V tomto vydaní Editor's Talk, editori z Dublinu, Bejrútu a Los Angeles zdieľajú svoje názory na nedávnu pandémiu a jej tendenciu meniť spôsob, akým pracujeme.
Pandémia COVID-19 začala meniť spôsob práce na celom svete. Ak si architekti, pedagógovia a dizajnéri prehodnotia súčasnú situáciu a pozrú sa do budúcnosti, aké hlavné ponaučenia im z tejto krízy vyplynú?
Niall Patrick Walsh: V súčasnosti je ťažké predvídať aj to, čo sa stane na budúci týždeň. Myslím si však, že až keď bude pandémia COVID za nami, budeme mať priestor premýšľať o tom, ako dokáže byť priemysel odolnejší. Stretáva sa tu hneď niekoľko faktorov – ako majú architekti postupovať, aby ich práca nebola závislá od osobných stretnutí? Aký softvér v súčasnosti v plnej miere vôbec nevyužívame? A čo priestory, ktoré navrhujeme? Ak sa práca na diaľku stane väčšou časťou našej práce v budúcnosti, čo to potom znamená pre bytový dizajn? Ako dokážeme žiť a pracovať v čoraz viac sa zmenšujúcich priestoroch?
Christele Harrouk: Verím, že najdôležitejšou vecou, ktorú sa naučíme, je spomaliť a skončiť s nadmernou výrobou. V skutočnosti si myslím, že naše priority sa posunú vyššie a celý svet získa novú perspektívu. Netvrdím, že sa všetko dramaticky zmení, pretože tomu neverím, ale budeme musieť vziať do úvahy nové možnosti, nové okolnosti a nové postrehy. Nové nápady preskúmajú naše využitie priestoru a psychológiu, ktorá za ním je, pretože prehodnotia naše reakcie na núdzové situácie, odolnosť a prispôsobivosť celej našej spoločnosti a životného prostredia a taktiež našu pripravenosť čeliť ďalším prekážkam v budúcnosti.
Eric Baldwin: Súhlasím s tým, že je ťažké pozrieť sa na najbližšie týždne alebo mesiace a vyvodiť z toho závery. Myslím si, že názor Nialla o húževnatosti a odolnosti naráža na väčšiu oblasť týkajúcej sa vzťahu medzi dizajnom a pracovnými podmienkami. Bol by som rád, keby sa viac profesií spomalilo tak, ako povedala Christele, a apelovalo sa na riešenie nezdravých pracovných podmienok, ktoré aj naďalej pretrvávajú. Cez kultúru nočnej práce, dlhej pracovnej dochádzky až po neformálnu prácu a to, ako sú tradičné bezpečnostné opatrenia čoraz viac ohrozené, musíme urobiť krok späť a znovu prehodnotiť všetko to, čo nefunguje.
Foto: Second Home Hollywood Office / Selgascano. Image © Iwan Baan
Architektúra sa už dlho viaže na odpracované hodiny, vrátane spôsobu účtovania projektov klientom. Ako si myslíte, že práca na diaľku bude nútiť architektov premýšľať širšie o ekonomike založenej na produktoch, vrátane zníženia počtu odpracovaných hodín v pracovnom týždni?
Christele Harrouk: Architektúra je veľmi zložitá oblasť. Myslím si, že systém by sa mal rozhodne prepnúť na ekonomiku založenú na produktoch, pričom by sa mala posudzovať kvalita práce, a nie čas strávený jej vykonávaním. Tiež som presvedčený, že architektúra bude vždy trvať tak dlho, ako je to nevyhnutné. Pri navrhovaní je veľa vecí, ktoré treba preskúmať, a stretnete sa s mnohými aspektmi, ktoré treba naštudovať.
Niall Patrick Walsh: Je potrebné prehodnotiť spôsob ako architekti hodnotia kvalitu svojich služieb. Presne ako hovoríte, hodinová sadzba je iba jedným zo spôsobov merania hodnoty. Množstvo práce, celková hodnota stavby, termíny, rozsah prác, všetky tieto faktory by sa mali sformovať do novej formy ponuky, zmlúv a fakturácie. Ako obchodný model sa musíme odkloniť od zastaraného prístupu k práci od 9tej do 17tej (a predovšetkým zo seba prestať robiť bláznov tým, že si myslíme, že pracujeme len od 9tej do 17tej). Parkinsonov zákon hovorí: „Každá práca trvá presne toľko, koľko času na ňu máme.“ Ak sa posunieme z časovej odmeny na odmenu založenú na hodnote diela, mohli by sme zistiť, že úloha, vďaka ktorej nastal ten deň, keď môžeme vystaviť faktúru, môže trvať iba 3 hodiny, a teda ďaleko menej než podnet dokončiť prácu na vysokej úrovni, v pravý čas a využiť svoj čas na preskúmanie svojich inšpirácií.
