Na rozdiel od priemyslu, negatívny trend v stavebníctve sa nepodarilo zvrátiť ani v júni. Jeho produkcia sa podľa údajov Štatistického úradu znížila až o 6,5% (sezónne očistené). V medziročnom porovnaní sa dynamika rastu stavebníctva zmiernila z 4,4% na 3,0%, keď v čiernych číslach ho držal najmä silný bázický efekt (nízka porovnávacia základňa z minulého roka). Predpokladáme, že aktuálne problémy stavebníctva sa nenachádzajú ani tak v nedostatočnom dopyte ako skôr v nedostatku stavebného materiálu, či v rastúcej cene materiálov. V júni sa znížila produkcia v oboch častiach domáceho stavebníctva – vo výstavbe budov i infraštruktúry. Výstavba budov sa však naďalej držala v medziročnom porovnaní v čiernych číslach, rast jej produkcie sa len spomalil z 5,2% na 4,4%. Naopak, výstavba infraštruktúry medziročne klesla o 6,0%, vďaka priaznivejšiemu bázickému efektu sa však dynamika jej medziročného poklesu aspoň zmiernila z -10,5% v máji.
Zdroj: Laura Tancredi / Pexels.com
Polovodičová kríza a narušené subdodávateľské reťazce v druhom štvrťroku zastavili zotavovanie priemyslu. Jeho produkcia sa v priemere medzikvartálne znížila o -0,8% (sezónne očistené) a popandemického zotavovanie HDP tak priemysel v druhom štvrťroku skôr brzdil. Napriek tomu by mal byť významným ťahúňom ekonomického rastu v medziročnom porovnaní, keď vďaka nízkej porovnávacej báze sa jeho produkcia medziročne zvýšila až o 35,9%. Stavebníctvo začalo druhý kvartál optimisticky, avšak následné problémy na ponukovej strane zabrzdili i jeho rast. V priemere sa však jeho produkcia v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom predsa len jemne zvýšila (o 0,9%, sezónne očistené) a dynamika jeho medziročného rastu vrátila do čiernych čísel (5,1%, po tom, čo v prvom štvrťroku medziročne klesala v priemere o 11,9%).
Výhľad
Lepšia pandemická situácia v Európe podporená očkovaním pomáha zdvíhať európsky dopyt. Na druhej strane, nové mutácie vírusu, či slabšia úroveň zaočkovanosti v niektorých krajinách (najmä regiónu strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska), môžu zvýrazniť jesennú vlnu pandémie a opäť tak pribrzdiť zotavovanie európskeho priemyslu. Už druhá vlna pandémie však ukázala, že priemysel sa už so šírením korona vírusu pomerne dobre vysporiadal a ani prísne protipandemické opatrenia nemusia viesť k jeho významnému poklesu.
Stabilnému návratu slovenského priemyslu na predpandemické úrovne však bude aj v nasledujúcich mesiacoch pravdepodobne brániť globálna polovodičová kríza. Nedostatok čipov by mal v nepravidelných intervaloch aj v treťom a štvrtom štvrťroku odstavovať časť produkcie tuzemských automobiliek.
Stavebníctvo bude v najbližších mesiacoch zápasiť najmä s nedostatkom materiálu a pracovnej sily, či zvýrazňujúcim sa cenovým tlakom, ktorý sa prejavuje zvlášť citeľne práve pri stavebných komponentoch (železo, oceľ, plasty, drevo). Z pohľadu dopytu po stavebných prácach, by sa mal pomaly zotavovať najmä menší segment výstavby infraštruktúry, ktorý bude čoraz viac ťažiť z dočerpávania finančných zdrojov z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia EÚ fondov (s koncom čerpania v roku 2023). Naopak, väčší zo segmentov stavebníctva, výstavba budov, má s najväčšou pravdepodobnosťou svoj cyklický vrchol nateraz za sebou a medziročný rast produkcie tu bude pravdepodobne zdvíhať skôr len bázicky efekt. Problémy na strane nízkej ponuky bytov síce môžu generovať novú výstavbu, väčšina developerov však najskôr bude naďalej vyčkávať na zmenu stavebného zákona a previs dopytu nad ponukou na trhu bude naďalej tlačiť skôr na ceny rezidenčných nehnuteľností.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky