Priemysel podržali automobilky
Slabšie čísla slovenského priemyslu v závere roka v kontexte slabšieho rastu vo viacerých európskych krajinách, najmä však v Nemecku, v zásade neprekvapili. Slovenský priemysel sa však na rozdiel od väčšiny ostatných európskych ekonomík mohol stále spoliehať na svoj kľúčový sektor – automobilový priemysel, ktorý ho vďaka novým výrobným kapacitám bezpečne ochránil pred červenými číslami i v medziročnom porovnaní. Už menej sa však darilo ostávajúcim sektorom priemyslu, ktoré sa viac či menej viezli na negatívnej vlne. V priemere sa produkcia slovenského priemyslu v decembri podľa údajov Štatistického úradu znížila o -0,7% (sezónne očistené), pričom dynamika jej medziročného rastu sa spomalila z 3,3% na 3,1%.
Decembrový medziročný rast priemyslu bol značne nevyvážený a koncentrovaný takmer výlučne do automobilové priemyslu. Medziročný rast síce zaznamenalo ešte ďalších 5 z celkového počtu 15 základných odvetví slovenského priemyslu (potraviny, drevo, rafinérsky, farmaceutický priemysel a výroba z gumy, plastov a stavebných materiálov), vzhľadom na ich váhu bol však ich príspevok zvyčajne zanedbateľný a nepresiahol 0,4 pb. Najrýchlejšie, až o 73% si medziročne polepšila produkcia vo farmaceutickom priemysle, ktorá sa tak zdá po rokoch poklesu, či premenlivého rastu, už definitívne odrazila od dna. Jej príspevok k medziročnému rastu bol však stále len na úrovni 0,37 pb. Stále tak platilo, že hlavný, a v podstate i jediným významným zdrojom rastu, bol automobilový priemysel. Ten si medziročne polepšil až o 26,4% a k rastu priemyslu prispel až 5,30 pb, t.j. bez medziročného rastu automobilového priemyslu by produkcia slovenského priemyslu medziročne klesala o 2,2%. Ani v automobilovom priemysle pritom nie je všetko ružové. Rast sektora je v posledných dvoch mesiacoch ovplyvnený pravdepodobne najmä spustením produkcie v novej (štvrtej) automobilke v krajine, v medziročnom porovnaní pomáha aj reštart auto priemyslu v úvode roka po nábehu investícií v už etablovaných automobilkách, najmä bratislavskom VW. Nájdeme však viaceré náznaky toho, že už etablované automobilky svoju produkciu ďalej v závere roka už nezvyšovali, skôr naopak – pod vplyvom problémov na domácom európskom trhu svoju produkciu pravdepodobne skôr znižovali. Napriek prírastku nových výrobných kapacít v štvrtej automobilke sa produkcia auto sektora už druhý mesiac v rade v medzimesačnom porovnaní nepatrne znižovala (i po zohľadnení tradičnej sezóny).
Problémy nemeckého priemyslu sa v závere roka už naplno ukázali v ostatných hlavných exportných odvetviach slovenského priemyslu. Výrobcovia elektrických zariadení (iných ako spotrebná elektronika) vykazovali známky spomaľovania i v predchádzajúcich mesiacoch, december problémy sektora už ukázal naplno a jeho produkcia medziročne klesla až o 8,5%. Strojári predchádzajúce mesiace ešte navonok odolávali (v novembri stále rástli ešte o 19% medziročne), slabší externý dopyt ich už v závere roka takisto dobehol a ich produkcia sa v porovnaní s decembrom predchádzajúceho rok znížila o 0,3%. Najciteľnejšie však spomaľovanie ekonomického rastu v Európe pocítili hutníci, t.j. tradičné predstihové odvetvie, kde sa produkcia medziročne znížila až o 10,5%. Len tieto tri významné exportné odvetvia tak ubrali z dynamiky medziročného rastu priemyslu takmer 1,8 pb.
V problémoch ostávali aj odvetvia priemyslu, ktoré zápasia s poklesom už dlhšie obdobie a zdroj prepadu tu pravdepodobne nespočíva až tak v spomalení nemeckej ekonomiky, ale skôr v dlhodobejších fundamentálnych problémov týchto odvetví, najmä strate medzinárodnej konkurencieschopnosti predovšetkým v dôsledku zvýšeného tlaku na náklady práce. Dvojciferný medziročný pokles produkcie tak opäť zaznamenali výrobcovia spotrebnej elektroniky, textilu a odevov, či chemikálií.
