Priemysel aj v septembri pokračoval na svojej ceste konsolidácie po odznení prvej vlny pandémie. Podľa údajov Štatistického úradu sa jeho produkcia v septembri zvýšila o 3,3% (sezónne očistené) a priblížila sa tak opäť bližšie k úrovni z rovnakého obdobia minulého roka, hoci ju stále ešte tesne nedosiahla (-0,2%). Nenaplnili sa tak naše obavy z dočasne slabšej septembrovej nálady v priemysle.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Aj v septembri, podobne ako počas dvoch letných mesiacov, platilo, že čísla priemyslu pomáhali vylepšovať dve jeho menšie zložky – ťažba a energetika. Obe si pripísali dvojciferný medziročný rast produkcie na úrovni okolo 13% a celkový medziročný rast priemyslu tak pomohli vylepšiť o 1,6 pb. Kľúčový spracovateľský priemysel tak ostával v červených číslach, hoci v jeho prípade aspoň platilo, že dynamika medziročného poklesu jeho produkcie sa ďalej zmierňovala z -3,0% na -2,0%. Silný medziročný rast produkcie si v septembri pripísal najmä drevospracujúci a papierenský priemysel, ktorého produkcia bola v porovnaní s minuloročným septembrom vyššia až o 17,8% a celkové medziročné čísla priemyslu tak vylepšoval o 0,48 pb. Medziročné porovnanie tu pozitívne ovplyvnil aj priaznivý bázický efekt, produkcia v odvetví sa však významne zvýšila (cca o 10%) aj v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom a vrátila sa na úrovne, na ktorých sa naposledy pohybovala v úvode roka 2019. Okrem drevárov a papiernikov si jemný medziročný rast produkcie v septembri pripísali i potravinári (4,4%), volatilní farmaceuti (3,3%) a zanedbateľný rast produkcie obnovil aj kľúčový automobilový priemysel (0,3%), a to aj vďaka pomerne silnému medzimesačnému zvýšeniu produkcie. Automobilky pravdepodobne ťažia z oživenia dopytu na domácom európskom trhu po odznení prvej vlny pandémie i z dynamicky rastúceho čínskeho trhu (ktorý doručuje v posledných mesiacoch pravidelne dvojciferné dynamiky medziročného rastu). Druhá vlna pandémie v Európe pravdepodobne opäť okreše dopyt po nových autách, avšak prvé čísla z októbra aspoň nateraz naznačujú, že prepad predajov by nemusel byť ani zďaleka tak významný ako počas jari.
Pozitívne sa dá hodnotiť i to, že dvojcifernú dynamiku medziročného poklesu vykázali v septembri už len dve odvetvia, ktoré sa trápili už pred vypuknutím pandémie – textil a odevy (-21,2%) a výroba chemikálií (-14,2%). Naďalej sa pritom zdá, že po prvej vlne pandémie sa o niečo rýchlejšie zotavovali odvetvia naviazané na spotrebný ako na investičný dopyt. Akokoľvek, medzera v produkcii sa pomaly zatvára aj pri kapitálových tovaroch, významný medzimesačný nárast produkcie (o približne 7%) a zmiernenie dynamiky medziročného poklesu si pripísali v septembri výrobcovia elektrických zariadení (z -10,3% na -7,5%) i strojári (z -9,2% na -6,1%). Produkcia sa už stabilizovala aj v minulých rokoch trápiacom som sa (i v dôsledku silných konkurenčných tlakov a vyššej lokálnej cene energií) hutníckom priemysle – medziročne tu bola produkcia presne na úrovni septembra minulého roka, v porovnaní s augustom tu produkcie nepatrne vzrástla. Produkciu blízko minuloročnej úrovne ukazoval aj ďalší prevažne predstihový sektor priemyslu – výroba z gumy, plastov a stavebných materiálov (-0,3%), a to aj napriek významným problémom domáceho stavebníctva.
Priemysel v treťom štvrťroku vymazal významnú časť výpadku z pandémiou zasiahnutého druhého štvrťroka, avšak stále ani zďaleka nie celý. Jeho produkcia sa v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom zvýšila o približne tretinu (sezónne očistené) a dynamika medziročného poklesu sa zmiernila z -28,1% v priemere už len na -1,5%. Priemysel sa zotavoval rýchlejšie ako sme pôvodne očakávali a mal by byť aj hlavným ťahúňom rastu (medzikvartálneho) ekonomiky v treťom štvrťroku. Do našej prognózy HDP v treťom štvrťroku prináša jednoznačne významné pozitívne riziko.
... stavebníctvo vo vážnych problémoch
Na rozdiel od priemyslu, stavebníctvo ostáva hlboko v červených číslach a na tomto fakte nič nezmenil ani september. Naopak, pokles produkcie stavebníctva sa na prelome leta a jesene ešte viac zvýraznil. Jeho produkcia klesla o ďalšie 0,4% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank na základe údajov Štatistického úradu), pričom dynamika jej medziročného poklesu sa prehĺbila z -19,2% až na -22,1%. Stavebníctvo si tak pripísalo najvýraznejší medziročný pokles od októbra 2016 (v roku 2016 bol pokles ovplyvnený najmä výpadkom eurofondových projektov po ich dočerpávaní na poslednú chvíľu v roku 2015). Významný pokles stavebníctva bolo možné v septembri pozorovať najmä v jeho domácej časti (-23,3% medziročne), produkcia v zahraničí klesala o niečo pomalšie (-6,3%). Oba segmenty stavebníctva zaznamenali opäť porovnateľný medziročný pokles produkcie - výstavba infraštruktúry o -22,6%, výstavba budov o -23,6%. Kým pokles (a zvyšenú volatilitu) vo výstavbe infraštruktúry ovplyvňujú najmä viaceré problémy pri výstavbe verejnej infraštruktúry, vo výstavbe budov môžeme hovoriť skôr o štrukturálnych problémoch - výstavba budov má svoj cyklický vrchol už za sebou. Aktuálny pokles tak pravdepodobne nie je ani tak dôsledkom pandémie, ako skôr výsledkom pozvoľného schladzovania rezidenčného trhu i investičnej výstavby. Svoju rolu však môžu hrať aj praktickejšie dôvody súvisiace so stavebným zákonom a pozitívnymi očakávaniami časti developerov ohľadom budúcich zmien v jeho znení.
Na rozdiel od priemyslu sa stavebníctvo po odznení prvej vlny pandémie nezačalo zotavovať, čo len potvrdzuje, že jeho pokles bol viac v dôsledku štrukturálnych problémov mimo dosahu pandémie. Produkcia stavebníctva v treťom štvrťroku ďalej klesala, v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 4,5%, pričom dynamika jeho medziročného poklesu sa prehĺbila -14,6% na -18,4%. Stavebníctvo tak prináša jednoznačne negatívne riziko pre našu prognózu HDP v treťom štvrťroku a čiastočne tak vyvažuje pozitívny efekt z priemyslu. Vzhľadom na jeho váhu by však pozitívne riziká z priemyslu (i zahraničného obchodu), či maloobchodných tržieb (spotreby) mali prevážiť.
Výhľad
Prvotná fáza zotavenia priemyslu sa ukázala byť silnejšia ako sme pôvodne očakávali. Vyhliadky do budúcna však ohrozuje nástup druhej vlny pandémie vo viacerých európskych krajinách. Negatívne efekty druhej vlny pandémie na výkon priemyslu by mohli byť miernejšie ako počas prvej jarnej vlny. Viaceré indikátory dôvery v priemysle nateraz ukazujú relatívne väčšiu odolnosť priemyslu na rozbiehajúcu sa pandémiu ako počas prvej vlny, hoci októbrové prieskumy ešte nemuseli efekt druhej vlny plne zachytiť. Pre slovenský priemysel bude kľúčová opäť najmä kondícia jeho hlavnej zložky – automobilového priemyslu. Prvé čísla októbrových predajov áut v Európe síce naznačujú ich pokles, avšak na rozdiel od jari skôr v jednotkách ako desiatkach percent. Priemyslu by mohla pomáhať aj jemnejšia forma obmedzení počas druhej vlny, keď európske krajiny už zvyčajne nepristupujú k úplnej uzávere hraníc (a nespomaľujú tak i cezhraničné tovarové toky). Akokoľvek, druhá vlna pandémia predsa len čiastočne zasiahne aj priemysel, minimálne spomalí jeho zotavovanie, pravdepodobnejšie však budeme môcť opäť pozorovať mierny pokles produkcie. Brzdou pritom nemusí byť len znova klesajúci dopyt, ale aj problémy na ponukovej strane, keď znovu šíriaca sa pandémia môže narúšať produkciu v časti subdodávateľského reťazca. To môže spôsobovať problémy najmä pri plnom využití kapacít, v opačnom prípade by mohli byť krátkodobé výpadky rýchlo dobehnuté a dočasne ovplyvniť najskôr len mesačné ako kvartálne čísla.
Aj bez nástupu druhej vlny je však otázne, nakoľko by bolo prvotné oživenie priemyslu dlhodobo udržateľné. To totiž podporili aj nahromadené zákazky, ktoré nestihli byť zrealizované počas vrcholiacej pandémie. Predpokladáme, že pandémia predsa len mohla permanentne vymazať časť dopytu. V takomto prípade by bola mierna korekcia prvotného oživenia aj bez nástupu druhej vlny pandémie nevyhnutná. Očakávame teda, že produkcia na jeseň bude opäť zaostávať za úrovňami spred roka (aj v dôsledku nastupujúcej druhej vlny pandémie v Európe), pričom na prelome rokov môže vykazovať i zvýšenú volatilitu (ťahanú vývojom pandémie). Úrovne spred krízy by mohol priemysel podľa našich odhadov udržateľne dosiahnuť najskôr až v druhej polovici budúceho roka, resp. v úvode roka 2022.
Stavebníctvo by malo ostať v červených číslach aj v nasledujúcich mesiacoch, keď väčší z jeho segmentov, výstavba budov, má s najväčšou pravdepodobnosťou svoj cyklický vrchol už za sebou a menší segment výstavby infraštruktúry dlhodobo zápasí s viacerými problémami pri výstavbe verejnej infraštruktúre, ktoré vnášajú do čísle produkcie zvýšenú volatilitu. Aj produkciu stavebníctva navyše môže dočasne narúšať nastupujúca druhá vlna pandémie.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.