V tomto roku ovplyvňovala slovenský pracovný trh najmä nízka nezamestnanosť a vysoká inflácia, ktorých kombinácia priniesla pozitívne dôsledky pre zamestnancov, no negatívne pre zamestnávateľov. Kandidáti chýbali naprieč všetkými odbormi a v dohľadnej dobe sa situácia zrejme nezmení. Ak sa teda novej vláde nepodarí vhodne upraviť pravidlá ekonomickej migrácie, môže to pre našu ekonomiku znamenať vážny problém, hodnotia končiaci rok odborníci z personálnej agentúry Grafton a zároveň predikujú vývoj na rok budúci.
Ilustračné foto: bruce mars / Unsplash.com
„Tento rok sa slovenský trh práce niesol v duchu historicky najnižšej nezamestnanosti,“ pripomína jeden z kľúčových faktorov riaditeľ personálnej agentúry Grafton a Gi Group Martin Malo. Tá sa v celoslovenskom meradle pohybovala pod hranicou 6 %, čo znamenalo na jednej strane výhodnú pozíciu pre uchádzačov o zamestnanie a zamestnancov, na strane druhej však táto situácia priniesla problémy zamestnávateľom.
Vysoká inflácia a rekordne nízka nezamestnanosť tlačili v roku 2023 mzdy nahor
Rekordne vysoká miera inflácie a zároveň nedostatok pracovníkov boli dva najdôležitejšie aspekty, ktoré v tomto roku nútili zamestnávateľov zvyšovať mzdy. Na Slovensku rástli mzdy vo všetkých odboroch aj krajoch, no nie všade rovnako. Najvýraznejšie zvyšovanie pocítili zamestnanci vo výrobe, v stavebníctve a logistike. Naopak, k sektorom s minimálnym rastom miezd patrili IT, bankovníctvo a finančné služby. Mzdy sa zároveň v niektorých profesiách dostali na veľmi podobnú úroveň naprieč viacerými krajmi, čo bolo evidentné najmä v oblasti inžinieringu a výroby. Vyššie finančné ohodnotenie v Bratislave tak prestalo byť všeobecne platným pravidlom. Zvyšovanie miezd však nestačilo pokryť infláciu a vo výške čistej priemernej mesačnej mzdy sa dnes Slovensko nachádza na chvoste krajín EÚ.
Chýbali operátori výroby, účtovníci aj manažéri
Podľa odborníkov z personálnej agentúry Grafton chýbali v roku 2023 kandidáti vo všetkých odboroch. K najviac žiadaným patrili pracovníci vo výrobe a logistike, ale aj zamestnanci z kategórie bielych golierov – účtovníci, obchodní zástupcovia a manažéri. O pozície manažérov, obchodných zástupcov a operátorov výroby bol zároveň najvyšší záujem zo strany uchádzačov. Zvýšený dopyt zaznamenali personalisti aj po kandidátoch, ktorí ovládajú viac než jeden jazyk, a to najmä kombináciu angličtiny a nemčiny.
Medzi najlepšie odmeňované patrili v tomto roku vyššie manažérske pozície. Pomyselný rebríček agentúry Grafton vo výške ponúkanej mzdy a zároveň aj v počte reakcií uchádzačov viedla najvyššia dopytovaná pozícia – Plant Manager, teda vedúci závodu.
Uplynulý rok bol pre zamestnávateľov veľkou výzvou
Nízka miera nezamestnanosti a nedostatok kandidátov v kombinácii s vysokou infláciou potrápili zase zamestnávateľov. „Vysoká miera inflácie prirodzene zvyšovala mzdové požiadavky zamestnancov, čo však zároveň znamenalo aj vyššie náklady pre zamestnávateľov,“ upresňuje branch manager bratislavskej pobočky Graftonu Juraj Polák a dodáva: „Jedným z dôsledkov bol nárast počtu situácií, kedy sa mzdové očakávania kandidátov nestretávali s možnosťami zamestnávateľov. Stúpla tiež fluktuácia zamestnancov – narástol počet tých, ktorí boli ochotní zmeniť prácu, ak dostali zaujímavejšiu ponuku. To všetko spolu so všeobecným nedostatkom ľudí na pracovnom trhu prinieslo pre zamestnávateľov nové výzvy – museli sa naučiť flexibilnejšie reagovať na zmeny trhu práce a hľadať spôsoby, ako si zamestnancov udržať.“
Práve dvojciferná inflácia spôsobila nárast tlaku nielen na zvyšovanie miezd, ale aj na podporu formou benefitov, či už finančných alebo nefinančných. „Jedným z pozitívnych dôsledkov tohtoročného vývoja bola v tomto smere napríklad implementácie home office vo viacerých odvetviach,“ upozorňuje Martin Malo.
Nedostatok kandidátov, inflácia a tlak na mzdy nás čakajú aj v budúcom roku
Podľa Martina Mala bude veľký tlak na mzdy zamestnancov pokračovať aj v roku 2024, a to najmä pre pretrvávajúcu infláciu. „Ak nedôjde k adekvátnemu rastu miezd, bude hlavne mladšia, bezdetná generácia odchádzať za prácou do zahraničia, predovšetkým do Českej republiky,“ upozorňuje na možné dôsledky.
Aj naďalej budú podľa neho chýbať kandidáti a nová vláda bude musieť rozhodnúť, akým spôsobom zmení pravidlá ekonomickej migrácie. „Pokiaľ v tejto téme nenastane posun smerom k zjednodušeniu a zlepšeniu flexibility, budeme oproti okolitým štátom strácať ešte viac než doteraz. S podobnou situáciou v nezamestnanosti, ktorú ovplyvňuje negatívna demografická krivka, sa boria všetky krajiny V4. Ak teda nechce byť Slovensko, respektíve celá stredná Európa svedkom tranzície biznisu do iných lokalít, musí nájsť spôsob, ako dostať na svoj trh práce dodatočných kandidátov,“ konštatuje riaditeľ personálnej agentúry.
Zmena podľa neho nastane najmä v prístupe firiem. „Viaceré budú investovať do nových technológií, predovšetkým do automatizácie a robotizácie, a tiež do redukcie interných procesov pomocou umelej inteligencie. To zároveň prinesie novovznikajúce pozície na pracovnom trhu,“ predpokladá M. Malo.
Zdroj: Grafton