať vlastné budovy a svojim klientom poskytovať financovanie pre zelenú výstavbu či rekonštrukciu a podporovať tento trend aj vďaka spolupráci s odbornými organizáciami ako SKGBC,“ uviedla Laura Martonová, ESG špecialistka VÚB banky.
Týždeň zelených budov 2024
Mestá v dobe klimatickej krízy, obnova budov pomocou nízkouhlíkových riešení, ale aj drevostavby, prefabrikácia a modularita na Slovensku budú hlavné témy podujatí v rámci Týždňa zelených budov 2024, ktoré sa konajú posledné dva septembrové týždne. Nad tohtoročným Týždňom zelených budov prevzal záštitu veľvyslanec Rakúskej republiky na Slovensku Johannes Wimmer. Ide už o 14. ročník podujatí nadväzujúcich na Svetový týždeň zelených budov (World Green Building Week), ktorý organizujú rady zelených budov po celom svete na čele so Svetovou radou pre zelené budovy (World Green Building Council – WGBC). Hlavným mottom tohtoročnej série podujatí po celom svete je #BuildingTheTransition.
Sériu podujatí pod názvom Týždeň zelených budov 2024 organizuje SKGBC s podporou dvoch generálnych partnerov: Kontrakting stavebné montáže a VÚB banka. Hlavnými partnermi Týždňa sú Envirotex, JTRE, Veolia Energia Slovensko, YIT Slovakia a tiež Inštitút cirkulárnej ekonomiky. Partnermi jednotlivých podujatí sú spoločnosti DNA Slovakia, Hydro Building Systems, KOOR, LIKO-S, Rehau Industries, Saint-Gobain Slovensko, SIPEUROPE, Wienerberger a ZG Lighting Slovakia.
Týždeň zelených budov využíva SKGBC na aktívnu a efektívnu komunikáciu a diskusiu o aktuálnych témach týkajúcich sa udržateľnosti, a to najmä o ekologických, sociálnych a ekonomických aspektoch udržateľnej výstavby.
Zdroj: SKGBC