Trh práce ostával relatívne robustný aj v samom závere roka. Dá sa ale povedať, že v poslednom roku miera nezamestnanosti viac menej len stagnovala. Potvrdzuje to aj pohľad na medziročné porovnanie miery disponibilnej nezamestnanosti. Tá síce v závere roka (v novembri) úspešne atakovala historické minimum, avšak medziročne bola nižšia len o 0,1 pb., resp. 3 tisíc disponibilných nezamestnaných. Dôvodom nie je ani tak nedostatok pracovných miest v ekonomike, ale nevhodná štruktúra uchádzačov o prácu. Ponuka a dopyt po práci sa nestretávajú regionálne, kvalifikačne ani odvetvovo. Ponuka je sústredená najmä na východe a na juhu stredného Slovenska. Až 16% nezamestnaných je pritom nezamestnaných dlhšie ako dva roky, čo predstavuje 0,9% ekonomicky aktívnej populácie. Títo nezamestnaní sú často bez kvalifikácie i pracovných návykov a teda len ťažko uplatniteľní na trhu práce. Počet dlhodobo nezamestnaných sa pritom od konca roka 2019 zásadnejšie nemení. Ďalších takmer 40% nezamestnaných je bez práce viac ako jeden rok. Silný trh práce už pritom načiera aj do tejto prvotnej kategórie dlhodobo nezamestnaných a ich počet sa postupne znižuje. Nedostatočná ponuka vhodnej domácej pracovnej sily sa teda premieta do rastúceho počtu neobsadených (voľných) pracovných miest, či zvýšeného dovozu pracovnej sily zo zahraničia.
Ilustračné foto: FizaPaintWork / Pixabay.com
Počet neobsadených pracovných miest prekvapivo rástol aj v závere roka, kedy sa útlm sezónnych prác zvyčajne prejavuje aj na relatívne citeľnom úbytku voľných miest v ekonomike. Po očistení o tradičné sezónne faktory tak počet voľných miest v ekonomike po prvýkrát v histórií presiahol 100 tisíc. Celkový počet síce môže byť nafúknutý už „neaktívnymi“ voľnými miestami, ktoré v evidencii úradov formálne ostávajú, ale reálne sú už buď zrušené, alebo obsadené, trend vývoja v posledných mesiacoch však naznačuje, že problém s nedostatkom pracovnej sily na domácom trhu práce stále pretrváva. Voľné pracovné miesta pritom pribúdajú naprieč odvetviami ekonomiky, vrátane miest, ktoré nevyžadujú vyššie požiadavky na kvalifikáciu (pomocní pracovníci). I naďalej platí, že voľné pracovné miesta pribúdajú predovšetkým v ekonomicky silnejších regiónoch Slovenska. V decembri sa k nim pridal aj Košický kraj. Naopak, v ekonomicky chudobnejších regiónoch Slovenska síce pozorujeme pokračujúci pokles miery nezamestnanosti, avšak na úkor voľných pracovných miest (najmä v Banskobystrickom kraji).
Nedostatok vhodnej pracovnej sily i v závere roka vytváral vhodné podmienky pre jej dovoz zo zahraničia. Ich počet (po zohľadnení sezóny) kontinuálne narastá a z mesiaca na mesiac posúva historické maxima. Drvivá väčšina cudzincov smeruje do ekonomicky silnejších regiónov Slovenska, ktorá vykazujú aj najakútnejší nedostatok pracovníkov. V dôsledku nedostatku pracovnej sily v celom stredoeurópskom regióne a silnej konkurencie z krajín ako Nemecko, Rakúsko, či Česko, ktoré vykazujú dlhodobo vyššiu priemernú mzdu, prúdi nová pracovná sila na Slovensko prevažne z Ukrajiny a iných post sovietskych republík, či Ázie (India a juhovýchodná Ázia). Naopak, európski zamestnanci krajinu skôr opúšťajú.
