Slovákov je čoraz menej a počet voľných pracovných miest u nás neustále rastie. Zamestnávatelia ich nedokážu obsadiť aj napriek stúpajúcemu počtu cudzincov, ktorí tu pracujú. Karty navyše mieša aj meniaca sa ekonomická situácia. Podľa odborníkov z Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) sú to všetko signály, naznačujúce potrebu flexibilnejšieho systému prijímania pracovnej sily zo zahraničia, ktorý by dokázal rýchlo reagovať na zmeny podmienok na trhu práce.
Slovensko má dnes takmer o 40 000 obyvateľov menej než pred piatimi rokmi. Rodí sa u nás čoraz menej detí, minulý rok to bolo dokonca najmenej za posledných sto rokov, a počet zomretých už štvrtý rok po sebe prevyšuje počet narodených. Začiatkom tohto roka bol na Slovensku rekordný aj počet voľných pracovných miest, ktorý vo februári po prvýkrát prekročil 100-tisíc. A to napriek tomu, že počet cudzincov, ktorí u nás pracujú, sa zvýšil tiež na historicky najvyšší – bezmála 118-tisíc. Tieto čísla poukazujú podľa personalistov na dve dôležité skutočnosti. „Prvou je, že slovenský trh práce čelí výraznému nedostatku pracovnej sily, čo je dôsledkom nízkej nezamestnanosti a demografických zmien. Druhou skutočnosťou je rastúci význam zahraničných pracovníkov, ktorí sa stávajú kľúčovou súčasťou slovenského hospodárstva najmä v odvetviach s dlhodobo nedostatkovými profesiami,“ hovorí Vladimír Jančo, riaditeľ personálnej agentúry TRANSFER Slovakia. Podľa neho by dnes bez zahraničnej pracovnej sily mnohé podniky u nás neboli schopné pokryť svoje personálne potreby. „Domáca pracovná sila jednoducho nestačí pokrývať dopyt – či už kvôli demografickému vývoju, nízkej mobilite alebo nezáujmu o niektoré typy prác. Aj rekordný počet voľných pracovných miest napriek rekordnému počtu pracujúcich cudzincov poukazuje na to, že slovenskí zamestnávatelia musia čoraz viac hľadať riešenia mimo hraníc našej krajiny,“ potvrdzuje jeho slová Matúš Buša, operačný manažér TRANSFER Slovakia.
Ilustračné foto: Wyron A / Unsplash.com
Systém národných víz bol liekom na akútny problém
V minulom roku mal pomôcť obsadiť cudzincami dlhodobo neobsadené pracovné pozície v priemysle systém národných víz. Pre mnohých zamestnávateľov znamenal aspoň čiastočné riešenie situácie, kedy na trhu dlhodobo chýbala domáca pracovná sila. Aj podľa zástupcov personálnych agentúr išlo o užitočný nástroj, ktorý výrazne zjednodušil a urýchlil proces zamestnávania pracovníkov z tretích krajín. Jindřich Hodek z agentúry INDEX NOSLUŠ hovorí, že systém národných víz bol krokom správnym smerom. Mal však podľa neho aj svoje obmedzenia. „Časť firiem kritizovala jeho pomalosť, byrokraciu a nepredvídateľnosť výsledku. Proces získania víz bol podľa nich príliš zdĺhavý a kapacity štátnej správy často nedostačovali – kameňom úrazu bola najmä nepripravenosť zastupiteľských úradov na spracovanie vysokého počtu žiadostí. Navyše nešlo o systém plne prispôsobený potrebám trhu, ktorý bol zároveň veľmi skoro ukončený, a to aj napriek tomu, že počet reálne prichádzajúcich pracovníkov do výroby sa ani nepriblížil schválenej kvóte,“ sumarizuje J Hodek a pokračuje: „Z pohľadu dlhodobého riešenia teda národné víza nestačia. Slovensko potrebuje komplexnú migračnú politiku, ktorá bude pružne reagovať na vývoj ekonomiky, podporovať integráciu zahraničných pracovníkov a súčasne investovať do aktivácie domácej pracovnej sily,“ dodáva.
Ako funguje nový postup zamestnávania príslušníkov tretích krajín?
