Stavebníctvo v októbri 2019 nenadviazala na septembrové oživenie a vrátilo sa naspäť na trajektóriu poklesu. Podľa údajov Štatistického úradu sa jeho produkcia v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom znížila o 2,3% (sezónne očistené), čo vrátilo stavebníctvo do červených čísel aj v medziročnom porovnaní. V porovnaní s októbrom minulého roka sa jeho produkcia znížila o -2,4%, po tom, čo v septembri zaznamenalo stavebníctvo medziročný rast produkcie o 2,5%. Aj v prípade stavebníctva, podobne ako u priemyslu, platí, že za posledných 5 mesiacov zaznamenalo medziročný nárast produkcie len raz (v septembri).
Ilustračné foto: Pixabay.com
Október potvrdil, že prekvapivo silný septembrový nárast produkcie stavebníctva v segmente budov bol len dočasný výkyv a už október priniesol významnú korekciu v tomto segmente a vrátil jeho produkciu do rámca predchádzajúcich mesiacov, t.j. k medziročnej stagnácií (v októbri pokles o -0,2%). O niečo viac sa v októbri darilo segmentu výstavby infraštruktúry, ktorý sa odrazil od dna a jeho produkcia sa v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zvýšila o viac ako 6% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank). Ani to však nestačil na obnovenie rastu i v medziročnom porovnaní, dynamika medziročného poklesu v tejto časti stavebníctva sa však v októbri aspoň zmiernila z -14,9% na -10,5%.
Výhľad
Aj v nasledujúcich mesiacoch bude musieť slovenský priemysel zápasiť so slabnúcim externým dopytom. Predstihové ukazovatele nálad v Európe však už aspoň naznačujú stabilizáciu a nesignalizujú už ďalšie prehlbovanie poklesu v európskom priemysle. To by mohlo napomôcť stabilizovať aj čísla slovenského priemyslu, ktorý by síce mal zotrvať v červených číslach (v medziročnom porovnaní) aj v posledných dvoch mesiacoch roka, dynamika poklesu by sa však už nemusela ďalej prehlbovať. V budúcom roku očakávame postupnú stabilizáciu priemyslu, keď najmä v druhej polovici roka by priaznivý štatistický bázický efekt mohol postupne vrátiť medziročný rast priemyslu do jemného plusu. Významné oživenie priemyslu však naďalej neočakávame. Riziká ostávajú vychýlené stále najmä smerom nadol, pričom tými s teoreticky najväčším negatívnym dopadom sú brexit bez dohody (tvrdý brexit), či americké clá.
Zvýrazňujúce sa riziká v segmente výstavby infraštruktúry, ktorý mal byť hlavný ťahúňom rastu v tomto roku, ohrozujú i rast slovenského stavebníctva v nasledujúcich mesiacoch (roku). Spomalenie, resp. pokles produkcie v segmente by síce malo byť len dočasné (hoci sa môže natiahnuť aj na niekoľko mesiacov), riziká však ostávajú významné, pričom očakávané oživenie môže oddialiť volebný cyklus a prípadné zmeny po voľbách, ktoré môžu preskupiť priority verejných investícií a spomaliť tak prípravné procesy. Segment výstavby budov by už mal mať svoj cyklický vrchol za sebou. Naďalej neočakávame dlhodobejší silný rast tohto segmentu. Trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami by mala čoraz viac schladzovať i prísnejšia regulácia hypotekárneho trhu. Medziročná zmena produkcie v tomto segmente s výnimkou septembra nevybočila z rámca +/- 2,5% a v priemere vykázala len zanedbateľný medziročný rast. Stavebné povolenia pritom naznačujú, že zásadnejšia zmena by nemala nastať ani v nasledujúcich mesiacoch a medziročná zmena produkcie vo výstavbe budov by naďalej mala oscilovať okolo nuly.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.