Eric Baldwin: Viem, že je to zovšeobecnenie, ale verím, že prístup k práci od 9tej do 17tej sa hlboko zakorenil v tom, ako v Spojených štátoch pracujeme. Mám priateľov, ktorí pracujú v krajinách, ako je Švédsko alebo Dánsko, a 30 alebo 32 hodinový pracovný týždeň je úplne normálny a často sa od vás aj očakáva. Neverím, že viac hodín v práci sa rovná lepšej práci, čo je často argument, ktorý počujem od ľudí, ktorí uvádzajú ako príklad 80-hodinový pracovný týždeň. Dokážeme to robiť lepšie; kvôli nášmu zdraviu a produktivite, ale tiež kvôli zmene životného štýlu.
Každý z vás, ktorý má skúsenosti s architektúrou a realizáciou projektov, rozumie zároveň aj architektonickej praxi, médiám a komunikácii. Myslíte si, že architektúra ako disciplína sa dokáže poučiť z médií a naopak?
Eric Baldwin: Ako si to už každý z nás vyskúšal v praxi, povedal by som, že naše doplnkové úlohy spisovateľov a vydavateľov nám ukázali, že architektúra dokáže získať z médií a výhod, ako vďaka nim komunikujeme, naozaj veľa. Cez zážitok z vybudovaného prostredia až po tradičné formy zdieľania práce a učenia sa jeden od druhého, som mal často pocit, že architektúra za mnohými inými oblasťami ešte stále zaostáva. Som optimista v tom, že sa to zmení, a myslím si, že existuje veľa dizajnérov, ktorí sa zlepšenie v tejto oblasti snažia urýchliť.
Niall Patrick Walsh: Úspech v médiách je založený na spätných väzbách medzi spisovateľom a čitateľom. Každý čin je motivovaný úvahou o tom, čo chcú ľudia čítať a aké dôležité informácie sú pre nich podľa nás hodnotné, aby sme im ich mohli oznámiť. Potom vidíme prostredníctvom metrík a spätnej väzby to, v čom sa môžeme zlepšiť. Architektúra sa má z tohto myšlienkového procesu ešte veľa čo učiť. V súčasnosti už existujú technológie na to, aby sme pochopili, ako ľudia využívajú priestor, aké majú zvyky a emócie – a ak pri projektovaní použijeme rovnaký prístup založený na spätnej väzbe tak, ako v médiách a komunikácii, ponúkne nám to ohľadom metód v dizajne úplne nový rozmer.
Christele Harrouk: To, čo ma v mediálnom svete fascinuje, je rýchlosť tvorby a luxus zmien. Nemyslím si, že to architektúra dokáže, alebo že by mala napredovať rovnakým spôsobom. V skutočnosti si myslím, že by to malo byť naopak, mali by sme spomaliť a nejakú dobu počkať, kým sa so všetkými súvislosťami do tohto procesu úplne zaradí. Okrem toho sme v komunikácii vždy pripravení poskytnúť to, čo chcú ľudia čítať alebo vytvoriť materiály, ktoré by mohli potrebovať (predovšetkým vtedy, keď ani nevedia, že tieto informácie potrebujú). Myslím si, že architektúra občas zlyháva v poskytovaní toho, čo ľudia potrebujú. Je pravda, že vo svete komunikácie existuje viac priestoru na pokusy a omyly než v architektonickej oblasti, najmä ak berieme do úvahy následky v praxi, ale so správnymi procesmi môže mať architektúra svoj vlastný model „dávať a brať“ (pozn. autorom modelu je Adam Grant, spopularizoval ho v rovnomennej knihe).
Na ArchDaily sa toho veľa napísalo o technológiách, nástrojoch a tipoch na prácu v digitálnom svete. Ktoré procesy a nástroje považujete vy osobne za užitočné alebo inšpirujúce?
Niall Patrick Walsh: Usporiadajte si svoj digitálny priestor presne tak, ako si organizujete svoj fyzický priestor. Zaveďte si organizovaný systém súborov, ktorý ľahko nájdete a použijete. Neustále sa vzdelávajte ako ušetriť čas a ako sa dá pomocou digitálnych procesov pracovať inteligentnejšie, nie zložitejšie. Pokiaľ ide o digitálnu prácu, som silným zástancom práce pri dennom svetle. Práca s obrazovkami neskoro v noci nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu spánku, takže ak mám písať alebo čítať bez práce s počítačom, nechám si to radšej až na koniec dňa.
Eric Baldwin: Stále čítam o potrebe dodržať štruktúrovanú rutinu a neustále s tým bojujem. Moje dni strávené prácou z domu nie sú takmer nikdy rovnaké. Snažím sa, tak veľmi ako sa len dá, začať a skončiť svoj pracovný deň v rovnakom čase. Ale počas práce je môj pracovný rozvrh veľmi rôznorodý. Som zástancom pohybu: každú hodinu si urobím prestávku, idem na prechádzku, na chvíľu sa zastavím alebo zamyslím. Dajte si pauzu od obrazovky a nájdite si spôsoby, ako zostať v kontakte, či už prostredníctvom aplikácie Slack alebo iných nástrojov. Zakaždým dosť pomáha aj vytvorenie si digitálneho alebo písomného zoznamu toho, čo je potrebné v ten deň urobiť.