Ilustrácia: Pixabay.com
Stavebníctvo potiahlo prekvapivo segment výstavby budov
Už o niečo pozitívnejšie v decembri vyzneli čísla stavebníctva. To síce už v závere roka tiež ďalej nerástlo, jeho produkcia sa podľa údajov Štatistického úradu v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom znížila o 1,4%, avšak dynamika jeho medziročného rastu sa napriek tomu nepatrne zrýchlila z 7,7% na 7,9%. Štruktúra stavebníctva v závere roka predsa len mierne prekvapila. Rástol najmä segment výstavby budov, kde sa produkcia medziročne zvýšila až o 10,7%. Silný rast v tomto segmente prekvapil, nové stavebné povolenia naznačovali skôr spomaľovanie trhu. Vysvetlenie by sme mohli hľadať v priaznivom bázickom efekte, či vo fáze výstavby, t.j. prípadný vyšší počet projektov, ktoré v závere roka finišovali, mohol zvýšiť aj produkciu v sektore (na konci výstavby je zvyčajne aj vyššia hodnota produkcie). Naopak v segmente výstavby infraštruktúry sme pozorovali ďalší medzimesačný pokles produkcie a v medziročnom porovnaní bola vyššia už len zanedbateľne o 0,1%. Z čísel segmentu definitívne vypadli projekty motivované komunálnymi voľbami, zdá sa však, že ďalej už pravdepodobne nezrýchľoval ani rast produkcie na ostatnej infraštruktúre (napríklad výstavbe diaľnic).
Priemysel i stavebníctvo si i v poslednom štvrťroku minulého roka v priemere udržali rastové čísla. V súlade s očakávaniami sa však dynamika ich rastu už začala spomaľovať, priemysel pred poklesom ochránil len ponukový šok v automobilovom priemysle. Zverejnené mesačné čísla za december sa zásadnejšie nevymykali pôvodným očakávaniam a pre našu prognózu rastu HDP v štvrtom štvrťroku (4,4%) predstavujú neutrálne riziko. Čísla HDP zverejní Štatistický úrad vo štvrtok.
Výhľad
Európske indikátory sentimentu i v posledných mesiacoch pokračovali v poklese. Nižší externý dopyt by tak mal aj v nasledujúcich mesiacoch brzdiť i výkon slovenského priemyslu. Cyklickému spomaleniu sa nevyhne väčšina jeho odvetví, snáď s jedinou výnimkou – automobilového priemyslu. Ten by mal byť v tomto roku pravdepodobne jediným významnejším zdrojom rastu slovenského priemyslu, za čo bude vďačiť novým výrobným kapacitám a postupnému nábehu produkcie v novej štvrtej automobilke v krajine. Už etablované automobilky by už k rastu produkcie v priemysle ďalej prispievať nemali a podobne ako ostatné sektory domáceho priemyslu (a európsky priemysel) budú vykazovať skôr známky cyklického spomaľovania. Vďaka ponukovému šoku by sa však slovenský priemysel ako celok mal v tomto roku udržať v čiernych číslach.
Stavebníctvo by, aj napriek trocha prekvapivým decembrovým číslam, malo aj v nasledujúcich mesiacoch malo stále ťažiť najmä z reštartu výstavby infraštruktúry. Riziká v tomto segmente sú navyše stále významné, posuny v termínoch tu nie sú ojedinelé, čo zdvíha i volatilitu produkcie. Segment výstavby budov by už mohol mať svoj cyklický vrchol za sebou. Naďalej tak neočakávame dlhodobejší silný rast tohto segmentu a decembrové čísla považujeme skôr za krátkodobú odchýlku od trendu. Trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami by mala čoraz viac schladzovať i prísnejšia regulácia hypotekárneho trhu. Akokoľvek, stavebníctvo by si aj v tomto roku v úhrne malo udržať stále prevažne rastovú trajektóriu. Podobne ako minulý rok však bude rast čoraz závislý viac od volatilnejšieho segmentu výstavby infraštruktúry, čo bude zvyšovať aj výkyvy produkcie stavebníctve.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.