Návrh revízie Smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorú dnes predstavila Európska komisia (EK) je jednou z posledných predstavených legislatív v balíku Fit-for-55. Revízia obsahuje opatrenia, ktorých cieľom je výrazne znížiť emisie skleníkových plynov v sektore budov tak, aby EÚ splnila svoje klimatické ciele v roku 2030. Platforma Budovy pre budúcnosť víta návrh revízie ako ďalší stimul na znižovanie spotreby energie v budovách a znižovanie ich uhlíkovej stopy. Zároveň však apeluje na vládu SR, aby ďalej pokračovala v nastavených politikách a programoch a ďalej zintenzívňovala podporu kvalitnej obnovy ako nástroja na dekarbonizáciu.
Zdroj: torstensimon z Pixabay
„Dlho očakávaná revízia smernice obsahuje sériu ambicióznych zmien, ktoré majú zabezpečiť, že aj sektor budov bude „fit for 55“. Európska komisia správne vníma potrebu pozerať sa na celkovú uhlíkovú stopu budov, nielen na jej energetickú náročnosť. Výsledkom je nový štandard od roku 2030 a väčší dôraz na znižovanie emisií skleníkových plynov. Nová revízia kladie väčší dôraz na využívanie obnoviteľných zdrojov v budovách a taktiež navrhuje zákaz financovania kotlov na fosílne palivá z verejných zdrojov. Významné zmeny prinesie taktiež nová definícia hĺbkovej obnovy, nový koncept renovačných pasov a minimálne požiadavky na existujúce budovy,“ hodnotí analytik BPB, Richard Paksi.
Revízia smernice stanovuje nové štandardy na budovy. Už v roku 2010 zaviedla povinnosť, aby boli všetky nové budovy od roku 2021 na úrovni s takmer nulovou potrebou energie. Po novom chce EK popri znižovaní energetickej náročnosti venovať väčšiu pozornosť znižovaniu emisií skleníkových plynov. Pokračovaním zvyšovania požiadaviek na nové budovy majú byť budovy s nulovými emisiami od roku 2030. Tie by mali vyrobiť pomocou obnoviteľných zdrojov toľko energie koľko sami spotrebujú. Zároveň sa majú po novom uvádzať v energetickom certifikáte aj emisie budovy vyprodukované počas jej celého životného cyklu.
Významnou zmenou je taktiež povinnosť pripraviť národný Akčný plán obnovy budov, ktorý by mal nahradiť súčasné Dlhodobé stratégie obnovy budov. Jedným z dôvodov je fakt, že posledné dlhodobé stratégie, ktoré členské štáty pripravili, neobsahovali dostatok záväzných krokov, ktoré by zabezpečili dekarbonizáciu sektora budov do roku 2050. „S touto novou povinnosťou sa plne stotožňujeme. Rovnakú kritiku si totiž vyslúžila slovenská stratégia. Poukazovala na nutnosť významných krokov, ale žiadne nenavrhovala. Vznikla tak stratégia, ktorou sme si splnili povinnosť, ale reálne kroky na zlepšenie stavu s budovami nepriniesla,“ doplnila Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy BPB.
Ďalšou významnou úpravou je zmena metodiky výpočtu nákladovo optimálnej úrovne pre energetickú hospodárnosť budov. Výpočet má zahŕňať aj negatívne externality spotreby energie alebo náklady na emisné povolenky. Výsledkom by malo byť stanovenie energetických štandardov, ktoré hľadia okrem investičných nákladov vo veľkej miere aj na náklady spojené s následným užívaním budovy, a teda napríklad vysokých faktúr za energie.
„Európska zelená dohoda týmto návrhom revízie smernice naberá konkrétne a jasné kontúry pre dekarbonizáciu sektoru budov. Úlohou našej vlády by malo byť správne tieto novinky pretaviť do konkrétnych krokov v súlade so smerovaním európskych politík. Snahy Ministerstva dopravy a výstavy o novelizáciu Vyhlášky 364/2012, ktorou chcelo ministerstvo požiadavky na energetickú hospodárnosť zmäkčiť približne o 40 %. bol presný opak toho, kam by sme sa mali uberať a je dobré, že minister Doležal zatiaľ túto novelu nepodpísal,“ uzatvára Nikodemová.
Budovy spotrebúvajú v Európskej Únii 40 % energie a sú zodpovedné za 36 % emisií skleníkových plynov. Potenciál v tomto sektore na zníženie emisií do roku 2030 zároveň patrí medzi tie najväčšie. Z tohto dôvodu kladie Európska komisia veľký dôraz v ceste za dosiahnutím európskych klimatických cieľov práve na opatrenia spojené s budovami. Hlavným legislatívnym nástrojom na úrovni EÚ je v tejto oblasti spomínaná Smernica o energetickej hospodárnosti budov.
Odkaz na tlačovú správu Európskej komisie, v ktorej komunikuje návrh revízie smernice
Zdroj BPB