Christele Harrouk: Ako viete, väčšina z nás v ArchDaily pracuje na diaľku a sme neustále v pohybe. Povedala by som, že tento životný štýl už nejaký čas trénujeme a máme svoje zvyky. Pre mňa osobne je to všetko o tom, ako zostať v kontakte a mať všetky digitálne nástroje neustále pri sebe, na telefóne, notebooku, tablete atď. Pri svojej práci sa nespolieham len na softvér a nikdy som nedokázala pero a papier vymeniť za aplikáciu. Okrem toho môj proces spočíva v tom, že mám vždy vopred naplánovanú víziu na deň alebo týždeň, dodržiavam dennú rutinu a stanovujem si ciele, ktoré treba dosiahnuť.
Aká je zodpovednosť médií počas takej krízy akou je COVID-19?
Eric Baldwin: Domnievam sa, že počas tohto obdobia prinášali médiá vo všeobecnosti pocit stresu a starostí. Na jednej strane chcú ľudia zostať informovaní, ale nechceme ani to, aby každý titulok hovoril o konci sveta. Je potrebné naučiť sa niečo nové a písať príbehy o tom, čo funguje, od nezištných činov až po nové nápady. Dúfam, že médiá (a ľudia vo všeobecnosti) využijú túto príležitosť na nájdenie konštruktívnych spôsobov, ako sa navzájom podporovať.
Christele Harrouk: Povedala by som, že zodpovednosť za architektonické médiá je dosť veľká. Aj keď je dôležité zostať v obraze a vytvárať obsah, ktorý môže za týchto okolností pomôcť zlepšiť život ľudí, myslím si aj to, že médiá zamerané na architektúru by sa mali sústrediť na šírenie pozitív diskutovaním o témach, ktoré s pandémiou nesúvisia. V podstate to znamená, že všetko, čím si teraz prechádzame, je dočasné a nakoniec sa vrátime späť k našim životom, možno k lepšej verzii toho, čo sme mali predtým.
Niall Patrick Walsh: Pokiaľ ide o architektonické médiá, vidím len slabú hodnotu v opakovaní živých aktualizácií štatistík a varovaní, ktoré vidíme v hlavných správach. Namiesto toho musíme prepojiť našu súčasnú realitu a okolnosti a vytvoriť obsah, ktorý dokáže architektom a dizajnérom pomôcť prekonať toto obdobie. Vzhľadom na naše vlastné skúsenosti s digitálnou komunikáciou existuje istá zodpovednosť za zdieľanie toho, čo sme sa naučili. Odpoveď na túto krízu spočíva v spolupráci na úrovni komunity, či už ide o fyzickú dištanciu pri stretávaní sa na verejnosti alebo digitálnu komunikáciu formou zdieľania informácií, vedomostí a vzájomnej podpory.
Pri pohľade na budúcnosť pracovných miest, existujú trendy, ktoré by podľa vás mali byť v centre pozornosti architektov a dizajnérov?
Niall Patrick Walsh: Nemôžeme dovoliť, aby sa po skončení tejto krízy všetko vrátilo do pôvodného stavu. Na druhej strane okrem architektúry táto kríza položila celé hospodárstvo, v ktorom prevažnú väčšinu tvoria chýbajúce výplaty mimo finančných otrasov a tiež systémy od zdravotnej starostlivosti po poľnohospodárstvo, ktoré trpia chronickým poklesom investícií, teda rozhodne tu vo Veľkej Británii a Írsku. V budúcnosti musíme radikálne prehodnotiť naše príjmy a procesy infraštruktúry. V oblasti architektúry, ako som pred niekoľkými týždňami písal, to musíme využiť ako príležitosť na zamyslenie sa nad meniacim sa charakterom práce, čo to celé znamená pre tradičné kancelárie a ako sa nový pracovný svet odzrkadlí na nových architektonických priestoroch.
Christele Harrouk: Teraz je príliš skoro na to, aby sme sa o tom úprimne pozhovárali. Je pravda, že budeme musieť všetko prehodnotiť: od kancelárií, našich domovov, miest a ulíc, parkov až po spôsob dopravy atď. Ešte sa objaví veľa trendov, niektoré z nich už existujú a verím, že tie, ktoré vydržia, sa budú neskôr po búrke vyvíjať aj ďalej. Niektoré veci sa zmenia, ale neverím, že v blízkej budúcnosti dôjde k nejakým drastickým opatreniam. Myslím si, že to bude dlhý proces zmien. Čaká nás ešte veľa premýšľania.
Eric Baldwin: Aj keď zmeny už práve prebiehajú, myslím si, že už nejde len o vytváranie budov. Architekti a dizajnéri majú jedinečné vlastnosti založené na kritickom myslení a schopnosti predstaviť si novú budúcnosť. Sú to tržby a infraštruktúrne procesy, ale aj nové koncepcie na bývanie, ktoré sú odrazom našich vyšších hodnôt a miestnych spoločenstiev. Dúfam, že budeme aj naďalej hľadať spôsoby, ako spolu komunikovať, lepšie budovať náš svet a riešiť naliehavé problémy našej doby.
Autor: Kancelarie.sk, Pôvodný autor: Eric Baldwin, Zdroj: Archdaily.com