Stavebníctvo si pripísalo historicky najsilnejší medziročný nárast produkcie
Marec zvyčajne prináša do stavebníctva výrazne oživenie aktivity po zimnom útlme. Produkcia stavebníctva síce zvyčajne ešte nedosahuje svoje maximá, avšak citeľne sa už približuje priemernému mesiacu roka (dosahuje približne 90% priemerného mesiaca). Inak tomu nebolo ani tento rok. Jarné oživenie svojim rozsahom ale tentokrát výrazne prekonalo bežný sezónny nárast, ktorý sme pozorovali v minulosti. Silný marcový nárast stavebníctva bol pritom plošný – neovplyvnilo ho len dočerpávanie zdrojov z Plánu obnovy, či eurofondov, ale výrazné oživenie hlásila aj výstavba bytov.
Stavebníctvo si tak pripísalo historicky najsilnejší medziročný nárast produkcie. Rekordný medziročný rast pritom nebol dôsledkom štatistických (technických) faktorov (nižšej porovnávacej základne), ale mal i reálny základ. Po očistení o sezónne faktory bola úroveň produkcia najvyššia od roku 2013, odkedy začína konzistentný časový rad. Podľa našich prepočtov, ktoré vzhľadom na metodické zmeny môže ale prinášať jemne skreslenie, bola produkcia stavebníctva naposledy vyššia ešte v lete roku 2010. A hoci vidíme aj viaceré faktory, ktoré by rast stavebníctva (najmä v prvej polovici tohto roka) mali podporovať, rozsah marcového oživenia nás prekvapil. Až nasledujúce mesiace ukážu, či k marcovým rekordným číslam stavebníctva prispeli čiastočne aj jednorazové faktory (priaznivé poveternostné podmienky, veľkonočný efekt, nárazový dobeh viacerých projektov a podobne – nateraz náš základný predpoklad) alebo sa jedná o jeho stabilné, robustné a trvácne oživenie.
Ilustračné foto: Christian Wiediger / Unsplash.com
Podľa údajov Štatistického úradu sa medziročný rast stavebnej produkcie v marci zrýchlil z 8,2% až na 29,9%. Doterajšie rastové maximum (29,0%) ešte z októbra 2015, kedy dobiehali eurofondové projekty, prekonal o takmer 1 pb. Štatistický úrad tentokrát nezverejnil medzimesačný prírastok produkcie na sezónne očistených dátach. Podľa našich interných prepočtov sa ale produkcia stavebníctva v porovnaní s februárom, po zohľadnení sezónnych faktorov, zvýšila o viac ako 18%. I v minulosti sme takéto náhle oživenia pozorovali len ojedinele, najčastejšie len počas leta v dôsledku posunov dovoleniek, pričom zvyčajne takýto náhly nárast stavebnej aktivity nebol dlhodobo udržateľný a nasledujúce mesiace prinášali čiastočnú korekciu. Predpokladáme preto, že aj tentoraz rast zvýraznili a produkciu potiahli na historické rekordy aj jednorazové faktory – od priaznivých poveternostných podmienok (suchý a teplý marec) cez veľkonočný efekt (zrýchlenie výstavby v dňoch pred veľkonočným prerušením výstavby) až po kumuláciu dobehu stavebných fáz viacerých projektov.
Stavebníctvo v marci potiahli predovšetkým domáca stavebná aktivita, ktorá zrýchlila medziročný rast z 9,5% až na 32,8%. Výrazný nárast však vykázala aj aktivita domácich stavebných firiem v zahraničí. Kým vo februári bola ešte medziročne nižšia o 1,8%, v marci medziročne narástla o 11,6%. Za volatilitou v zahraničnej produkcii vidíme najmä rozpočtové provizórium v prvých mesiacoch roka v Česku - najvýznamnejšom zahraničnom trhu tuzemských stavebných firiem - ktoré tu mohlo čiastočne spomaliť viaceré verejné projekty a dotknúť sa aj slovenských stavebných firiem.
Domácu aktivitu v marci potiahol nahor najmä väčší segment stavebníctva – výstavba budov. Po očistení o sezónne výkyvy tu produkcia medzimesačne narástla takmer o štvrtinu, pričom tempo medziročného rastu sa zrýchlilo z 10,3% až na 40,6%. Doterajšie rastové maximum (32,6% medziročne) z mája 2022 (popandemické oživenie) bolo prekonané až o 8 pb. Silný rast pritom vykázala výstavba bytov (49,5%), kde sa naplno prejavil reštart viacerých utlmených projektov z minulých rokov, i výstavba nebytových priestorov (35,4%), kde svoju rolu najskôr zohrali aj verejné zdroje (EÚ zdroje), napríklad smerujúce do výstavby nových nemocníc.
Nárast produkcie, hoci miernejší, priniesol marec aj vo výstavbe infraštruktúry. V porovnaní s februárom tu produkcia narástla približne o desatinu (po zohľadnení sezóny). Tempo jej medziročného rastu sa zrýchlilo z 7,2% na 15,2% - za rastovými maximami ale na rozdiel od výstavby budov zaostávalo, jemne silenejší medziročný nárast sme dokonca zaznamenali aj na prelome rokov v decembri (21,4%) a januári (16,0%). Akokoľvek, dobiehajúce projekty financované z končiaceho Plánu obnovy, i postupný nábeh nových projektov z EÚ fondov, držia výstavbu infraštruktúry na niekoľkoročných maximách (najvyššej úrovni od roku 2019).
Výhľad
Predpokladáme, že marcové rekordné čísla stavebníctva nebudú plne udržateľné a nasledujúce mesiace prinesú ich čiastočnú korekciu. Akokoľvek, väčší zo segmentov stavebníctva by mal i v nasledujúcich mesiacoch prinášať prevažne medziročné nárasty. Robustné oživenie na trhu s bytmi sa už na prelome leta a jesene postupne prelialo aj do ich novej výstavby. I napriek negatívnym vplyvom fiškálneho konsolidačného balíčka, či oslabenia dopytu v dôsledku nového inflačného šoku plynúceho z konfliktu na Blízkom východe a opätovného nárastu úročenia hypoték, očakávame, že relatívne silný dopyt po nových nehnuteľnostiach, pretrvá aj v tomto roku, minimálne v jeho prvej polovici. Navyše, úvod roka naznačil, že veľká časť bytovej výstavby by sa mohla nachádzať v úvodných fázach výstavby, a teda jej dokončovanie (i bez silnejšieho nástupu novo začatej výstavby) by tak mohlo čísla vo výstavbe bytov zdvíhať aj počas zbytku roka.
Na druhej strane, výstavba infraštruktúry by mohla postupne kulminovať. Postupná finalizácia projektov z Plánu obnovy začne v priebehu roka postupne oslabovať momentum v jej výstavbe. A hoci časť končiacich projektov nahradia nové projekty financované z EÚ fondov, v prechodovej fáze môže v dôsledku presunu kapacít dochádzať aj k výraznejším krátkodobým poklesom produkcie. Navyše, chronické problémy pri výstavbe verejnej infraštruktúry môžu pozitívne efekty z rozbehu nových verejných projektov predsa len stále čiastočne tlmiť, resp. odďaľovať. Čoraz častejšie tak najskôr budeme v tomto menšom segmente stavebníctva pozorovať červené rastové čísla (najmä v medziročnom porovnaní).
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky