Slovenské stavebníctvo sa po prekvapivom februárovom oživení v marci opäť významnejšie prepadlo. Jeho produkcia sa podľa údajov Štatistického úradu v porovnaní s februárom znížila až o 7,5% (sezónne očistené). Medziročný pokles stavebníctva sa tak opätovne prehĺbil smerom k dvojciferným úrovniam – a to z -0,4% až na -9,4%.
Marcový pokles stavebníctva bol relatívne plošný – klesala ako tuzemská produkcia (-8,5% medziročne), tak aj produkcia tuzemských stavebných firiem v zahraničí (-16,1% medziročne), ako nová výstavba a rekonštrukcie (-10,2%), tak aj opravy a údržba (-4,9%) a ako výstavba budov (-8,1%), tak aj výstavba infraštruktúry (-9,6%).
Výstavba budov nenadviazala na prekvapivé februárové oživenie stavebnej produkcie. S postupným nástupom hlavnej stavebnej sezóny sa totiž najskôr zmierňuje aj efekt poveternostných podmienok a do popredia sa dostáva reálna sila dopytu po stavebných prácach. Marec tak produkciu stavebníctva skôr len zreálnil po februári, ktorý ovplyvnili na toto ročné obdobie nezvyčajne priaznivé poveternostné podmienky. Aj marec pritom potvrdzoval, že problémy vo výstavbe budov naďalej hlási predovšetkým výstavba bytov (-19,3% medziročne). Tá naráža na ochladený realitný trh. Očakávaný pokles úrokových sadzieb síce už viedol k zastaveniu poklesu novo-začatej výstavby, jej efekt sa však do čísel stavebníctva začne premietať až postupne. Nateraz nová výstavba ešte nedokáže plne nahrádzať postupne ukončovanú výstavbu bytov rozostavaných pred ochladením trhu. Na druhej strane, nebytový segment odoláva vysokým úrokom aspoň nateraz relatívne dobre – i v marci sa jeho produkcia dokonca medziročne zvýšila, hoci len o nepatrných 0,7%.
Menší zo segmentov stavebníctva – výstavba infraštruktúry - v týchto mesiacoch zápasí s eurofondovým cyklom. Ukončené projekty financované z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia budú len postupne nahrádzané novými projektami financovanými z nového rozpočtovacieho obdobia, či Plánu obnovy a odolnosti. Medziročný pokles v tejto časti stavebníctva by sa pritom (i v dôsledku bázického efektu) mohol v nasledujúcich mesiacoch ešte viac prehĺbiť. V marci výstavba infraštruktúry medziročne klesala o 9,6%.
Ilustračné foto: Anthony Fomin / Unsplash.com
Výhľad
Stavebníctvo bude v tomto roku pravdepodobne zápasiť s nižším dopytom v oboch svojich segmentoch. Výstavbu budov budú brzdiť stále vysoké úroky a klesajúca investičná aktivita v ekonomike, a to aj napriek tomu, že trh bývaním už svoje dno najskôr našiel. Jeho zotavenie však bude len veľmi pomalé a k úrovňami spred energetickej/inflačnej krízy sa ani zďaleka nepriblíži. Výstavba infraštruktúry sa bude musieť vysporiadať s prechodným obdobím, kedy sa ukončia viaceré projekty financované z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia. Nábeh stavebných projektov z nového rozpočtovacieho obdobia, či Plánu obnovy môže pritom brzdiť nový politický cyklus. Skúsenosti z minulosti naznačujú, že s nástupom novej vlády často dochádza aj k prehodnocovaniu priorít, čo dočasne spomaľuje i nábeh nových verejných projektov výstavby infraštruktúry. Na druhej strane, v porovnaní s rokom 2016 (predchádzajúci prechod medzi rozpočtovacími obdobiami) by pokles mohol byť predsa len o niečo miernejší, a to vďaka fázovaniu projektov. Časť projektov tak bude financovaná z dvoch rozpočtovacích období a stavebné práce by tu mali plynulo pokračovať aj v tomto roku.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky