Bohatí Slováci sa stále viac zaujímajú o cenné papiere a umenie, najčastejšie však investujú do fondov renomovaných správcov. Naopak, dynamika záujmu o cenné kovy, nehnuteľnosti a pôdu opadá, do akcií investujú opatrne. Privátni bankári okrem investícií stále častejšie riešia aj problematiku nástupníctva. Tri štvrtiny podnikateľov sa nakoniec rozhodnú odovzdať aspoň čiastočne svoju firmu deťom. Možno aj preto rýchlo rastie počet mladých milionárov do 30 rokov, mnohí z nich však zbohatli tiež vďaka vlastným podnikateľským úspechom. Sú sebavedomejší a v investovaní agresívnejší, od bankára si však nechajú poradiť. Aj vďaka ním do privátneho bankovníctva prenikajú technológie, každý piaty klient so svojím bankárom komunikuje cez mobilný messenger. Svoj voľný čas slovenskí milionári trávia cestovaním a športom, voľné chvíle tiež radi trávia s rodinou. Dbajú aj na kvalitné vzdelanie svojich detí, na štúdiá ich posielajú predovšetkým na prestížne európske vysoké školy.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Tieto a ďalšie preferencie slovenských milionárov odhalil tretí ročník exkluzívneho prieskumu UniCredit Private Banking zahŕňajúci informácie o takmer 6 000 klientoch privátneho bankovníctva banky s majetkom presahujúcim 111 tisíc EUR.
Rastúca geopolitická neistota v Európe a Severnej Amerike núti bohatých Slovákov hľadať pre svoje peniaze a majetok bezpečné prístavy. Na prvom mieste sa tak stále držia investície do fondov, investuje do nich 70 % klientov. Oproti minulému roku sa navyše výrazne narástli investície do cenných papierov zo 17 na 35 % klientov, zaujímavé sú aj alternatívy ako akcie (35 %) alebo dlhopisy (22 %).
Čomu sa naopak bohatí Slováci vo väčšine prípadov vyhýbajú, sú rozkolísané trhy s neistými výnosmi. Obmedzujú záujem o komodity a cenné kovy (9 %), s rastúcou cenou značne klesli aj nákupy pôdy (26 %). Opatrní sú stále aj v prípade priamych investícií do akcií. „Ak vybrali konkrétne akcie, tak verili najmä známym titulom. Záujem je naďalej všeobecne o tituly ponúkajúce stabilnú dividendu,“ hovorí Roman Hajduk, riaditeľ privátneho bankovníctva UniCredit Bank pre slovenský trh. Investičné portfóliá dopĺňajú napríklad umením alebo „anjelskými“ investíciami do rozvoja start-upov.
Hľadanie alternatívnych výnosov
„V čase nízkych výnosov, rozkolísaných trhov a množiacich sa geopolitických neistôt od Brexitu po situáciu týkajúcu sa zvolenia nového amerického prezidenta doplnili bohatí Slováci svoje portfóliá o investičné certifikáty s konzervatívnou štruktúrou, kde stavili na také firmy ako je Airbus, Shell či Louis Vuitton, alebo volili zaistené investície využívajúce potenciál globálnych trendov akými sú napríklad zdravotná starostlivosť či voda. Ďalej nakupovali výplatné dlhopisové fondy alebo fondy absolútneho výnosu. Vďaka našej na trhu jedinečnej riadenej otvorenej architektúre investícií dokážeme klientom aj v dnešných neistých dobách pomôcť ochrániť ich investície a vhodne rozložiť investičné riziko,“ objasňuje záujem bohatých slovenských investorov Roman Hajduk.
Investície multimilionárov do fondov a cenných papierov od fondov cez dlhopisy sa rôznia od desiatok až po stovky tisíc eur podľa preferencií investora. Klienti tak nakupujú viac titulov a investície tak diverzifikujú. Pre vyššie čiastky nad pol milióna eur bohatí Slováci vyberajú tiež investície do nehnuteľností, pôdy, zlata alebo umenia. Pri investíciách do bývania sa neobmedzujú len na Slovensko. „Stále častejšie si kupujú rekreačné domčeky vo svojich obľúbených dovolenkových destináciách, najčastejšie v Chorvátsku,“ dodáva Roman Hajduk.
Starší podnikatelia firmu skôr predajú, než aby ju odovzdali potomkom. Zarobia státisíce eur
Veľa klientov privátnych bankárov pochádza z podnikateľského prostredia. Ako prvá generácia slovenských porevolučných podnikateľov postupne starne, stále častejšie sa na banku obracajú s potrebou vyriešiť budúcnosť firmy. „Počet prípadov nástupníctva, ktoré riešia naši bankári, sa postupne zvyšuje. Pred niekoľkými rokmi sme sa s tým stretli skôr výnimočne, dnes každý bankár rieši v priemere 3 prípady za rok,“ objasňuje Dušan Hladný, riaditeľ Privátneho bankovníctva UniCredit Bank pre Česko a Slovensko.
