Slovenské stavebníctvo v minulom roku obnovilo rast, keď sa jeho produkcia medziročne zvýšila o necelé 3%. Medziročný rast produkcie si pritom pripísali oba hlavné segmenty stavebníctva, a to ako výstavba budov, tak výstavba infraštruktúry. Kým infraštruktúra ťažila najmä z priaznivého štatistického bázického efektu (v roku 2016 zaznamenala po ukončení eurofondov výrazný prepad), výstavba budov nadviazala na známky oživenia z roku 2016. Do výstavby sa postupne začali dostávať projekty, ktorých stavebné povolenia boli vydané v druhej polovice roku 2016. A práve v druhej polovici roku 2016 Slovensko zaznamenalo rekordný nárast nových stavebných povolení. V aktuálnom Grafe týždňa sa pozrieme na vývoj stavebných povolení (meraných celkovou plochou, na ktoré boli vydané) v minulom roku (2017). Štatistiky stavebných povolení sa týkajú len segmentu budov a kombinujú v sebe povolenia na byty aj nebytové priestory (sklady, haly, obchody, kancelárie atď.). Môžu tak naznačiť smer stavebníctva v segmente výstavby budov v nasledujúcom období.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Po silnom roku 2016, kedy plocha nových stavebných povolení na Slovensku medziročne vzrástla o viac ako 40 % a vyšplhala sa na 8-ročné maximum, priniesol rok 2017 výraznejšie schladenie. Stavebné povolenia na Slovensku klesli až o 15,6 %, čo bol (po Dánsku) druhý najvýznamnejší pokles v rámci krajín EÚ. Nižší rozsah stavebných povolení zaznamenal najmä nebytový segment, kde celková plocha, na
ktorú boli vydané stavebné povolenia medziročne klesla až o 35%. Zdá sa, že v nebytovom segmente sa trh vyčerpal už v roku 2016 a rozsah stavebných povolení tu za priemerom predchádzajúcich 10 rokov zaostával o viac ako štvrtinu. Nízky objem nových povolení v nebytovej výstavbe by pritom mohol signalizovať spomalenie investičnej aktivity v horizonte 1-2 rokov. Medziročne sa znížila aj plocha stavebných povolení na byty (o 6,5%). NBS sa snaží schladiť hypotekárny trh a následne aj trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami. Ten však v dôsledku istej zotrvačnosti ostával počas väčšiny roka stále relatívne silný a rozsah stavebných povolení aj napriek medziročnému poklesu v úhrne za celý rok zotrval nad priemerom posledných 10 rokov o viac ako desatinu. Varovný prst pre stavbárov však zdvihol posledný štvrťrok, kedy sa stavebné povolenia aj v bytovom segmente výraznejšie prepadli (o takmer 20% medziročne). Zdá sa, že čoraz prísnejšia regulácia hypotekárneho trhu a následne klesajúci dopyt sa predsa len premieta aj do plánov developerov a rozsah novo začatej výstavby by sa tak mohol znižovať aj v nasledujúcich kvartáloch. To by mohlo stabilizovať i ceny rezidenčných nehnuteľností. V opačnom prípade (opätovné zvýšenie ponuky novej výstavby) je korekcia ich cien pravdepodobná.
A čo znamená menšia plocha stavebných povolení v minulom roku pre slovenské stavebníctvo? Do reálnych produkčných čísel stavebníctva sa stavebné povolenia dostávajú s miernym oneskorením (v dôsledku zákonných lehôt, či predprípravných stavebných prác - v závislosti od náročnosti projektu, zvyčajne o 2-4 štvrťroky). Trajektória minuloročných stavebných povolení pritom hovorí, že ich prepad nastal najmä v druhej polovici minulého roka. To znamená, že na číslach stavebnej produkcie by sa mal prejaviť najmä v druhej polovici tohto roka. Ani potom však slovenské stavebníctvo v segmente výstavby budov nečaká nevyhnutne katastrofický prepad. Aj napriek menšiemu rozsahu stavebných povolení v minulom roku, tie boli stále blízko 10-ročného priemeru (plocha všetkých stavebných povolení bola len o 1% nižšia). Navyše sa dá predpokladať, že v tomto a čiastočne aj v budúcom roku bude dobiehať ešte časť silných stavebných projektov schválených v roku 2016. Očakávame tak skôr mäkké pristátie slovenského stavebníctva (v segmente budov). Nižšiu produkciu v segmente budov by navyše mohla začať kompenzovať v súčasnosti meškajúca výstavba infraštruktúry, kam by sa mohla presmerovať i časť nevyužitej stavebnej kapacity.
Pozvoľné schladzovanie slovenského stavebníctva by mohol naznačovať aj indikátor dôvery v stavebníctve. Jeho zlepšovanie sa v posledných mesiacoch zastavilo tesne pod úrovňou historických maxím. V poslednom mesiaci, v marci, sa dokonca citeľnejšie znížil a klesol na 8-mesačné minimum, keď ho nadol ťahala najmä zložka očakávaní na nasledujúce mesiace.
