Produkcia priemyslu sa v máji začala zotavovať, za úrovňami spred roka však stále zaostávala o tretinu
Tak ako už naznačili včera zverejnené čísla zahraničného obchodu, s pozvoľným zmiernením pandémie COVID-19 a uvoľňovaním prísnych opatrení sa v máji od dna odrazila aj priemyselná produkcia. K úrovniam spred pandémie sa však (v súlade s očakávaniami) stále ešte ani zďaleka nepriblížila. Podľa údajov Štatistického úradu sa produkcia priemyslu v máji v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zvýšila o 19,7% (sezónne očistené), v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa jej prepad zmiernil z aprílových -42,0% na -33,5%.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Napriek významnej májovej korekcií rekordne nízkej aprílovej produkcie a zmierneniu medziročného poklesu priemyslu, májové čísla predsa len mierne zaostali za našimi pôvodnými očakávaniami (-27,5%). Kľúčový automobilový priemysel síce naplnil naše očakávania a vymazal podstatnú časť aprílových strát (jeho produkcia sa v porovnaní s aprílom viac ako zdvojnásobila, po očistení o tradičnú sezónu vzrástla o viac ako polovicu), v súlade s očakávaniami však bola jeho produkcia stále medziročne nižšia o takmer 60%. Automobilový priemysel bol tak stále zodpovedný za takmer polovicu medziročného prepadu slovenského priemyslu. Pomerne silnú korekciu slabého apríla zaznamenali aj odvetvia elektrotechnického priemyslu – výroba elektrických zariadení a spotrebnej elektroniky. V dôsledku silného bázického efektu sa však dynamika medziročného poklesu produkcie zmiernila len u spotrebnej elektroniky, zatiaľ čo výroba elektrických zariadení si napriek viac ako 10% medzimesačnému nárastu produkcie uchovala takmer nezmenenú dynamiku medziročného poklesu (42,2% oproti 42,3% v apríli). Opačným smerom pôsobil bázicky efekt v petrochemickom priemysle. Plánovaná odstávka výroby v dôsledku údržby výrobných zariadení v máji a júni minulého roka citeľne znížila minuloročnú porovnávaciu bázu. A tak aj napriek tomu, že produkcia petrochemického priemyslu v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom viac menej len stagnovala (po zohľadnení sezóny vzrástla o menej ako 1%), v medziročnom porovnaní sa viac ako zdvojnásobila (125%).
Sklamaním májových čísel priemyslu boli najmä výsledky strojárov a hutníkov. V porovnaní s ostatnými silne exportne orientovanými odvetviami síce obe odvetvia v apríli zaznamenali relatívne miernejšie poklesy produkcie, zdá sa však, že kríza vyvolaná pandémiou by mohla mať u nich oneskorená, resp. mohla mať dlhšie pôsobenie (pravdepodobne aj v dôsledku skôr dlhodobejšieho charakteru objednávok). Výroba kovov a kovových konštrukcií (hutníci) ako jedno z mála odvetví (okrem hutníkov už len textilný a odevný priemysel) zaznamenala dokonca medzimesačné zníženie produkcie (po zohľadnení tradičnej sezóny) a medziročný pokles jej produkcie sa tak prehĺbil z 26,2% na 32,6%. Strojári síce nepatrne svoju produkciu v máji zvýšili, len nepatrne sa však zmiernila aj dynamika medziročného poklesu ich produkcie (z 34,5% na 32,8%).
... miernu korekciu zaznamenalo aj stavebníctvo
V máji sa zvýšila (v porovnaní s aprílom) aj produkcia stavebníctva. Keďže aprílový prepad tu bol miernejší, tak aj májová korekcia bola oveľa miernejšia ako v prípade priemyslu. Podľa údajov Štatistického úradu sa produkcia stavebníctva v máji zvýšila o 2,0% (sezónne očistené), pričom dynamika jej medziročného poklesu sa zmiernila z -13,7% na -12,4%. K rastu produkcie (a zmierneniu medziročného poklesu) v máji prispela najmä infraštrukturálna časť stavebníctva (medziročný pokles sa tu zmiernil z -21,4% na -12,6%). Naopak, produkcia na výstavbe budov sa v máji ďalej znižovala (a medziročný pokles sa tu prehĺbil z -10,8% na -14,2%). Dôvody pomalšieho zotavovania stavebníctva v máji by pritom nemuseli mať ani tak dopytový ako ponukový charakter. Stále narušený pohyb tovaru i ľudí mohol totiž brániť i reštartu produkcie stavebníctva (chýbajúci materiál, ale aj zahraniční zamestnanci, ktorí majú práve v stavebníctve nadpriemerné zastúpenie).
Výhľad
Výkon slovenského priemyslu bude v najbližším mesiacoch určovať stále najmä pandémia COVID-19, ktorá odstavila nemalú časť európskeho i slovenského priemyslu. Svoje dno však s takmer istotu už nateraz slovenský (i európsky) priemysel dosiahol v apríli a májové zotavovanie by malo pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. V júni by sa mohlo ešte zintenzívniť, keď práve v závere mája a začiatkom júna došlo k výraznejšiemu uvoľneniu opatrení. Naznačuje to i júnový indikátor dôvery v priemysle slovenského Štatistického úradu. Na druhej strane, indikátory nálad sa síce zotavujú, avšak zároveň naznačujú, že úplne zotavenie priemyslu na úrovne spred pandémie v blízkej dobe nie je pravdepodobné, a že návrat na predkrízové úrovne nebude ani zďaleka okamžitý. Aj po postupnom uvoľnení viacerých opatrení na zmiernenie šírenia koronavírusu bude európskemu (i slovenskému) priemyslu chvíľku (niekoľko mesiacov) ešte trvať, kým sa vráti do normálu. Aj najbližšie mesiace by teda slovenský priemysel mal vykazovať stále prevažne dvojciferné dynamiky medziročného poklesu produkcie, pričom úrovne spred krízy by mohol dosiahnuť najskôr až v druhej polovici budúceho roka, resp. v úvode roka 2022. Rýchlosť zotavenia priemyslu bude závisieť aj od úspešnosti ekonomických opatrení, ktoré prijímajú krajiny, na ochránenie svojho podnikateľského sektora i domácnosti, či ďalšieho priebehu pandémie, keď by prípadná druhá, či opakujúca sa vlna opäť oddialila i zotavenie priemyslu. Z pohľadu slovenského priemyslu bude kľúčové najmä zotavenie sa európskeho trhu s novými autami.
Pandémia bude naďalej tlmiť aj výkon stavebníctva, a to pravdepodobne dlhšiu dobu. Presun časti zdrojov európskych fondov na zmierňovanie dopadov koronavírusu, a najmä úradných kapacít týmto teraz prioritným smerom, by mohol spomaliť výstavbu niektorých verejných projektov, prípadné nové projekty z extra zdrojov v novom rozpočtovacom období podporia stavebníctvo až v nasledujúcich rokoch. Riziká v segmente výstavby infraštruktúry tak ostávajú významné a budú sa pravdepodobne i naďalej prejavovať na zvýšenej volatilite čísel produkcie tejto časti stavebníctva. Trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami by mal mať svoj cyklický vrchol už za sebou, pričom by ho mala čoraz viac schladzovať prísnejšia regulácia hypotekárneho trhu. Dočasný výpadok na strane dopytu i ponuky by mohla priniesť aj krátka, ale hlboká recesia v dôsledku pandémie COVID-19. Výsledkom by tak mala byť v najbližších mesiacoch prevažne klesajúca produkcia stavebníctva.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
pobočka zahraničnej banky