Eurostat v týchto dňoch zverejnili aktuálny vývoj cien nehnueteľností v krajinách EÚ za 2. kvartál 2016, ktorému sme sa rozhodli venovať aj my v tohtotýždňovej téme. Ceny nehnuteľností na Slovensku už v podstate od začiatku roka 2015 mieria smerom nahor, pričom tempo ich rastu sa zrýchľuje a v 2. kvartáli bolo najrýchlejšie od konca roka 2008. V nasledujúcom texte sa teda bližšie pozrieme na to, ako sa ceny rezidenčných nehnuteľností zmenili v druhom kvartáli tohto roka aj v európskych krajinách.
Ilustračné foto: Pixabay.com
V eurozóne medziročne vzrástli v druhom kvartáli tohto roka ceny nehnuteľností o 2,9 % a v únii ako celku rástli ešte výraznejšie o rovné 4 %. Slovensko sa v tomto prípade umiestnilo nad európskym priemerom, keď podľa štatistík Eurostatu ceny rezidenčných nehnuteľností vykázali medziročný rast o 5,7 %. Umiestnili sme sa tak v prvej desiatke krajín s najrýchlejším medziročným rastom cien nehnuteľností.
Údaje Eurostatu ukázali o niečo rýchlejší rast cien nehnuteľností ako údaje Národnej banky Slovenska [NBS]. Aj podľa jej výpočtov ale ceny nehnuteľností na Slovensku v 2. kvartáli 2016 medziročne výrazne vzrástli, a to o 4,8 %. Predstavovalo to najrýchlejší rast od konca roka 2008. Mierny nesúlad medzi štatistikami Eurostatu a NBS vyplýva z odlišnej metodiky. Hoci medzi týmito údajmi existujú určité rozdiely, trendy vývoja sú podľa výpočtov oboch inštitúcii podobné. Z údajov zverejnených NBS vyplýva, že priemerná cena nehnuteľností bola v druhom tohtoročnom štvrťroku na úrovni 1 279 eur za 1 m2. Najdrahšie nehnuteľnosti sú v Bratislave a jej okolí, ktorých cena je až 1 785 EUR za m2, teda 2 – násobne až 3 – násobne vyššia ako v ostatných našich regiónoch. Najlacnejšie nehnuteľnosti nájdeme v nitrianskom regióne, a to za 581 EUR za m2. Nasleduje Trenčiansky, Banskobystrický a Prešovský kraj, pričom posledné dva menované sú zároveň aj regiónmi s najvyššou mierou nezamestnanosti. Záujem o bývanie je v týchto regiónoch nižší, keďže možnosti nájsť si prácu sú obmedzené.
Mnohí z nás sa však pri kúpe nehnuteľnosti neobmedzujú len na slovenské regióny, ale poohliadnu sa aj za naše hranice. Týka sa to najčastejšie Slovákov žijúcich v prihraničných oblastiach. Aktuálne im však nehrá do karát situácia v susednom Maďarsku, kde ceny bytov a domov rastú už dlhodobo dvojciferným tempom a v druhom kvartáli 2016 sa medziročne zvýšili až o vyše 10 %. Spolu s Lotyšskom to predstavuje najvyšší rast spomedzi všetkých krajín únie. Veľmi podobne je na tom aj Rakúsko, ktoré vykázalo tretí najrýchlejší rast cien nehnuteľností, na úrovni 9 %. Drahšie ako pred rokom ale boli, spomedzi našich susedov, aj nehnuteľnosti v Českej republike, a to o 6,3 %. V Maďarsku, Rakúsku aj Česku rástli dokonca ceny bytov a domov rýchlejším tempom ako u nás. Poľsko bolo jedinou našou susednou krajinou, kde došlo v druhom kvartáli len k miernemu zdraženiu [o 0,4 %].
Nielen v našom regióne, ale aj naprieč Európou pokračuje realitný trh v oživovaní. Rast cien nehnuteľností totiž zaznamenalo celkovo až 25 krajín spomedzi 27 členov Európskej únie, za ktoré boli údaje dostupné. A v mnohých krajinách ceny nehnuteľností dokoca rástli výraznejším tempom. Z nepatrného rastu cien nehnuteľností, do 1 %, sa mohlo tešiť len Slovinsko, Poľsko, Fínsko a Francúzsko. Jediné dve krajiny EÚ, v ktorých došlo v druhom kvartáli k zlacneniu nehnuteľností, boli Cyprus a Taliansko. V Taliansku pritom poklesli ceny len mierne o – 1,4 %, ale na Cypre došlo k výraznejšiemu zlacneniu až o takmer – 9 %.
A čo sa podpisuje pod rastový trend na našom realtnom trhu? Nízke úrokové sadzby na úveroch na bývanie, priaznivý vývoj v našej ekonomike, klesajúca nezamestnanosť či rastúce mzdy zamestnancov sú hlavné faktory, ktoré podporujú dopyt po bytoch a domoch a tlačia ich ceny nahor. A predpokladáme, že tento trend sa tak skoro nezmeni a ceny nehnuteľností budú naďalej postupne rásť. Extrémne zvyšovanie cien však neočakávame, keďže napriek zlepšujúcej sa situácii na trhu práce je miera nezamestnanosti u nás stále pomerne vysoká, čo bude aj naďalej brzdiť rast cien bytov a domov. Vývoj sa ale samozrejme bude líšiť aj v závislosti od jednotlivých regiónov.
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat; údaje za Grécko nie sú dostupné