Obavy, že prepad stavebnej produkcie sa bude prehlbovať, sa napĺňajú. Podľa údajov štatistického úradu SR, v októbri tohto roka boli medziročne výkony stavebníctva nižšie o 23,6 % a ide o najvyšší pokles v tomto roku a zároveň najhorší výsledok od januára 2009. Platforma Budovy pre budúcnosť upozorňuje na tento vývoj už od jari tohto roku a kontinuálne vyzýva vládu na záchranné stimuly pre stavebný sektor. V kontexte nových klimatických cieľov ide pritom o opatrenia, ktoré pomôžu nielen ekonomike, ale aj dosahovaniu našich energetických a klimatických ambícii.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Stavebná produkcia zaznamenáva pokles už od leta, kedy v júni medziročne klesla o 17,3 %. Hoci júlové štatistiky ukazovali mierne zlepšenie, s druhou vlnou epidémie sa prepad zasa zhoršil, čo potvrdili aj štatistiky za mesiac október. Podľa Štatistického úradu, prehĺbil sa najmä prepad na domácom trhu, jeho tempo sa zrýchľuje už tretí mesiac po sebe a v októbri dosiahol 25,2 %. Stavebníctvo pritom trpí ekonomickou krízou viac a dlhšie ako iné odvetvia ekonomiky. Bolo to tak aj na Slovensku počas krízy v roku 2008. Zatiaľ, čo HDP a priemyselná produkcia sa vrátili k rastu už v roku 2010, stavebná produkcia každoročne padala až do roku 2014. Je pravdepodobné, že sa tento scenár zopakuje aj po roku 2020.
„Naše obavy, na ktoré upozorňujeme už od jari, sa bohužiaľ napĺňajú. Stavebníctvo je v prepade a pokiaľ vláda neponúkne rýchle a efektívne stimuly, celý sektor sa ocitne ešte v hlbšej a dlhotrvajúcej kríze. Príležitosť sa ponúka napr. cez pripravovaný plán obnovy, kde sa dá očakávať, že pomoc by mohla prísť už budúci rok. Zároveň je podpora energetickej efektívnosti budov opatrením, ktoré nám vie pomôcť napĺňať klimatické ciele,“ upozorňuje riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť Katarína Nikodemová.
Lídri európskych krajín v Bruseli odsúhlasili cieľ znížiť emisie CO2 oproti roku 1990 o 55 % do roku 2030. Podpora obnovy budov patrí nielen medzi najefektívnejšie nástroje na oživenie ekonomiky, ale je aj nástrojom na dosahovanie klimatických cieľov. Renovácia budov je nákladovo najhospodárnejšie a najefektívnejšie opatrenie na znižovanie emisií skleníkových plynov. Taktiež vie nadpriemerne stimulovať domáci dopyt a lokálnu ekonomiku. Vďaka nízkemu podielu dovozu sa takmer všetky investície realizujú doma a navyše rovnomerne vo všetkých regiónoch.
„Podpora obnovy budov sa ponúka v aktuálnej situácii ako win win riešenie. Pomôže nielen ekonomike a zamestnanosti, ale vie pomôcť naplniť aj klimatické ambície. Z výsledku by profitovali v prvom rade občania, ktorým by vláda takýmto spôsobom pomohla zvýšiť kvalitu ich bývania a úspory na energiách,“ dodáva Richard Paksi, analytik platformy.
Zdroj: BPB