Európsky Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) meria vyspelosť a pokrok jednotlivých krajín EÚ v oblasti digitalizácie. Slovensko si od roku 2018 pohoršilo o 2 priečky a v tomto roku sa umiestnilo na 22. mieste.
Aj keď si Slovensko pripísalo v niektorých čiastkových indikátoroch zlepšenie, čím sa celkové bodové hodnotenie zvýšilo, priemer krajín EÚ sa posunul výraznejšie. Na prvých miestach sa umiestnilo Fínsko, Švédsko a Dánsko, ktoré sa vyznačujú predovšetkým širokou dostupnosťou internetu a digitálnymi zručnosťami obyvateľov. Na druhom konci rebríčka nachádzame Bulharsko, Grécko a Rumunsko. Z krajín V4 dosiahlo najlepšie umiestnenie Česko (17. miesto), zvyšné krajiny sú v tesnej blízkosti Slovenska (Maďarsko o priečku lepšie, Poľsko o priečku horšie).
Ilustračné foto: Pixabay.com
Zatiaľ čo v oblasti ľudského kapitálu priemer EÚ medziročne výrazne vzrástol, za Slovensko zaznamenávame najnižšiu hodnotu za posledné roky, čím obsadzuje 20 miesto spomedzi 28 hodnotených krajín. Iba niečo cez polovica obyvateľov má základné digitálne zručnosti (54 %) alebo základné softvérové zručnosti (56 %), ešte horší výsledok zaznamenávame pri vyšších než základných digitálnych zručnostiach (27 %). Všetky tieto podiely oproti predošlým rokom poklesli a voči priemeru zaostávajú o niekoľko percentuálnych bodov.
Naopak na Slovensku zaznamenávame zvýšenie podielu odborníkov na informačné a komunikačné technológie (IKT), ako aj podiel žien zamestnaných v tejto oblasti, ktorý je však stále medzi najnižšími spomedzi hodnotených krajín. Jemný nárast zaznamenávame aj pri percentuálnom vyjadrení absolventov IKT odborov spomedzi všetkých, ktorí školu ukončujú. Dostávame sa na úroveň 3,3 %, pričom sme niekoľko desatinných bodov za priemerom zvyšku Európskej únie (3,6 %).
Budovanie ľudského kapitálu s digitálnymi zručnosťami je nevyhnutným predpokladom pre ďalší rast krajiny. Základom je kvalitné vzdelanie, ktoré pomôže rozvíjať potenciál všetkých detí, so špeciálnym dôrazom na tie zo sociálne slabších rodín. Ich zaostávaním v digitálnych zručnostiach sa už od skorého veku začínajú vytvárať bariéry a nerovnosť príležitostí, ktorá sa môže v dospelosti odraziť na nižšom príjme a v konečnom dôsledku priniesť aj stratu celej spoločnosti v dôsledku nevyužitého potenciálu.
V oblasti digitálnych verejných služieb sme od roku 2016 zaznamenali výrazný progres, kde sa v bodovom hodnotení dostávame na takmer dvojnásobnú úroveň. Opäť však sledujeme trend, keď sa ostatné krajiny posúvali výrazne viac než Slovensko, čím sa dostávame na 26. priečku spomedzi 28 členských štátov EÚ. Najväčšie medzery zaznamenávame pri online komunikácii s verejnými inštitúciami, vopred vyplnených formulároch a najmä otvorených údajoch, kde máme až polovičnú medzeru oproti priemeru EÚ. Otvorenosť a transparentnosť údajov či vytvorenie predpokladov na jednoduchú a efektívnu komunikáciu s úradmi je dôležitým predpokladom pre podporu podnikateľského prostredia, ale aj potenciálne šetrenie v štátnej správe.
Obe tieto oblasti sú nevyhnutné pre zachovanie (resp. zvyšovanie) konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky do budúcnosti. Ich zlepšovanie ma potenciál prinášať služby a produkty s vyššou pridanou hodnotou, čoho výsledkom sú kvalitnejšie pracovné miesta odolnejšie voči krízam či prichádzajúcim výzvam ako napr. digitalizácia. Zároveň s tým ruka v ruke ide podpora udržateľného hospodárskeho rastu a zvyšovanie životnej úrovne v krajine.
Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) každoročne zverejňovaný Európskou komisiou je ukazovateľom digitálnej konkurencieschopnosti a zachytáva vývoj v členských štátoch EÚ v oblastiach: pripojenie na internet, ľudský kapitál, využívanie internetových služieb, integrácia digitálnych technológií a digitálne služby.
Zdroj: SLSP.sk