Európsky parlament dnes schválil revíziu smernice o energetickej hospodárnosti budov – EPBD. Cieľom tejto, v poradí už štvrtej, revízie je, aby sektor budov prispel k novému cieľu zníženia emisií do roku 2030 a dosiahnuť dekarbonizáciu fondu budov do roku 2050. Za hlasovalo 370 poslancov, proti bolo 199. Platforma Budovy pre budúcnosť apeluje na Ministerstvo dopravy, aby transpozíciu smernice previedlo dôsledne.
Platforma Budovy pre budúcnosť, najväčšie profesionálne záujmové združenie pre sektor budov na Slovensku revíziu smernice víta a apeluje na Slovensko, aby bolo pri jej transpozícii dôsledné. „Sprísňovanie požiadaviek na nové budovy nie je nič nové. Je to len ďalší nevyhnutný krok, ak chceme dosiahnuť dekarbonizovaný fond budov do roku 2050. Stavebný sektor je na tieto zmeny pripravený a novým podmienkam sa prispôsobí tak, ako všetkým zmenám doteraz,” informovala Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Zároveň však upozorňuje, že nové pravidlá pre budovy budú výhrou a skutočnou zmenou, len ak ich Slovensko správne implementuje. „Revíziu EPBD vnímame ako príležitosť, ktorá dokáže vytvoriť priestor na konkrétne politiky. Členské štáty majú dosť veľkú mieru flexibility, ako smernicu transponujú do svojej legislatívy. To na jednu stranu umožňuje naozaj napasovať politiky na konkrétne podmienky daného štátu, zároveň to vytvára riziko, že pri transpozícii pôjdeme na Slovensku smerom výnimiek alebo minimalistických riešení. Bola by to škoda, lebo len dôsledná transpozícia a následne realizácia týchto opatrení prostredníctvom konkrétnych politík zaručí ciele, ktoré si smernica stanovila. Ľudia nemusia mať obavy. Smernica je povinnosť štátu, nie vlastníkov. Je dôsledným naplnením môžu ľudia iba získať – kvalitnejšie a modernejšie budovy, ušetrené prostriedky na energiách a lepšiu kvalitu ovzdušia,” doplnila Nikodemová.
Záväzok zvýšenia tempa obnovy treba vnímať nie ako prekážku, ale ako ekonomickú príležitosť a politickú prioritu. Je to aj sociálna príležitosť, pretože úspory energie a znižovanie nákladov na bývanie potrebujú práve tí najchudobnejší. Na plnenie cieľov smernice sú zároveň naviazané aj financie z EÚ. Z Plánu obnovy je alokovaných 2,7 miliardy eur a z eurofondov 0,7 miliardy eur na sektor budov. „Transpozícia revidovanej smernice ukáže, nakoľko chceme pomôcť vlastníkom najhorších budov vymaniť sa z pasce neúnosne vysokých nákladov na vykurovanie alebo vypínania vykurovania vo väčšine miestností. Definuje tiež štandard pre nové budovy a môže stavebníkom poskytnúť návod, ako investovať do budovy so skutočne nízkymi nákladmi na prevádzku. Rozhodne, ako budeme plánovať hĺbkové obnovy budov rozložené na viacero krokov v horizonte 5, 10 či 15 rokov,” doplnil Richard Paksi, analytik platformy.
Návrh revízie obsahuje veľké množstvo nových politík či posilnenie a úpravu tých existujúcich, ktoré členské štáty už implementovali. Veľký dôraz je kladený na obnovu existujúceho fondu budov prostredníctvom nových nástrojov ako sú minimálne energetické štandardy budov (Minimum energy performance standards – MEPS), renovačné pasporty či posilnenie finančných stimulov. Návrh smernice navrhuje taktiež ambicióznejšie štandardy pre nové budovy. Nový štandard, tzv. bezemisnej budovy sa zameriava nielen na energetickú stránku budovy, ale taktiež na útlm riešení postavených na fosílnych palivách, či na celkový životný cyklus budov z pohľadu tvorby emisií.
Zdroj: BPB
