Na základe spresnených údajov Štatistický úrad revidoval rast slovenskej ekonomiky v poslednom štvrťroku minulého roka mierne smerom nahor – z 4,2% na 4,3%.V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom vzrástla slovenská ekonomika o 1,0% (sezónne očistené). V úhrne za celý rok 2015 sa HDP Slovenska v stálych cenáchzvýšil o 3,6%. Štruktúra rastu ekonomiky v závere roka v zásade neprekvapila. Ekonomiku smerom nahor ťahal najmä domáci dopyt výdatne podporovaný verejnými investíciami (eurofondmi), ale aj zobúdzajúci sa zahraničný (predovšetkým európsky) dopyt, ktorý sa prejavil na zrýchlení dynamiky rastu vývozov na takmer 2-ročné maximum. Silný domáci dopyt sa však stále premietal aj do dynamického rastu dovozov, a tak čistý príspevok zahraničia rast HDP aj v závere minulého roka mierne znižoval, v porovnaní s tretím štvrťrokom sa však jeho negatívny príspevok k rastu predsa len zmiernil.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Domáci dopyt výrazne podporovali najmä rastúce investície, ktoré medziročne vzrástli až o 19,4%, pričom rýchlejšie naposledy rástli ešte v druhom štvrťroku 2005. Aj v závere roka boli hlavným zdrojom rastu investícií verejné investície výdatne kŕmené eurofondmi (nárast v bežných cenách až o 69,4%). Podľa našich prepočtov boli verejné investície (pred očistením o vyvolané dovozy) zodpovedná za takmer ¾ rastu slovenskej ekonomiky v závere minulého roka, po očistení o dovozy by sa ich čistý príspevok k rastu ekonomiky mohol pohybovať na úrovni okolo jednej tretiny. Dynamika rastu verejných investícií sa však už ďalej nezrýchľovala, po ukončení eurofondových projektov z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia pritom očakávame výraznejší prepad verejných investícií v úvode tohto roka späť na „bežné“ úrovne. Rast investícií však opäť podporili aj súkromné investície, ktoré posledné 3 štvrťroky vykazujú relatívne stabilný rast na úrovni okolo 4-5% medziročne.
K rastu domáceho dopytu prispeli aj jeho ďalšie zložky – spotreba domácnosti a vlády. Dynamika rastu spotreby domácnosti sa v závere roka opäť mierne zrýchlila z 2,7% na 2,9%, na základe mesačných čísel o maloobchodných tržbách sa zdá, že domácnosti viac míňajú najmä na tovary dlhodobej spotreby (napríklad kúpa nového auta).
Pri pohľade na štruktúru rastu ekonomiky z ponukovej (produkčnej) strany je badateľné, že rast prechádzal naprieč odvetviami ekonomiky. S výnimkou poľnohospodárstva (-1,8%) sa pridaná hodnota medziročne zvýšila vo všetkých hlavných odvetviach ekonomiky, najvýraznejšie v IT a komunikáciách (13,8%), stavebníctve (8,3%) a priemysle (5,6%).
Relatívne silný ekonomický rast by si mala slovenská ekonomika udržať aj v tomto roku. V dôsledku nižších verejných investícií, ktoré budú len postupne nahrádzané súkromnými investíciami (najmä v automobilovom priemysle) by sa však dynamika jej rastu predsa len mala spomaľovať smerom k 3%. Na základe silných čísel z konca minulého roka sme sa však rozhodli revidovať náš odhad rastu slovenskej ekonomiky v roku 2016 z 3,0% na 3,2%. Rast ekonomiky by mal byť v tomto roku relatívne vyvážený, keď by k rastu mal prispieť ako domáci, tak aj čistý zahraničný dopyt. Spotreba domácnosti by mala naďalej ťažiť z pozitívneho vývoja na trhu práce (rastúcich miezd a zamestnanosti), chýbajúcej inflácie a nízkych úrokových sadzieb. Súkromné investície a exporty by mali profitovať z relatívne robustného zotavenia európskych ekonomík podporovaných uvoľnenou menovou politikov ECB, či lacnou ropou.