V súčasnosti už o národné víza v oblasti priemyslu nie je možné žiadať. Pre príslušníkov tretích krajín odporúča ÚPSVaR využívať nový postup zamestnávania, ktorý je účinný od 15. 7. 2024. „Tento postup priniesol niekoľko kľúčových zmien, ktorých cieľom bolo zefektívniť a urýchliť proces zamestnávania cudzincov na Slovensku. Najmä možnosť okamžitého nástupu do práce po poddaní kompletnej žiadosti by mala zamestnávateľom pomôcť rýchlejšie obsadiť voľné pracovné miesta,“ konkretizuje J. Hodek.
Nový postup sa zameriava na zjednodušenie administratívneho procesu a lepšie koordinovanie medzi zamestnávateľmi, zastupiteľskými úradmi a cudzineckou políciou, no hoci má ambíciu byť efektívnejší, jeho realizácia je podľa V. Janča v praxi aj tak komplikovaná. „Keďže pre cudzincov v rámci Schengenu už Slovensko nie je atraktívne, musíme potenciálnych zamestnancov hľadať mimo tohto priestoru, čo celý proces výrazne komplikuje,“ hovorí Jančo a pokračuje. „Najväčšou prekážkou ostáva nutnosť čakať na termín na zastupiteľstvách a následne na cudzineckej polícii, čo prináša predĺženie procesu. Vzhľadom na časovú náročnosť možno povedať, že systém ešte stále nie je optimálny a zamestnávatelia by privítali ďalšie skrátenie administratívnych lehôt a zjednotenie postupu na jednotlivých úradoch.“
Súčasná ekonomická situácia znova mieša karty
Ekonomická neistota, ktorá je dnes spojená aj s možnosťou poklesu výroby v súvislosti s americkými clami na dovoz automobilov a komponentov, núti Slovensko prehodnocovať prístup k zamestnávaniu cudzincov. Zatiaľ čo v posledných rokoch boli pre nás zahraniční pracovníci kľúčoví pre udržanie chodu priemyslu, predovšetkým automobilového, dnes je evidentné, že automotive čaká pokles potreby pracovnej sily. Otázkou je len v akej miere, a či pôjde o dočasný, alebo trvalý jav. „V prípade výraznejšieho útlmu výroby dôjde pochopiteľne aj k znižovaniu počtu pracovných miest. Budeme tak zrejme stáť pred úlohou, ako zladiť prítomnosť cudzincov s ochranou domácej pracovnej sily. Na druhej strane je však dôležité nestrácať zo zreteľa ani dlhodobú perspektívu – naša krajina stále bojuje s demografickým úbytkom a nedostatok pracovníkov v mnohých sektoroch tak bude zjavne pretrvávať,“ upozorňuje Jindřich Hodek. Riešením do budúcna je preto flexibilná, prediktívna a dobre riadená migračná politika, ktorá dokáže reagovať na meniace sa ekonomické podmienky, takže umožní firmám prístup k pracovnej sile vtedy, keď ju budú skutočne potrebovať. Na tom sa personalisti z APAS zhodujú. „Flexibilný a spoľahlivý systém prijímania zahraničných pracovníkov, ktorý bude fungovať nielen rýchlo, ale aj predvídateľne, je pritom kľúčový, ak má Slovensko ostať atraktívne pre investorov,“ dopĺňa Matúš Buša.
„Slovensko sa dnes nachádza v paradoxnej situácii, keď na jednej strane čelí rekordnému počtu voľných pracovných miest a na druhej strane riziku útlmu v kľúčovom priemyselnom odvetví. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby vláda a zamestnávatelia spoločne pracovali na flexibilnejšom a rýchlejšom systéme prijímania pracovnej sily zo zahraničia, ktorý umožní operatívne reagovať na meniace sa podmienky na trhu práce. Zároveň je potrebné podporovať rekvalifikáciu pracovníkov a diverzifikáciu ekonomiky, aby sme neboli takí závislí od automobilového priemyslu,“ uzatvára Vladimír Jančo.
Zamestnávanie cudzincov v r. 2024 a dnes v kocke
1. Systém národných víz pre nekvalifikované pracovné pozície
- Zmeny v roku 2024 ovplyvnili efektivitu tohto systému a spokojnosť zamestnávateľov. Presnejší pohľad poskytujú nasledujúce štatistiky a legislatívne úpravy.
