Slovenský priemysel sa v apríli podľa očakávaní opäť prepadol, najmä v dôsledku viacerých odstávok v automobilovom priemysel, avšak pomerne významne klesla aj výroba spotrebnej elektroniky. V medziročnom porovnaní z rastu priemyslu uberal aj nižší výkon energetiky, ktorá zaznamenala významný pokles najmä v predchádzajúcich mesiacoch (v apríli už oproti marcu ďalej neklesala). Podľa údajov Štatistického úradu sa produkcia priemyslu v apríli znížila o 1,2% (sezónne očistené) a jej medziročný pokles sa tak prehĺbil z 7,3% na 9,6%. Slabý výkon priemyslu v apríli potvrdzuje aj porovnanie s rovnakým obdobím posledného roka pred pandémiou - oproti aprílu 2019 bola produkcia priemyslu v apríli tohto roka nižšia o 11,3%. Medziročné čísla priemyslu významne stále znižovala energetika, ktorá medziročne klesla o 29% a z celkového rastu priemyslu uberala až 4 pb., či ťažba, ktorá medziročne klesla o 46% a z celkového rastu uberala 1,1 pb. Samotný spracovateľský priemysel potom medziročne klesal „len“ 5,3%.
Ilustračné foto: Acton Crawford / Unsplash.com
Pokles energetiky má svoje korene už v predchádzajúcich mesiacoch. Po zohľadnení typickej sezóny sa už síce jej produkcia v apríli odrazila od dna. Ani to však nestačilo na významnejšie zmiernenie medziročného prepadu. Na druhej strane, ťažba a spracovateľský priemysel v apríli zaknihovali pomerne významné medzimesačné poklesy produkcie. V kľúčovom spracovateľskom priemysle bol dôvodom poklesu najmä automobilový priemysel. Ten sa počas jari (najmä apríla) musel vyrovnávať s rozšírením úzkych hrdiel aj na niektoré komponenty pôvodne dovážané z Ukrajiny (napríklad káblové zväzky). To sa prejavilo na ďalších pomerne rozsiahlych odstávkach výroby slovenských závodov automobiliek. Produkcia automobilového priemyslu sa tak oproti marcu znížila a viac ako desatinu (sezónne očistené – bez sezónneho očistenia až o štvrtinu). Napriek tomu, že v medziročnom porovnaní sa už porovnávala s mesiacom, ktorý už zasahovali odstávky výroby v dôsledku polovodičovej krízy, medziročný pokles produkcie automobilového priemysly sa zvýraznil z 13,9% na 23,5%. Automobilový priemysel tak vykázal najnižšiu produkciu od augusta minulého roka, kedy vrcholila polovodičová kríza. Celkové medziročné čísla priemyslu znižovala výroba áut až o 5,8 pb.
K poklesu spracovateľského priemyslu prispela v apríli nemalou mierou aj výroba spotrebnej elektroniky, ktorá mala pomerne silný vstup do tohto roka. Jej produkcia sa medzimesačne prepadla približne o desatinu (sezónne očistené) a v medziročnom porovnaní klesala o takmer pätinu (-19,7%). Slabšie čísla doručili aj strojári s jemným medzimesačným poklesom produkcie. V medziročnom porovnaní si však uchovali zanedbateľný nárast produkcie o 0,1%.
Naopak, podľa očakávaní, čísla priemyslu podporil reštart produkcie v jedinej domácej rafinérií po marcovej plánovanej odstávke/údržbe výrobných zariadení. Produkcia rafinérskeho priemyslu pritom významne nerástla len v medzimesačnom porovnaní, ale aj v medziročnom (16,1%). Ešte silnejší medziročný nárast produkcie si pripísal textilný, odevný a kožiarsky priemysel (16,7%), kde pozorujeme systematický nárast produkcie už niekoľko mesiacov v rade. Napriek tomu tu produkcia za obdobím spred pandémie stále zaostáva o viac ako 15%. Z exportných odvetví podporili v apríli priemysel najmä výrobcovia spotrebnej elektroniky a hutníci. Obe odvetvia si pripísali merateľný medzimesačný nárast produkcie a ich produkcia bola medziročne vyššia o 7,1% (elektrické zariadenia),resp. 4,1% (hutníci).
