Slovenskej ekonomike sa v poslednom období relatívne darí. Pozitívny vplyv dynamického ekonomického rastu pociťuje aj trh práce. Zamestnanosť v domácej ekonomike rastie, nezamestnanosť sa pomaly blíži k svojim porevolučným minimám. V aktuálnom Grafe týždňa sme sa zamerali na zamestnanosť absolventov a jej porovnanie s ostatnými európskymi krajinami. Skoré vytvorenie pracovných návykov u absolventov, t.j. ich skoré začlenenie do trhu práce, znižuje pravdepodobnosť, že títo absolventi sa stanú dlhodobo nezamestnanými, t.j. ich atraktivita pre zamestnávateľov bude postupne klesať a bez dodatočných nákladov na ich preškolenie budú na trhu práce prakticky nepoužiteľní.
Slovenský trh práce už niekoľko desaťročí trpí štrukturálnym problémom na trhu práce s vysoko nadpriemerným podielom dlhodobo nezamestnaných. Jedným z dôvodov by mohla byť aj relatívne nízka úspešnosť zamestnávania absolventov, ktorí si tak hneď v úvode svojej profesnej kariéry nevybudujú nevyhnutné pracovné návyky. A skutočne miera zamestnanosti absolventov sa na Slovensku dlhodobo pohybovala pod priemerom EÚ, pričom Slovensko sa v rokoch 2003-2014 radilo medzi 10 najhorších krajín EÚ v úspešnosti zamestnania absolventov. Zdá sa pritom, že problém so zamestnateľnosťou absolventov sa na Slovenskú zvýrazňuje najmä v rokoch slabšieho ekonomického rastu. Kým v rokoch 2003-2004 sa Slovensko spolu s Poľskom a Gréckom radilo medzi TOP3 najhoršie krajiny EÚ, následný silný ekonomicky rast zlepšil aj šance absolventov zamestnať sa a výraznejšie priblížil Slovensko k priemeru EÚ. Následná kríza opäť výrazne zhoršila zamestnanteľnosť slovenských absolventov, miera ich zamestnanosti klesala výraznejšie ako v priemere v EÚ a Slovensko sa v roku 2010 opäť ocitlo medzi piatimi krajinami EÚ s najhoršou pozíciou v tomto ukazovateli. Situácia v posledných rokoch sa vďaka opätovnému naštartovaniu ekonomického rastu znova zlepšuje, miera zamestnanosti absolventov sa opätovne blíži priemeru EÚ, v minulom roku pritom Slovensko po prvýkrát za posledných 10 rokov už dokonca nepatrilo medzi 10 najhorších krajín (avšak aj vďaka problémom mnohých krajín na periférií eurozóny, za najúspešnejšími rokmi 2006-2008 miera zamestnanosti absolventov na Slovensku stále mierne zaostáva).
V minulom roku sa v priemere v krajinách EÚ podarilo zamestnať 77% absolventov. Miera zamestnanosti na Slovensku bola len mierne nižšia na úrovni 75%. Naopak, Česká republika sa dlhodobo radí medzi lídrov v úspešnosti skorého uplatnenia absolventov a potvrdzovali to aj údaje za minulý rok, kedy s mierou zamestnanosti absolventov na úrovni 83% bola najlepšou krajinou regiónu strednej a východnej Európy a siedmou najlepšou krajinou EÚ. Lídrom rebríčka miery zamestnanosti absolventov v EÚ bola v minulom roku Malta s úspešnosťou až 96%. Relatívne úspešní v zamestnávaní absolventov však boli aj Nemci (91,5%), Holanďania a Rakúšania (takmer 89%). Na opačnom konci rebríčka nájdeme najmä krajiny juhu Európy, ktoré stále zápasia s dôsledkami ekonomickej krízy minulých rokov, menej ako polovicu absolventov sa podarilo zamestnať v Grécku (45%), či Taliansku (49%). Problémy však vykazuje aj Chorvátsko (62%), Španielsko (66%), či Cyprus (69%) a pri relatívne silnom ekonomickom raste trocha prekvapivo aj Rumunsko (68%).
Neprekvapí, že šance zamestnať sa absolventom rastú s dosiahnutým vzdelaním. Miera zamestnanosti vysokoškolských absolventov v priemere v EÚ dosahovala takmer 80%. Pri stredoškolákoch majú vyššiu šancu uplatniť sa na trhu prácu absolventi s odborným stredoškolským vzdelaním (73%), naopak ohrozenejšou skupinou sú stredoškoláci so všeobecným vzdelaním, ktorých miera zamestnanosti dosahuje len niečo viac ako 60%. Rozloženie šancí na zamestnania podľa dosiahnutého vzdelania je u Slovákov pritom veľmi podobné ako v priemere v EÚ. Z pohľadu uplatnenia na trhu práce sú však absolútne najviac ohrozenou skupinou mladých ľudí tí, ktorí predčasne ukončia svoje vzdelávanie. Z tejto skupiny mladých ľudí si v roku 2015 našlo prácu v priemere v EÚ len 42%, na Slovensku dokonca len 23%, v Českej republike 35%. Najčastejšie vzdelávanie ukončujú mladí ľudia v Španielsku, na Malte a v Rumunsku, kde školu nedokončí až 20% mladých ľudí vo veku 18-24. V prípade Rumunska, ale aj Bulharsku pritom významnú časť tvoria mladí ľudia, ktorí ani nejavia záujem o štúdium ani o prácu, čo problém ešte viac zvýrazňuje (až 5-6% mladých ľudí vo veku 18-24 rokov v oboch krajinách predčasne ukončí štúdium a nehľadá si ani prácu). V priemere v EÚ štúdium predčasne ukončuje približne 11% mladých ľudí. Slovensko s podielom 7% a Česká republika s podielom 6% sa radia medzi krajiny s relatívne menším podielom predčasného ukončenia vzdelávania, v posledných rokoch však v oboch krajinách pozorujeme pozvoľne rastúci podiel predčasného ukončenia štúdia (v roku 2010 v oboch krajinách dosahoval necelých 5%). Keďže sa jedna z pohľadu trhu práce o najohrozenejšiu skupinu mladých ľudí a navyše úspešné dovŕšenie vzdelania výrazne zvyšuje šance na zamestnanie, cieľom krajín EÚ je znižovať podiel predčasného ukončenia vzdelávania. Do roku 2020 by malo v priemere v krajinách EÚ predčasne ukončiť štúdium maximálne 10% populácie vo veku 18-24 rokov, na Slovensku a v Česku je cieľ (aj vzhľadom na súčasnú úroveň) prísnejší na úrovni 6% pre Slovensko a 5,5% pre republiku.
Zdroj: UniCredit Bank Weekly N.o.t.e.s