Na druhej strane, v úvode roka sa zvýraznili aj negatívne riziká našej prognózy prichádzajúce najmä z externého prostredia. Okrem hrozby citeľnejšieho spomalenie sa ekonomík rozvíjajúcich sa trhov (vrátane Číny), by ekonomický rast v Európe mohli spomaliť aj turbulencie na finančných (akciových) trhoch, a to v prípade, ak by sa prudký pokles akciových indexov premietol aj do nálad spotrebiteľov a podnikov v Európe. Náladu v Európe môžu pokaziť aj politické problémy na domácej európskej scéne – Brexit, či riešenie migračnej krízy. Nižšiu spotrebu a investície v Európe by citeľne pocítili aj slovenskí exportéri (vrátane slovenských automobiliek). Zatiaľ sa však zdá, že turbulencie na finančných trhoch majú skôr základ v zhoršenom sentimente finančných investorov ako vo fundamentoch európskych ekonomík a nateraz sa vo väčšej miere nepremietajú do reálnej ekonomiky.
Stavebníctvo stále rastie
Časť stavebníctva zaoberajúca sa výstavbou infraštruktúry v januári v súlade s očakávaniami pocítila ukončenie eurofondových projektov a po očistení o sezónu sa jej produkcia v porovnaní s koncom minulého roka znížila približne o štvrtinu (prepočet UniCredit Bank na základe údajov ŠÚ SR), v medziročnom porovnaní sa produkcia segmentu infraštruktúry znížila o 13,1%. Stavebníctvo ako celok si však aj napriek tomu udržalo relatívne dynamicky medziročný rast, keď sa jeho produkcia podľa údajov Štatistického úradu v porovnaní s januárom minulého roka zvýšila o 16,4% (a to aj napriek medzimesačnému poklesu produkcie o 6,2%). Záchranné koleso stavbárom hodila oživujúca sa ekonomika, ktorá naštartovala realitný trh aj súkromné investície. Segment výstavby budov sa citeľne zotavoval už v závere minulého roka a v tomto trende pokračoval aj v januári. Jeho produkcia po zohľadnení sezóny mierne rástla aj v úvode roka, čo sa pretavilo na zrýchlení jej medziročného rastu z už aj tak rekordných 20,4% až na 25,3% - takto silný medziročný rast vykázal segment výstavby budov naposledy v júni 2006.
Výhľad vývoja trhu
V úvode roka sa podľa prieskumu Štatistického úradu nálada v slovenskom priemysle zlepšila až na 4-ročné maximá. Čísla priemyslu to však minimálne v januári nepotvrdili. Navyše sa zdá, že medziročná báza v úvode roka nakoniec (po aktuálnej revízií) nebude medziročné čísla priemyslu štatisticky zvýrazňovať (ako sa zdalo ešte pred mesiacom), ale skôr utlmovať. Najmä v marci, ovplyvnenom aj Veľkou nocou, pritom nie je vylúčené, že by sme sa mohli dočkať aj relatívne výraznejšieho medziročného štatistického poklesu priemyslu. Aj napriek rôznym turbulenciám sa však oživenie európskych ekonomík podporené lacnou ropou a uvoľnenou menovou politikou javí ako relatívne robustné, z čoho by mal stále ťažiť aj slovenský priemysel. Naše obavy z toho, že po ukončení eurofondových projektov sa slovenské stavebníctvo prepadne opäť do červených čísel sa nateraz ukázali ako neopodstatnené, keď stavebníkov zachránilo oživenie na realitnom trhu. Podobný trend by sme pritom mali pozorovať aj v nasledujúcich mesiacoch, v dôsledku silnejúceho bázického efektu by sa však medziročný rast stavebníctva mohol predsa len štatisticky mierne spomaľovať.
Zdroj: UniCredit