Kde vidíte silné a naopak slabé stránky developerského trhu v SR?
V zásade považujem momentálny stav za stabilizovaný, pričom v najbližšom období neočakávame zásadný zlom. Developerský trh na Slovensku viac-menej iba kopíruje vývoj celej spoločnosti. Nemožo nespomenúť mestský urbanizmus, ktorý - podľa môjho názoru - zaostáva za trendami v zahraničí. Zaostáva ako z pohľadu procedurálneho, organizačného, tak aj synergického.
V ktorých segmentoch je podľa vás priestor pre rast, a kde nastane stagnácia?
Vzhľadom k tomu, že naša ekonomika je veľmi úzko spätá s ekonomikou EÚ, bude to EÚ, kto bude určovať ďaľší posun. Týka sa to predovšetkým potencionálneho prílivu nových investícií, resp. rozširovania aktívneho biznisu už etablovanej podnikateľskej sféry v súvislosti s výstavbou nových administratívnych komplexov, logistických, či priemyselných parkov. Tie čiastočne ovplyvňuje i správanie spotrebiteľov. Nepriamo to súvisí i s výstavbou ďaľších shopping centier, či rezidenčných nehnuteľností, i keď v tomto segmente nie je tento faktor až taký významný. V rezidenčnom segmente sa pod úspešnosť podpisujú aj iné kritériá. V každom prípade je na trhu stále priestor pre aktivity developerov, avšak pripravovaný projekt musí spĺňať niekoľko dôležitých parametrov pre jeho celkovú úspešnosť. Najmä pri výstavbe administratívnych budov, retailu a v rezidenčnom developmente úlohu zohráva lokalita, pozicioning značky, kvalitný design so znakovou architektúrou a v neposlednom rade - pevne verím - aj kvalita prevedenia.
Aký vplyv majú a budú mať požiadavky klientov na „zelené“ stavby?
V tomto smere je realitný development na Slovensku iba v začiatkoch. Prvé lastovičky pribudnú už tento rok, pričom môžeme využiť aj skúsenosti z iných krajín. Ťažko predvídať ako naša spoločnosť v nasledujúcich rokoch bude pristupovať k téme ekológie , ale pravdepodobne aj u nás budú budovy takého charakteru pribúdať. Najmä vtedy, ak tlak klientely bude nasledovať tento celosvetový trend. Teda, ak v ,,Maslovovej pyramíde hodnôt Nájomcu“ nastane takýto posun, potom ho skúsení developeri môžu iba privítať.
Aké sú súčasné požiadavky klientov, nájomcov na budovy a servis? Sú klienti náročnejší?
Vo všeobecnosti trh s kancelárskymi priestormi za obdobie posledných päť-šesť rokov zaznamenal posun od trhu prenajímateľa k trhu nájomcu. Miska váh sa momentálne blíži k stavu vyrovnanosti. Každopádne nájomcovia sú dnes uvedomelejší. Prenajímatelia im, ak ich chcú získať, resp. udržať, vychádzajú v mnohých požiadavkách v ústrety. Základné požiadavky by som rozdelil do dvoch kategórií. Prvá je pred samotným uzatváraním kontraktu, a zahŕňa obchodné parametre nájomného vzťahu. Druhá zahŕňa požiadavky na udržiavanie kvality služieb v budove počas nájomného vzťahu. Samozrejme tieto parametre musia byť v rovnováhe s požiadavkami nájomcu a jeho vôľou ísť za kvalitou prevedenia štandardu a poskytovaných služieb. V opačnom prípade tam vzniká disproporcia.
Ako sa prispôsobujete zmenšenej aktivite zo strany nájomcov na trhu s kanceláriami?
Aktivita nájomcov na trhu je všeobecne síce o niečo znížená, avšak nehovoril by som o nejakom dramatickom poklese. Situácia je relatívne stabilizovaná, pričom plánovaný presun nájomcov zo starších budov do niekoľkých nových developmentov môže skôr narobiť vrásky na tvárach vlastníkom takéhoto, tzv. ,,B štandardu“. Čo sa týka ,,áčkovej“ administratívy, tá je na tom pomerne dobre. Čísla obsadenosti sú v rámci normy, takže nejaké katastrofické scenáre sa nekonajú.
Ktoré vaše projekty by ste vypichli ako zaujímavé súčasné resp. v horizonte 2-3 rokov?
Projekty našej spoločnosti považujeme za nadčasové z hľadiska designu a kvality, a kedže sme medzinárodná spoločnosť, zakaždým sa snažíme ísť cestou kvalitných riešení. Ako aj napr. náš posledný projekt v Bratislave - Lakeside Park Phase 01, ktorý je až na pár m2 plne obsadený. Momentálne pracujeme na plánoch niekoľkých ďalších projektov.
Zdroj a foto: TriGranit Development Corporation