- Počet vydaných víz: V priemysle sa počet národných víz zvýšil na 10 000 ročne. Táto zmena bola reakciou na rastúci dopyt po pracovnej sile v odvetviach ako je výroba, montáž a stavebníctvo.
- Rozšírenie krajín pôvodu: Národné víza boli udeľované pracovníkom z Indie, Indonézie, Nepálu, Filipín a krajín bývalého Sovietskeho zväzu, čím sa rozšíril okruh dostupnej pracovnej sily.
- Dĺžka platnosti víz: Víza boli udeľované maximálne na jeden rok bez možnosti predĺženia, čo obmedzovalo kontinuitu zamestnávania.
- Zapojenie personálnych agentúr: Do programu boli zapojené aj agentúry dočasného zamestnávania, čo výrazne zvýšilo záujem o vydávanie víz.
- Rozšírenie profesií: Systém pokrýval 46 pozícií vrátane montážnych pracovníkov, zváračov, upratovačiek a pomocných pracovníkov vo výrobe.
- Spokojnosť zamestnávateľov
- Zamestnávatelia ocenili rozšírenie kvót a zrýchlenie administratívnych procesov. Avšak krátka platnosť víz (max. jeden rok) bola považovaná za problém, pretože neumožňovala dlhodobé riešenie nedostatku pracovnej sily.
Dostatočnosť systému pre Slovensko
Systém národných víz v roku 2024 pomohol zmierniť nedostatok pracovnej sily v priemysle. Zvýšenie kvót a rozšírenie krajín pôvodu pracovníkov boli pozitívne kroky, no napriek tomu nebol systém dostatočný ako dlhodobé riešenie. Obmedzenia pri platnosti víz a v administratívnych podmienkach naznačili potrebu komplexnejšej reformy migračnej politiky Slovenska.
2. Nový postup zamestnávania cudzincov z tretích krajín
Od 15. júla 2024 Slovensko zaviedlo nový postup zamestnávania cudzincov z tretích krajín, ktorý nahradil systém národných víz. Zameriava sa na zrýchlenie a zjednodušenie procesu, má však určité obmedzenia.
Postup zamestnávania
- Elektronická žiadosť zamestnávateľa: Zamestnávateľ podáva žiadosť o potvrdenie možnosti obsadiť pracovné miesto na úrad práce, pričom rozhodnutie úradu trvá maximálne 15 pracovných dní.
- Podanie žiadosti o prechodný pobyt: Po získaní potvrdenia môže cudzinec podať žiadosť o prechodný pobyt na účel zamestnania. Rozhodnutie cudzineckej polície je vydané do 60 dní.
- Rýchly začiatok práce: Ak má cudzinec súhlas úradu práce, môže začať pracovať už po podaní kompletnej žiadosti o pobyt.
Výhody systému
- Skrátenie lehôt:15 dní na rozhodnutie úradu práce, 60 dní na rozhodnutie o pobyte.
- Skorá možnosť začať pracovať: Ešte pred udelením povolenia na pobyt.
- Zjednodušené administratívne požiadavky: Nie je napr. potrebné dokladať finančnú autonómiu.
Obmedzenia systému
- Kapacita zastupiteľstiev: Proces je limitovaný kapacitou slovenských zastupiteľstiev v zahraničí, čo môže spôsobiť oneskorenia v krajinách s vysokým počtom uchádzačov.
- Atraktivita trhu práce: Slovenský pracovný trh a odmeňovanie nie sú dostatočne atraktívne pre cudzincov z krajín s bezvízovým vstupom, ktorí často uprednostňujú destinácie s vyššími mzdami a lepšími podmienkami.
Zhodnotenie
Nový postup predstavuje krok k systémovému riešeniu, po ktorom sa dlhodobo volalo, a prináša významné zlepšenia v rýchlosti a jednoduchosti procesu. Avšak jeho efektivita je limitovaná kapacitami zastupiteľstiev a nízkou konkurencieschopnosťou slovenského trhu práce. Na dosiahnutie dlhodobého úspechu tak bude potrebné posilniť kapacity úradov a zvýšiť atraktivitu pracovných podmienok na Slovensku.
Zdroj: APAS, TRANSFER Slovakia