Stavebníctvo sa v apríli tiež prepadlo. V porovnaní s marcom sa jeho produkcia znížila o 3,7% (sezónne očistené) a v medziročnom porovnaní sa opäť vrátila k poklesu (o 2,7%). Ani dôvody poklesu stavebníctva neboli prekvapivé a súviseli najmä s významným poklesom stavebnej aktivity na výstavbe infraštruktúry. Tá sa v porovnaní s marcom prepadla o viac ako pätinu (sezónne očistené) a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bola nižšia o 11,0%. Dôvodom poklesu boli najskôr rastúce ceny v stavebníctve, ktoré viedli časť staviteľov k pozastaveniu výstavby, otváraniu zmlúv a vyjednávaniu novej ceny stavebných kontraktov. Pokles stavebníctva vo výstavbe infraštruktúry by tak mohol mať len dočasný charakter. Zásoba eurofondových zdrojov, ktoré je nevyhnutné vyčerpať do konca roka 2023, by mala stavebníctvo po pár mesiacoch (upratovania zmlúv a cien) opätovne naštartovať. Vyššie ceny ale predsa len zmiernia celkový efekt do reálnej ekonomiky (oproti pôvodným očakávaniam). Jemný (medzimesačný) pokles v apríli vykázal aj väčší zo segmentov stavebníctva, výstavba budov. Napriek tomu si však udržala medziročný rast o 1,1%.
Nálada v domácom priemysle sa v apríli a máji napriek vojne na Ukrajine zlepšila, najmä v dôsledku lepších očakávaní. Slovenský priemysel by tak mohol dosiahnuť svoje dno už v priebehu marca/apríla a následne sa začať veľmi pomaly zotavovať. Jeho produkcia však bude pravdepodobne stále zaostávať za úrovňami z minulého roka i z obdobia spred pandémie. Už v máji by sa mal priemysel odraziť od dna, keď by mu malo pomôcť aj čiastočné uvoľnenie úzkych hrdiel v automobilovom priemysle. Napriek tomu, produkcia automobiliek ešte nebude bežať na plné obrátky, nedostatok komponentov ju bude narúšať v nepravidelných intervaloch najskôr počas celého roka. Kľúčovým faktorom pre produkciu áut tak aj v druhej polovici roka nebude dopyt (ktorý by mal ostávať relatívne robustný), ale dostupnosť kritických komponentov. Rizikom pre priemysel do nasledujúcich mesiacov je prelievanie efektov vojny na Ukrajine do ďalších sektorov ekonomiky. Vyššie ceny a neistota by mohli znova nahlodávať dopyt a opätovne tak zastaviť zotavovanie slovenského priemyslu.
Stavebníctvo bude v najbližších mesiacoch stále zápasiť najmä so zvýrazňujúcim sa cenovým tlakom, ktorý sa prejavuje zvlášť citeľne práve pri stavebných komponentoch (železo, oceľ, plasty, drevo). To opätovne oddiali očakávaný rast vo výstavbe verejnej infraštruktúry, a to v dôsledku otvárania a opätovného prerokovania už dohodnutých zmlúv (cien). Z pohľadu dopytu po stavebných prácach, by sa mal v tomto roku, najmä v jeho druhej polovici, zotavovať predovšetkým menší z dvoch segmentov stavebníctva - výstavba infraštruktúry. Tá bude čoraz viac ťažiť z dočerpávania finančných zdrojov z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia EÚ fondov (s koncom čerpania v roku 2023). Na druhej strane, väčší zo segmentov stavebníctva, výstavba budov, bude zápasiť s cyklickou pozíciou ekonomiky a z toho plynúcou nižšou súkromnou (firemnou) investičnou aktivitou.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
