Priemysel v novembri sklamal, bez áut a strojárov by výrazne klesal
Čísla priemyslu v novembri sklamali. Napriek štartu produkcie v novej automobilke sa produkcia priemyslu ako celku podľa údajov Štatistického úradu v porovnaní s októbrom (po zohľadnení sezóny) znížila o 0,9%. Dynamika medziročného rastu slovenského priemyslu sa tak spomalila z revidovaných októbrových 6,2% na novembrových 3,3%. Spolu so zverejnením novembrových čísel pristúpil Štatistický úrad aj k zmene metodiky merania produkcie v automobilovom priemysle, ktorý by mal lepšie odzrkadľovať hodnotu produkcie – od merania cez naturálne jednotky, t.j. počet vyrobených áut, prešiel k nominálnym jednotkám, t.j. k eurovej hodnote produkcie. Zmena metodiky tak prispela aj k masívnej revízií historických dát. Priemerný medziročný rast produkcie v automobilovom priemysle v prvých 10 mesiacoch roka zrevidoval Štatistický úrad nahor z pôvodných 7,3% až na 21,1% (pribúdala najmä produkcia áut vo vyššom segmente SUV s vyššou cenou a pridanou hodnotou), podobne priemerný medziročný rast celého priemyslu z 1,6% na 4,8%. Novembrový medziročný rast priemyslu (3,3%) bol tak vzhľadom na ostatné mesiace minulého roka (v priemere o 4,8%) výrazne podpriemerný a bol dokonca najnižší od marca 2018.
Priemysel aj v novembri ťahali smerom nahor kľúčové exportné odvetvia slovenskej ekonomiky. Naopak viacero ostatných odvetví svoju produkciu ďalej znižovalo a nadviazalo tak na slabšie predchádzajúce mesiace. Dichotómia (dvojrýchlostnosť) slovenského priemyslu sa tak v novembri ďalej prehlbovala.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Napriek silnému medziročnému rastu, ktorý v novembri tesne presiahol 20%, čísla automobilového priemyslu predsa len sklamali. Jeho produkcia ostala po zohľadnení tradičnej sezóny približne na októbrovej úrovni, a to i napriek zahájeniu produkcie v poradí v štvrtej automobilke v krajine – v nitrianskom Jaguári Land Rover. Hoci nábeh produkcie je pravdepodobne len pozvoľný, i tak nás to vedie k záveru, že ostávajúca (už etablovaná) časť auto sektora zaznamenala v novembri pokles produkcie. Ten pravdepodobne súvisí s klesajúcim dopytom po nových autách v Európe v závere roka. Trh na jeseň totiž ešte absorboval vysoké letné predpredaje motivované novým štandardom WLTP. Zdá sa však, že jesenné spomalenie európskeho trhu by mohlo mať okrem WLTP čiastočne aj fundamentálne základy a mohlo by už odzrkadľovať i cyklické spomalenie ekonomického rastu, ktoré sa zatiaľ prejavuje najmä v ekonomikách západnej Európy. Blížiace sa cyklické spomalenie slovenského priemyslu by mohol naznačovať pohľad na tradičné predstihové odvetvie – hutnícky priemysel (výroba kovov a kovových konštrukcií). Tomu sa už niekoľko mesiacov v rade nedarí ďalej zvyšovať produkciu a november tento trend len potvrdzoval. Jeho produkcia sa v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom opäť znížila (aj po očistení o sezónne faktory) a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bola nižšia až o 5,0%. Napriek fáze ekonomického cyklu, do ktorej európska ekonomika vstupuje, sa stále relatívne darí slovenským strojárom. Ich produkcia sa v novembri zatiaľ ďalej zvyšovala a medziročne bola vyššia až o 19,6%. Dá sa však predpokladať, že by sa mohlo jednať o jeden z posledných silných rastov pred postupným útlmom rastu aj v tomto relatívne cyklickom odvetví, podobne ako už môžeme pozorovať u výrobcov elektrických zariadení. Strojársky a automobilový priemysel tak boli kľúčoví hráči, ktorí držali čísla slovenského priemyslu nad vodou. K medziročnému rastu pridali len tieto dve odvetvia až 6,35 pb. Bez ich rastu by tak nerástol v novembri ani slovenský priemysel, naopak zaznamenal by pomerne významný medziročný pokles produkcie o 3,0%. Dynamický rast produkcie síce ojedinele zaznamenali aj niektoré ďalšie odvetvia slovenského priemyslu ako napríklad farmácia (medziročne zvýšenie produkcie až o 50,0%), ich váha na celkovej produkcii, a tým aj príspevok k rastu, je však relatívne nízka. Viacero relatívne väčších odvetví slovenského priemyslu naopak pokračovalo v maľovaní červených čísel. Z medziročného rastu priemyslu ďalej uberali dve odvetvia priemyslu, ktoré nepatria do spracovateľského priemyslu – ťažba (-15,7% medziročne) a energetika (-7,8%), ktoré z celkového rastu priemyslu v novembri ubrali v úhrne až 1,32 pb. Ďalej klesali aj viaceré odvetvia spracovateľského priemyslu na čele s textilným a odevným priemyslom (-16,9% medziročne), rafinérskym priemyslom (-15,6%) a nábytkármi (ostatný spracovateľský priemysel, kam sa radia najmä nábytkári, poklesol o -10,5%). Produkciu citeľne znižovali aj výrobcovia chemikálií (-7,5%) a spotrebnej elektroniky (-8,1%). U viacerých z týchto odvetví pritom nie je vylúčene, že produkciu by zo Slovenska mohli vytláčať rastúce mzdové náklady a nedostatok pracovnej sily. Tá sa totiž môže presúvať k odvetviam s vyššou pridanou hodnotou a vytláčať tak z ekonomiky činnosti s nižšou produktivitou práce (v zásade to nemusí byť neželaný proces).