Na rozdiel od Slovenska, Česko zaznamenáva posledné roky menej volatilný rast stavebných povolení. V rastúcom trende pokračovali stavebné povolenia aj v minulom roku, keď sa ich plocha zvýšila o 6%. Rozdiel oproti Slovensku bol najmä v segmente bytovej výstavby, ktorá si polepšila o 17%, pravdepodobne ťahaná okrem iného aj dynamickým rastom cien rezidenčných nehnuteľností u našich západných susedov, ktoré lákajú developerov do novej výstavby. Masívny príchod novej ponuky na trh by následne mohol viesť i ku čiastočnej korekcii cien bytov. Na druhej strane, aj napriek prudkému nárastu stavebných povolení v minulom roku, tie viac menej len zatvárali medzeru z predchádzajúcich rokov. Oproti priemeru posledných 10 rokov bola plocha bytových stavebných povolení vyššia „len“ o 3% a za rokmi 2006-08 zaostávala stále približne o štvrtinu. Podobne ako v prípade Slovenska, aj Česko zaznamenalo pokles rozlohy stavebných povolení v nebytovom segmente, avšak oveľa miernejší, „len“ o 4%. Stavebné povolenia tu tak ostali nad priemerom posledných 10 rokov o viac ako 7%. Vyššie stavebné povolenia v minulom roku sa pravdepodobne pozitívne prejavujú aj na nálade českého stavebníctva, ktorá sa v priebehu roka postupne zlepšovala, pričom tento trend sa v posledných mesiacoch zvýrazňuje.
V priemere sa plocha stavebných povolení v minulom roku v krajinách EÚ zvýšila o takmer 8% a sledovala tak aktuálny ekonomický cyklus. Ten sa blíži k svojmu vrcholu a potvrdzovali to aj stavebné povolenia. Dynamika ich rastu sa smerom k záveru roka totiž začala predsa len citeľnejšie spomaľovať. Okrem Slovenska a Dánska, rozsah stavebných povolení klesol (hoci miernejšie) ešte v troch ďalších krajinách EÚ – v Litve (-4%), Nemecku (-3%) a Belgicku (-2%). A práve pokles v Nemecku by mohol byť ďalší z čriepkov do skladačky, ktorá hovorí, že ekonomický cyklus v tejto najväčšej európskej ekonomike už vrcholí. Naopak, silný nárast nových stavebných povolení zaznamenali viaceré krajiny na juhu Európy (Cyprus, Grécko, Taliansko, Španielsko), ktoré v dôsledku dlhovej krízy predsa len zaznamenávajú oneskorené oživenie svojich ekonomík a stále len zatvárajú krízové prepady.
Nálada v slovenskom priemysle ostáva relatívne dobrá (v marci na 13- mesačnom maxime). Aj v nasledujúcich mesiacoch by sa tak mal priemysel držať na rastovej trajektórií, ktorú v závere roka začne zvýrazňovať i nový závod na výrobu áut (Jaguár Land-Rover). Automobilový priemysel by mal v tomto roku postupne opäť prebrať pevne do rúk žezlo hlavného ťahúňa slovenského priemyslu. Silný európsky investičný dopyt by však v pluse mohol udržať stále aj strojárov. Spomalenie rastu s blížiacim sa vrcholom ekonomického cyklu by mohol postupne začať vykazovať hutnícky priemysel (pravdepodobne v druhej polovici roka), tradičné predstihové odvetvie. V mínuse sa pravdepodobne počas väčšiny roka (podobne ako v minulom roku udrží výroba spotrebnej elektroniky, ktorá zápasí s postupnou stratou medzinárodnej konkurencieschopnosti (rastúce mzdové náklady) i s ospalým európskym trhom s predajom TV, ktorému aktuálne chýba väčší rastový impulz.
Stavebníctvo by v tomto roku malo ešte ťažiť z odznievajúcej konjunktúry v segmente výstavby budov. Nové stavebné povolenia v minulom roku však už naznačujú, že tá sa predsa len blíži k svojmu vrcholu a najmä v druhej polovici roka by už tento segment stavebníctva mohol vykazovať citeľnejšie spomalenie dynamiky rastu, vylúčiť sa nedajú ani mierne medziročné poklesy. Na druhej strane, produkcia (aj pridaná hodnota) je ku koncu výstavby projektu zvyčajne vyššia ako v jeho úvodnej prípravnej fáze, čo by efekt slabších stavebných povolení mohlo v tomto roku ešte aspoň čiastočne štatisticky eliminovať. Navyše, odznievajúci rast vo výstavbe budov by mohol byť viac ako plne kompenzovaný reštartom výstavby infraštruktúry. Riziká v tomto segmente sú však stále významné, keď posuny v termínoch nie sú ojedinelé. Zdá sa, že dlho očakávaný plný štart výstavba PPP obchvatu Bratislavy plánovaný na marec sa opäť mierne posunul. Očakávame, že stavebníctvo by si ešte v tomto roku malo udržať rastúcu trajektóriu, dynamika jeho rastu by však už mohla vykazovať zvýšenú volatilitu.
Zdroj: UniCredit