December celkovú situáciu na trhu práce v zásade nezmenil. Trh práce ostáva naďalej napätý, čo sa prejavuje aj na raste voľných miest v ekonomike. Napriek tomu decembrové čísla priniesli aj drobné prekvapenia, najmä výrazne zvoľnenie pohybov v štatistikách úradov práce. Počet novo registrovaných nezamestnaných bol najnižší od júla roku 2023 (po zohľadnení sezóny). Medziročne úrady práce registrovali až o 8,7% nových nezamestnaných menej. Čiastočne k tomu prispel miernejší efekt tradičného prílevu sezónnych pracovníkov v závere roka. Počet nezamestnaných, ktorí do evidencie úradov práce v decembri prišli z poľnohospodárstva a stavebníctva, t.j. dvoch kľúčových odvetví, ktoré na prelome rokov do evidencie dodávajú sezónnych nezamestnaných, sa medziročne znížil až o 12,2%. Nižší prílev sezónnych pracovníkov do domácich štatistík nezamestnaných môže súvisieť aj s narastajúcou závislosťou týchto odvetví na zahraničnej pracovnej sile. Medziročne menej nezamestnaných však prichádzalo aj z priemyslu, verejnej správy, finančných služieb, či turizmu. Nižší prílev nových nezamestnaných sa prejavil aj na menšom počte umiestnených na trhu práce, ktorý bol rovnako najnižší od polovice roku 2023 (po zohľadnení sezóny), resp. medziročne nižší o 10,2%. Aj december tak ukazoval, že prílev a odlev nezamestnaných sú v poslednom období spojené nádoby. Nižší prílev nových nezamestnaných sa zákonite prejavuje aj na slabších číslach tých, ktorí si v priebehu mesiaca nájdu novu prácu, a naopak na náraste voľných pracovných miest v ekonomike. To len dokazuje, že aktuálnym problém domáceho trhu práce je nedostatok vhodnej pracovnej sily.
Miera (disponibilnej) nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v decembri pod vplyvom ukončenia sezónnych prác vzrástla o 0,10 pb. na 4,96% (138 tisíc). Koncoročný nárast miery (disponibilnej) nezamestnanosti bol už tradične výlučne dôsledkom ukončenia sezónnych prác. Po štatistickom očistení o tradičné sezónne vplyvy (prepočet UniCredit Bank) klesla miera nezamestnanosti nepatrne o 0,02 pb. na 4,94%. V medziročnom porovnaní sa pokles miery disponibilnej nezamestnanosti zmiernil z -0,16 pb na -0,12 pb (3 tisíc).
Ďalšiemu poklesu miery nezamestnanosti bráni najmä nesúlad medzi ponukou a dopytom po pracovnej sile. Na svoje mantinely naráža predovšetkým trh práce na ekonomicky silnejšom západe krajiny. V decembri tu (sezónne očistená) miera nezamestnanosti opäť stagnovala na úrovni 3,66% a v podstate nezmenená (v intervale 3,65-3,67%) ostáva už 6 mesiacov v rade. Naopak, na ekonomicky slabšom východe a juhu stredného Slovenska miera disponibilnej nezamestnanosti po očistení o sezónne vplyvy stále klesala – v decembri o 0,04 pb na 7,93%. Opäť však platilo, že takmer výlučne už len na úkor voľných pracovných miest (najmä v Banskobystrickom kraji).