Stavebníctvo ďalej rastie, hoci už pomalšie
Stavebníctvo ďalej rástlo aj v novembri, dynamika jeho rastu sa však v súlade s našimi očakávaniami spomalila, keď z čísel postupne vypadávali silné investície samospráv pred komunálnymi voľbami (začiatok novembra). Napriek tomu sa produkcia stavebníctva v novembri po zohľadnení tradičnej sezóny podľa údajov Štatistického úradu zvýšila o 0,4%, dynamika jej medziročného rastu sa však už spomalila z 10,0% na 7,7%. Dynamika medziročného rastu sa spomaľovala najmä v segmente infraštruktúry (z 18,4% na 11,1%), kde slabšie čísla samospráv pravdepodobne len čiastočne kompenzovala ďalej pridávajúca výstavba dopravnej infraštruktúry (diaľnice). Naproti tomu, segment výstavby budov mierne pridal, dynamika medziročného rastu sa tu zrýchlila z 3,5% na 4,3%.
Výhľad
Európske indikátory sentimentu i v posledných mesiacoch pokračovali v pozvoľnom zhoršovaní, naďalej však indikujú rast externého dopytu, hoci už výrazne pomalší ako v minulých rokoch. To by sa mohlo v nasledujúcich mesiacoch prejaviť aj na výkone slovenského priemyslu. Navyše sa zdá, že napätá situácia na trhu práce (nedostatok pracovnej sily), ktorá sa pretavuje do dynamického rastu miezd, už môže nahlodávať konkurencieschopnosť niektorých odvetví s nižšou pridanou hodnotou citlivejších na výšku ceny práce. Rast slovenského priemyslu v tomto roku tak bude pravdepodobne čoraz viac závislý len od jedného odvetvia – automobilového priemyslu, ktorému bude pomáhať ponukový šok (nábeh produkcie v novej automobilke). Ten by mal z veľkej časti eliminovať i negatívne dopady slabšieho dopytu po nových autách v Európe. Väčšina z už etablovaných výrobcov v sektore, ktorí nie sú prepojení na novú automobilku, by však mohla pod vplyvom cyklického spomaľovania rastu externého dopytu vykázať (podobne ako ostatné odvetvia priemyslu) spomalenie, či dokonca mierne poklesy svojej produkcie.
Stavebníctvo by aj v nasledujúcich mesiacoch malo stále ťažiť najmä z reštartu výstavby infraštruktúry. Riziká v tomto segmente sú navyše stále významné, posuny v termínoch tu nie sú ojedinelé, čo zdvíha i volatilitu produkcie. Segment výstavby budov sa zdá má už svoj cyklický vrchol za sebou. Naďalej tak neočakávame dlhodobejší silný rast tohto segmentu, pravdepodobnejšia sa javí skôr jeho stagnácia. Trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami by mala čoraz viac schladzovať i prísnejšia regulácia hypotekárneho trhu. Akokoľvek, stavebníctvo by si aj v tomto roku v úhrne malo udržať stále prevažne rastovú trajektóriu. Podobne ako minulý rok však bude rast čoraz závislý viac od volatilnejšieho segmentu výstavby infraštruktúry, čo bude zvyšovať aj výkyvy produkcie stavebníctve.
Zdroj:UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.