Júnové čísla stavebníctva nepotešili. Podľa údajov Štatistického úradu sa jeho g pričom v medziročnom porovnaní sa stavebníctvo po mesiaci mierneho rastu opäť vrátilo k poklesu – o 3,7%. Dôvody júnového poklesu stavebníctva je potrebné hľadať najmä v menšom z dvoch jeho segmentov – vo výstavbe infraštruktúry. Produkcia je tu tradične volatilnejšia, aktuálne ju však zvýrazňujú (resp. tlačia nadol) aj problémy s výstavbou na viacerých diaľničných úsekoch. Naopak, segment výstavby budov sa v júni po dlhšom období zotavil, jeho produkcia sa v porovnaní s májom výraznejšie zvýšila a po dvoch mesiacoch medziročného poklesu obnovil medziročný rast produkcie o 2,5%. Napriek tomu predpokladáme, že segment budov by už mohol mať cyklický vrchol za sebou a aj v nasledujúcich mesiacoch by jeho produkcia mala oscilovať okolo úrovni minulého roka.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Podobne ako priemysel, ani stavebníctvo pravdepodobne v druhom kvartáli výraznejšie neprispelo k rastu HDP. Jeho produkcia sa v porovnaní s úvodom roka prepadla o 3,8% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank), v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bola nižšia o 2,3% (v prvom kvartáli o -0,4%), a to najmä v dôsledku problémov v segmente výstavby infraštruktúry. Ekonomiku tak v druhom kvartáli pravdepodobne zachraňoval sektor služieb. Viacero jeho odvetví stále vykazovalo dvojciferné dynamiky medziročného rastu tržieb. Aj v ich prípade však jún prevažne sklamal a dynamika rastu sa výraznejšie vo viacerých sektoroch služieb takisto výraznejšie spomalila.
Výhľad
Vyhliadky slovenského priemyslu do najbližších mesiacov nie sú veľmi ružové. Európske indikátory sentimentu v posledných mesiacoch prevažne klesajú. Nižší externý dopyt by tak mohol v nasledujúcich mesiacoch brzdiť i výkon slovenského priemyslu. I napriek silným číslam strojárov a výrobcov elektrických zariadení v úvode roka predkladáme, že cyklickému spomaleniu sa nakoniec nevyhnú ani oni. Jedinou výnimkou by tak mal ostať automobilový priemysel, za čo by mal vďačiť novým výrobným kapacitám a postupnému nábehu produkcie v novej štvrtej automobilke v krajine. Už etablované automobilky by však k rastu produkcie v priemysle ďalej prispievať nemali a podobne ako ostatné sektory domáceho priemyslu (a európsky priemysel) by mali vykazovať skôr známky cyklického spomaľovania. Navyše, v medziročnom porovnaní bude čísla skresľovať bázicky efekt WLTP, ktorý rozkýval produkciu v minulom roku (presunul časť produkcie zo záveru roka do jari a leta). Očakávame, že júnový pokles produkcie priemyslu nebude v druhej polovici roka ojedinelý, v úhrne za druhý polrok by si však priemysel mohol vďaka ponukovému šoku v automobilovom priemysle predsa len stále udržať nepatrne pozitívny medziročný rast. Produkcia však bude pravdepodobne relatívne volatilná – čísla priemyslu budú rozkývané a z mesiaca na mesiac by mohli vykazovať aj diametrálne rozdielne medziročné rasty.
Zvýrazňujúce sa riziká v segmente výstavby infraštruktúry (zmena dodávateľa na stavbe diaľnice pri Žiline, či viacero káuz pri PPP výstavbe obchvatu Bratislavy), ktorý mal byť hlavný ťahúňom rastu v tomto roku, ohrozujú i ďalší rast slovenského stavebníctva. Spomalenie, resp. pokles produkcie v segmente by však mohol byť len dočasný, hoci sa môže natiahnuť aj na niekoľko mesiacov, a jeho výsledkom bude najmä zvýšenie volatility rastu v segmente i v stavebníctve ako celku. Segment výstavby budov by už mal mať svoj cyklický vrchol za sebou. Naďalej neočakávame dlhodobejší silný rast tohto segmentu. Trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami by mala čoraz viac schladzovať i prísnejšia regulácia hypotekárneho trhu. Minuloročné stavebné povolenia však naznačujú, že mierny rast by si tento segment stavebníctva mohol udržať ešte aj v tomto roku.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.