Najpálčivejšou otázkou z pohľadu podnikateľov je, či podnik predať alebo odovzdať ďalšej generácii. Jasno v tom pri prvom oslovení banky nemá až 52 % podnikateľov. S bankármi riešia aj správne načasovanie odovzdania. „Prirodzene sa obávajú svojej neskúsenosti, väčšina z nich sa do tejto situácie dostane len raz za život,“ vysvetľuje Hladný. „Podnikatelia tiež často riešia stratu vplyvu vo firme alebo svoje vlastné emócie, keďže firmu budovali celý svoj život. Väčšina majiteľov firmu nakoniec odovzdá svojim potomkom,“ dopĺňa Hladný. Inkasujú v priemere okolo 350 tisíc eur, výnimočné však podľa privátnych bankárov nie sú ani predaje rádovo okolo 2 miliónov eur alebo viac.
Opraty preberá nová generácia sebavedomých milionárov
Počet mladých majetných klientov rýchlo rastie. Milionárov do 30 rokov pribúda približne štvorpercentným tempom ročne, tých od 30 – 40 rokov dokonca dvakrát rýchlejšie. „Úlohu hrá nielen samotné medzigeneračné odovzdávanie firiem, kedy sa majetok dostáva do rúk druhej generácie podnikateľov. Len asi 40 percent mladých klientov má totiž aj majetných rodičov. Rýchlo tiež rastie počet úplne nových mladých milionárov, ktorí sami vybudovali úspešný podnik alebo zaznamenali úspech na inom poli,“ vysvetľuje Hladný.
A akí sú títo mladí milionári v porovnaní s ostrieľanými matadormi? Podobne ako ich starší kolegovia investujú do akcií, nehnuteľností alebo investičných fondov. Podľa bankárov je však táto generácia oveľa sebavedomejšia a agresívnejšia. O svojich investíciách majú väčší prehľad, často vďaka masívnemu využívaniu moderných technológií. Na druhej strane sú však tiež oveľa netrpezlivejší, na výnosy alebo úspech nechcú čakať príliš dlho. Aj napriek tomu však zbytočne neriskujú a nechajú si od svojho bankára poradiť.
S bankárom na WhatsAppe
Slovenskí investori o sebe tiež tvrdia, že majú veľmi dobrý prehľad o tom, kde majú uložené svoje peniaze. Hovoria to takmer dve tretiny z nich (65 %). Takmer nikto svoje peniaze nezverí správcom majetku bez toho, aby sa aspoň rámcovo nezaujímal, čo sa s nimi deje. A nechajú si tiež poradiť. Okrem svojich bankárov dôverujú tiež názorom svojich priateľov, rodiny alebo finančných poradcov.
V komunikácii so svojím bankárom a privátnou bankou sa neboja moderných technológií. Polovica chce sledovať výkonnosť svojho majetku v aplikáciách na tablete alebo smartfóne. „Každý piaty už dnes s bankárom hovorí prostredníctvom rôznych messengerov, ako je WhatsApp alebo Facebook Messenger. Štandardom sú najmä pre našich mladších klientov,“ potvrdzuje Hladný trend prenikania moderných technológií aj do oblasti tradičného privátneho bankovníctva.
Životný štýl slovenského milionára: Šport, cestovanie, talianska, francúzska alebo ázijská kuchyňa a deti na zahraničných školách
Aj keď bohatí ľudia trávia väčšinu svojho času prácou a štvrtina (24 %) často pracuje aj vo svojom voľnom čase, zvyšok sa snaží nezanedbávať odpočinok a byť so svojou rodinou a blízkymi (38 %). Radi tiež cestujú (90 %) a športujú (62 %), tretina z nich aktívne vyhľadáva kultúrne akcie.
Ako prieskum UniCredit Bank už niekoľkokrát ukázal, bohatí Slováci nestoja o osobitnú pozornosť. „Nielenže by ste ich bežne na ulici nerozoznali, ale na rozdiel od svojich kolegov z iných kútov sveta nemajú ani extravagantné záľuby. Kupovanie športových klubov či budovanie exkluzívnych zbierok veteránov alebo vlastných módnych značiek – také záľuby by ste u bohatých Slovákov spočítali na prstoch ruky. Väčšina z nich dá prednosť rovnakým zážitkom ako bežný smrteľník – behu, zdravému životnému štýlu alebo kulinárskemu zážitku,“ hovorí Dušan Hladný.
V jedle preferujú taliansku kuchyňu (48 %) alebo reštaurácie špecializované na francúzske či ázijské kulinárske pokrmy. Neholdujú naopak módnemu vegetariánstvu, raw strave alebo inde populárnej severskej kuchyni.
Hoci sa často hovorí, že život je nekonečný kolobeh vzdelávania, len každý dvadsiaty bohatý Slovák venuje svoj voľný čas ďalšiemu vzdelávaniu. O to viac však dbajú na kvalitné vzdelanie svojich vlastných detí, ktoré majú v drvivej väčšine dve. Väčšinou už od najmladšieho veku navštevujú súkromné slovenské školy na Slovensku, ale aj v ostatných európskych či severoamerických štátoch. Len jeden zo štyroch bohatých rodičov posiela svoje dieťa na štátnu základnú alebo strednú školu. Kvalitné školy svojim potomkom doprajú klienti slovenských privátnych bánk aj po maturite. Osem z desiatich detí študuje vysokú školu alebo univerzitu v západnej Európe.
Zdroj: UniCredit Bank