Počet voľných pracovných miest v ekonomike v závere roka prekvapivo narástol o takmer tisícku na 97,5 tisíc. V závere roka pritom zvyčajne pozorujeme pokles voľných pracovných miest, i pod vplyvom ukončenia sezónnych prác. Po očistení o tradičný sezónny efekt tak počet voľných pracovných miest v ekonomike narástol o takmer 4 tisíc (3,9%) a po prvýkrát v histórií (fiktívne) jemne prevýšil 100 tisíc. Prekonal tak doterajšie historické maximu zo záveru roka 2019. Dynamika medziročného rastu voľných pracovných miest sa v decembri zrýchlila z 17,1% až na 23,5%. Pracovné miesta v závere roka pribúdali naprieč profesiami, vrátane nízko kvalifikovaných pracovných miest pomocných pracovníkov. Gro (približne polovicu) voľných pracovných miest v ekonomike stále dopytuje najmä priemysel, predovšetkým na západe krajiny. Voľné pracovné miesta v porovnaní s novembrom (po zohľadnení sezóny) pribúdali opäť najmä v ekonomicky silnejších regiónoch západného Slovenska, s jedinou výnimkou Trenčianskeho kraja, kde sme pozorovali jemnú korekciu predchádzajúcich dvoch silných mesiacov, kedy bolo práve okolie Trenčína lídrom v raste voľných pracovných miest. V decembri sa k ním pridal aj Košický kraj. Naopak, v ostávajúcich dvoch krajoch, ktoré môžeme považovať za ekonomicky slabšie, počet voľných pracovných miest (po zohľadnení sezóny) opäť klesal – v Banskobystrickom kraji tretí mesiac v rade, v Prešovskom kraji dokonca už šiesty mesiac v rade. Extrémny úbytok voľných pracovných miest hlásia najmä okresy na severovýchode Slovenska. V okresoch Medzilaborce, Stropkov a Sabinov tak na jedno voľné pracovné miesto úrady práce registrujú viac ako 100 nezamestnaných. Naopak, v Bratislavskom a Trnavskom kraji úrady práce stále registrujú viac pracovných miest ako disponibilných nezamestnaných, v Nitrianskom a Trenčianskom kraji ich porovnateľný počet. V priemere na Slovensku pripadá na jedno neobsadené voľné pracovné miesto 1,4 nezamestnaného.
Ak by sa všetky voľné pracovné pozície podarilo obsadiť nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera nezamestnanosti na Slovensku by bola nižšia až o 3,50 pb. a dosahovala by len 1,46%. Takýto scenár je však extrémne nepravdepodobný, a to v dôsledku nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci, a to v kvalifikačnom i regionálnom smere.
Nedostatok vhodnej domácej pracovnej sily tlačí na jej dovoz zo zahraničia. Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku v decembri síce pod vplyvom sezóny jemne (o 250) klesol na 113,9 tisíc., po zohľadnení o sezónne vplyvy ale pokračoval v relatívne stabilnom náraste o 1,1% (resp. 1,2 tisíc). Medziročne na Slovensku pracovalo o 13 tisíc viac cudzincov. Dynamika medziročného rastu sa zrýchlila z 13,1% na 13,3%. Aj v decembri platilo, že na domáci trh práce prichádzali noví zamestnanci najmä z Ukrajiny (38% čistého medziročného prírastku), ostatných bývalých sovietskych republík (26% čistého medziročného prírastku), Indie (18% čistého medziročného prírastku) či juhovýchodnej Ázie (13% čistého medziročného prírastku). Naopak, počet zamestnancov z európskych krajín stagnoval alebo dokonca jemne klesal (úbytok zaznamenali najmä Srbi).
Výhľad
Rastúca, hoci spomaľujúca, ekonomika bude pravdepodobne i v úvode roka posielať nové požiadavky na zamestnancov. Posledné mesiace ale naznačili možný návrat dvojrýchlostného charakteru domáceho trhu práce. Na prelome rokov mieru nezamestnanosti už tradične dočasne navyšujú tradičné sezónne faktory (ukončenie sezónnych prác, predovšetkým v stavebníctve). Tie by v úvode roka tentokrát mohli navýšiť aj viaceré už ohlásené hromadné prepúšťania. Na napätom trhu práce s rekordným počtom neobsadených pracovných miest by však nárast nezamestnanosti mal byť len dočasný a trh práce by mal byť schopný nových nezamestnaných pomerne rýchlo absorbovať. Konsolidácia a očakávané spomalenie ekonomického rastu v tomto roku (aj pod vplyvom očakávaného zavedenia amerických ciel na dovozy z Európy) tak uľavia domácemu trhu práce pravdepodobne len čiastočne a dočasne. Nerovnováha na trhu práce sa pravdepodobne nebude zmierňovať ani v nasledujúcich rokoch. Práve naopak, starnutie populácie a postupný pokles ekonomicky aktívnej populácie ju budú ďalej zvýrazňovať.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky